Novinky

          • Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom


          • Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom

            Asi každý z nás si uvedomuje, že znalosť jedného či dvoch cudzích jazykov je v dnešnej dobe už nevyhnutnosťou. Práve schopnosť komunikovať v cudzích jazykoch nám otvára možnosti v oblasti štúdia, zamestnania či cestovania. A práve na základnej škole získavajú žiaci prvé tak potrebné základy na komunikáciu v cudzom jazyku. 

            História výučby cudzích jazykov na I. základnej škole siaha do medzivojnového obdobia. Po druhej svetovej vojne sa začalo s výučbou ruského jazyka. Od 1. septembra 1966 sa výučba rozšírila o výučbu anglického a v neskoršom období aj o výučbu nemeckého jazyka. O rok neskôr získala škola štatút jazykovej školy. Prvou vyučujúcou anglického jazyka sa stala p. Ivanová. Vzhľadom na narastajúci záujem o štúdium anglického jazyka bolo potrebné rozšíriť pedagogický zbor. A tak v nasledujúcom roku do školy nastúpila Darina Serugová, ktorá v rokoch 1972 až 1991 zastávala aj funkciu zástupkyne riaditeľa školy. Vedenie školy týmto vytvorilo adekvátne podmienky na výučbu cudzích jazykov, pričom túto možnosť ponúkala I. základná škola ako jediná na území mesta Michalovce. Pravidelne sa škole darilo otvoriť triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. Taktiež sa podarilo vybudovať špeciálne jazykové laboratórium, ktoré bolo na tú dobu vybavené modernou technológiou. Ďalšie zmeny v súvislosti s výučbou cudzích jazykov nastali až začiatkom 90. rokov 20. storočia. Od 1. septembra 1992 sa v 1. a 2. ročníku začalo s experimentálnym vyučovaním cudzích jazykov, a to anglického a nemeckého jazyka. Zavedením cudzieho jazyka od prvého ročníka základnej školy reagovalo vedenie školy na potreby pracovného trhu, ktorý sa postupne v nasledujúcich rokoch otváral najmä mladej generácii. Škola tak nadviazala na dlhotrvajúcu tradíciu výučby cudzích jazykov, a to najmä anglického jazyka. Dlhoročné úsilie a neustála podpora vyučujúcich cudzích jazykov zo strany vedenia školy sa odzrkadlilo na rozhodnutí Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 31. marca 1998 s účinnosťou od 1. septembra 1998. Týmto rozhodnutím bolo od školského roka 1998/1999 zavedené rozšírené vyučovanie cudzích jazykov v 1. až 9. ročníku základnej školy. Vyučovanie cudzích jazykov obohacovali návštevy učiteľov zo zahraničia. V 70. a 80. rokoch v rámci spolupráce prichádzali do Michaloviec učitelia z užhorodskej akcie. Jedna z návštev sa konala v marci roku 1974. V rámci toho učiteľka z dnešnej Ukrajiny odučila jednu hodinu v 9. ročníku. V školskom roku 1979/1980 navštívili školu učitelia z Cottbusu (Nemecko) a bývalého Sovietskeho zväzu. V oboch prípadoch sa uskutočnila beseda v nemeckom, respektíve v ruskom jazyku. V tom čase bola veľmi obľúbenou aktivitou vzájomná výmena listov a pohľadníc medzi partnerskými školami. Písomný styk s partnerskými školami zabezpečoval Klub medzinárodného priateľstva (KMP) základnej školy na ulici T. J. Moussona v Michalovciach. V školskom roku 1977/1978 pracovalo v klube pod vedením predsedníčky A. Valkovej 42 žiakov. Vďaka kronikárskej práci J. Stanka a I. Milkovej vieme, že žiaci michalovskej školy si najčastejšie vymieňali listy s mladými ľuďmi z ruských miest Novosibirsk, Soči či Moskva. Na zozname boli aj mestá z dnešného Mongolska (Darchan, Cecerleg), Nemecka (Berlín) a Česka (Olomouc, Vyškov). Do aktivity bolo celkovo zapojených 230 žiakov I. základnej školy. A neboli to len listy, ktoré si našli v poštových schránkach. Okrem pozdravov si žiaci navzájom posielali pohľadnice, známky, odznaky či iné suveníry. Nemôžeme vynechať ani olympiády a súťaže v cudzom jazyku, v ktorých I. základná škola dosiahla a dodnes žne úspechy. Ešte v minulom storočí organizovala súťaž v umeleckom prednese Puškinov pamätník. Žiaci sa umiestňovali na popredných miestach aj v predmetových olympiádach.

            V súčasnosti Základná škola T. J. Moussona organizuje krajské kolo Olympiády v ruskom jazyku, okresné a krajské kolo Ruského slova a mestskú súťaž Shakespeare´s Day. Okrem toho sa žiaci pod vedením vyučujúcich cudzích jazykov každoročne zapájajú do postupovej súťaže Jazykový kvet. Poďakovanie patrí všetkým, vďaka ktorým sa darí neustále držať úroveň výučby. A o tom svedčí aj množstvo úspechov na celoslovenskej aj medzinárodnej úrovni. Ocenení boli aj viacerí učitelia. Azda najväčšej pocty sa dostalo Anne Kaputovej, ktorá v roku 2011 získala ocenenie Európsky učiteľ jazykov a škola vďaka tomu získala Európsku značku pre jazyky. Výučba jazykov patrí dodnes medzi základné charakteristiky Základnej školy Teodora Jozefa Moussona a je neodmysliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.

            Zdroje: Zemplínske noviny (1978, roč. 19, č. 50), Kronika I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1973/1974, Kronika Klubu internacionálnej družby I. ZDŠ v Michalovciach ul. kpt. Nálepku 1973/1974 – 1979/1980.

            Autor: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Tradícia sadenia stromčekov

          • Tradícia sadenia stromčekov

            Na úvod sa opäť pozrime do školskej kroniky. Konkrétne na začiatok školského roka 1994/1995. „Krásny slnečný deň otvoril brány škôl. Lúče slnka prehriali vzduch a oteplili i srdiečka našich školákov. Zaznela úvodná báseň a potom sme sa započúvali do slov min. školstva p. Haracha. Prvé vety patrili najmenším – deťom MŠ a prváčencom. (...) Prvé dni školského roka sú ako úsmev. Ako úsmev čistých detských očí. Je to vskutku dúha, čo sa klenie z trvania do trvania. Krásne slová p. Haracha. Po prejave sa ujala slova p. r. Komáreková. Uvítala všetky deti, osobitne prváčikov. Tým potom odovzdali kytičky naši ôsmaci a prváčence s tr. učiteľmi a rodičmi išli zasadiť lipku.“ Pre prvákov a ich rodičov je prvý deň školského roka neopakovateľným momentom, ktorý dnes už pripomína azda len fotografia či zapísaná spomienka kdesi v denníku. O to viac sa tento deň zapíše do pamäti dieťaťa, ak je spojený s niečím výnimočným, netradičným. A tým zaiste bolo aj sadenie lipy, ktoré má symbolizovať začiatok ich cesty po poznaní.

            Po prvýkrát žiaci sadili lipu – symbol Slovanov – v školskom roku 1975/1976. Symbolicky svoju históriu začali písať nielen žiaci prvého ročníka, ale aj škola, ktorá sa z priestorov na ulici Kpt. Nálepku presunula na novú adresu pod Hrádkom. A len pre zaujímavosť. Viete, ktoré pani učiteľky sadili spolu so svojimi žiakmi lipu v školskom roku 1994/1995? Boli to učiteľky Frajtková (I.A), Kobová (I.B), Nemjová (I.C) a Kadiláková (I.D).

            Keď zalistujeme ešte v našom archíve, tak zistíme, že sadenie stromov bolo neodmysliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Práve strom mal symbolicky pripomínať nejakú významnú udalosť, osobnosť, či mal vyjadrovať určitý postoj mladej generácie. Tak napríklad v školskom roku 1924/1925, keď I. základná škola sídlila ešte v budove na ulici Kpt. Nálepku, triedni učitelia oboznámili žiakov s významom pestovania stromov a starostlivosťou o ne.

            Následne sa pri príležitosti 75. narodením prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka (1850 – 1937) dňa 6. marca vybrali do školskej záhrady, kde žiaci 4. ročníka zasadili niekoľko ovocných stromov. V nedeľu si budeme pripomínať Medzinárodný deň mieru (21. september). A mier bol ústrednou témou, ktorou si pionieri pri základnej škole pripomínali 40. výročie vzniku Pionerskej organizácie Socialistického zväzu mládeže (PO SZM) a 13. výročie svetového festivalu mládeže a študentstva (SFMŠ). A ako inak si pripomenúť tieto výročia? No predsa sadením stromu, ktorý pionieri zasadili v areáli školy. Tento strom sa stal symbolom mieru.

            Nebolo to však vždy len o sadení. Žiaci VII.B sa v školskom roku 1998/1999 zapojili do výzvy Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk s cieľom zachrániť les v pohorí Čergov. Vedenie školy podporilo túto myšlienku a spolu so žiakmi vyzbierali sumu 2 000 Sk, z ktorých boli zakúpené dva stromy. Tie sa mali stať súčasťou prvej súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Myšlienku sa podarilo zrealizovať v roku 2004.

            No a na záver sa skúste pozrieť na logo našej školy. Áno, aj tam nájdete strom, v ktorého korune je ukrytá naša škola. Stromy a celkovo príroda sú jednoducho súčasťou identity našej školy.

            Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925; Kronika KMP I. ZDŠ, 1988/1989, Michalovčan (2015, roč. 36, č. 20); Kronika I. ZŠ 1994/1995.

            Autor: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Medzinárodný titul opäť v Moussonke

          • Ďalšie dva roky uplynuli a žiakom spolu s učiteľmi ZŠ Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach sa opäť podarilo obhájiť medzinárodný titul Zelená škola v celosvetovej sieti EcoSchools. Dňa 11. septembra 2025 bola naša škola za toto snaženie ocenená počas slávnostného vyhodnotenia Zelených škôl a odovzdávania medzinárodného certifikátu v meste Zvolen.

            Naša základná škola realizuje zelené aktivity už bezmála dvadsať rokov, čo je viditeľné aj na jej okolí. V uplynulom období sa nám podarilo revitalizovať pocitový chodníkbylinkovú záhradu, vytvorili sme bylinkovú špirálu a vyučovacie hodiny sa uskutočňovali nielen v triedach, ale aj v exteriéri školy. Neustále sa snažíme podporovať našu Zelenú planétu aj ďalšími opatreniami a aktivitami – napríklad používaním desiatových krabičiek, neobaľovaním zošitov plastovými obalmi, recykláciou zubných kefiek či využívaním vlastných uterákov na ruky.

            K pravidelným aktivitám patrí aj každoročné zapojenie našej školy do kampane Upracme Slovensko. V zelených aktivitách bude škola pokračovať aj naďalej, aby prispievala k ochrane životného prostredia a udržateľnému rozvoju.

            Autor textu: Mgr. Mária Styrančáková

          • Zber zubných kefiek

          • Urobme našu krajinu zelenšou!

            Väčšina použitých zubných kefiek končí na skládke, kde sa rozkladá aj niekoľko rokov, keďže sú vyrobené z rôznych druhov plastov. Tomu sa naša škola snaží zabrániť spolu s firmou Curaprox. Tento školský rok 2025/2026 sme sa zapojili do zberu použitých zubných kefiek. Preto Vás prosíme, aby ste svoje použité zubné kefky nevyhodili, ale priniesli do školy. Zberné nádoby budú umiestnené pri vstupe do školy a na druhom poschodí pri učebni chémie.

            Firma Curaprox premieňa tieto staré plastové kefky na koše, určené pre recyklovaný odpad. Čím viac kefiek vyzbierame, tým viac odmien dostaneme. Za pomoc a ochotu udržať našu planétu aspoň o trochu čistejšou ďakujeme.

            Mgr. Mária Styrančáková

          • Pohľad do dávnej minulosti

          • V prvých dvoch častiach našej rubriky sme si zaspomínali na slávnostné otvorenie školského roka 1975/1976 v areáli novovybudovanej základnej školy na ulici T. J. Moussona v Michalovciach. Dnes však pôjdeme ešte ďalej do minulosti. Vedeli ste o tom, že korene našej školy siahajú až do 19. storočia? A to konkrétne do roku 1886. Niežeby pred uvedeným rokom v meste neexistovali školy. Tie síce boli, ale spravovala ich cirkev či náboženská obec. A tak sa štát rozhodol založiť v Michalovciach štátnu ľudovú školu. Vzhľadom na vtedajšie politické pomery sa vyučovalo po maďarsky.

            Pôvodná budova pre potreby ľudovej školy však nevyhovovala, a tak sa začalo s hľadaním nových priestorov. Najväčšiu zásluhu na výstavbe školskej budovy mal údajne bývalý cisársky radca p. Šuljovský. Pozrime sa na to, ako tohto promaďarsky zmýšľajúceho človeka opisuje kronika 1. Štátnej ľudovej školy: „Za neho bola vybudovaná na jeho podnet naša škola – centrálna budova – vtedy síce za účelom rýchlejšej maďarizácie mesta, ale chváli sa u neho záujem, aký mal pri stavbe a ľudia hovoria, že vraj každú tehlu musel sám vidieť, než sa položila. Pre Slovensko neučinil nič a zomrel v štáte, ktorého iste najmenej si žiadal.“

            Po prvej svetovej vojne (1914 – 1918) zostal Šuljovský úplne bez peňazí. Všetky peniaze počas vojny vložil do vojenských pôžičiek. Zostal mu len dôchodok z domu na Hlavnej ulici. Úplne však na neho nezabudli. Za zásluhy pomenovali predstavitelia Michaloviec ulicu vedúcu k Topoľanom (vtedy samostatná obec) na jeho počesť. V novembri roku 1918 sa skončila prvá svetová vojna, ktorá zmietla z mapy Európy Rakúsko-Uhorsko. Na jeho troskách vznikli nástupnícke štáty a medzi nimi aj Československá republika. Na Slovensku však boje pokračovali aj po roku 1918. Michalovce a ďalšie mestá obsadili vojská maďarskej Červenej armády.

            Vytlačiť sa ich podarilo československým legionárom až v lete 1919. V tejto neprehľadnej a pre nový štát zložitej politicko-spoločenskej situácii sa podarilo obnoviť výchovno-vzdelávací proces v Michalovciach 1. septembra 1919. Správcom školy sa stal rodák z obce Obecnice (okres Příbram, Česká republika) Viliam Ungermann (10. jún 1885 – 6. marec 1945).

            Príbeh prvého správcu 1. Štátnej ľudovej školy v Michalovciach, ktorá sídlila v budove bývalej školy na Cintorínskej ulici (dnes ulica Kpt. J. Nálepku), je veľmi zaujímavý. Po vypuknutí vojny narukoval do rakúsko-uhorskej armády. Počas vojny sa dostal do zajatia v Kyjeve a následne vstúpil do francúzskej armády (Peší pluk č. 176). Do Československa sa vrátil v roku 1919. Bol zaradený v hodnosti záložného nadporučíka k 18. pešiemu pluku, ktorý bol dislokovaný v Plzni. Následne sa presťahoval do Michaloviec, aby sa ujal funkcie správcu školy. Stalo sa tak v roku 1922. To, že českí učitelia prichádzali do odľahlých kútov republiky nebolo výnimkou. Časť učiteľov z čias Rakúsko-Uhorska odmietla zložiť sľub vernosti Československu, a tak svoje miesta museli uvoľniť.

            Niektorí sa rozhodli opustiť učiteľské miesto dobrovoľne. Nedostatok slovenských učiteľov tak nahrádzali tí z Čiech. V medzivojnovom období z Čiech okrem Viliama Ungermanna prišli aj Anna Leubnerová (Praha), Jozefa Toufarová (České Budějovice), Jiřína Podstatná (Kladno), Bohumil Minářů (Nová Cerekev), Rudolf Svoboda (Určice), František Horák (České Budějovice), Ludvík Malinka (Brno), František Janek (Syrovice), Jozef Bajar (Kněždube) a Jarmila Skypalová (Krhová). V učiteľskom zbore by sme našli učiteľov narodených vo Viedni (Ludmila Zítková, Žofia Domanská) či v Budapešti (Elena Krúpová, Michal Richter).

            Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (14. marec 1939) musela väčšina z nich opustiť územie krajiny. Počas medzivojnového obdobia vedenie školy muselo riešiť množstvo problémov. Spočiatku bola problémom u učiteľov úroveň znalostí slovenského jazyka. Aspoň tak to konštatoval školský inšpektor Michal Sekey. Problémy spôsobovali aj nevyhovujúce priestory, ktoré ľudová škola zdieľala s novozaloženým gymnáziom (1922), či časté epidémie. Tie zatvárali školu aj na niekoľko týždňov. V máji 1925 si dokonca epidémia šarlachu vyžiadala jednu obeť z radov žiakov (Julius Mucha).

            A koľko žiakov navštevovalo ľudovú školu? Zatiaľ čo v školskom roku 1924/1925 chodilo do 12 tried celkovo 840 žiakov, v školskom roku 1933/1934 ich už bolo 1 564. Vzhľadom na nedostatočné priestorové možnosti ľudovej školy to znamenalo, že v jednej triede sa naraz učilo aj 60 žiakov. Okrem toho, časť žiakov chodila do školy doobeda a druhá zase v popoludňajších hodinách. Problém spôsobovalo aj zdieľanie budovy školy s gymnáziom, ktoré vzniklo v roku 1922. Nedostatok miesta prinútil kompetentných konať. V júni 1924 sa začalo so stavbou prístavby k budove ľudovej školy. Presne o dva roky bolo všetko pripravené na realizáciu prístavby prvého poschodia na budove ľudovej školy.

            Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; databáza

            Československej obce legionářskej; Zemplínske noviny (1972, roč. 12, č. 39); Michalovčan

            (2001, roč. 12, č. 5).

            Autor: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Nie všetko bolo hneď pripravené

          • Krátka novinová správa zo 4. júna 1974 uverejnená v Zemplínskych novinách informuje svojich čitateľov o výstavbe 22-triednej základnej deväťročnej školy (ZDŠ) na ulici T. J. Moussona v Michalovciach. Nebola to jediná stavba, ktorú mesto Michalovce v 70. rokoch realizovalo. Postupne boli do užívania odovzdané budovy Strednej priemyselnej technickej školy (SPTŠ) spolu s internátom, 22-triedna ZDŠ na Juhu, materská škola a detské jasle č. 2 na Juhu, materská škola na ulici Kpt. Nálepku (opätovne otvorená) či materská škola na Gottwaldovej ulici (dnes Masarykova ulica).

            Mesto Michalovce podporovalo masovú výstavbu školských budov, čím chcela radnica eliminovať dvojzmennú prevádzku na základných školách z vtedajších 47,5% na 10,2%. Stavba novej školskej budovy pod Hrádkom bola ukončená v lete 1975. Nadšenie z nových priestorov však vystriedalo prekvapenie. Viac sa už dozvieme zo spomienok bývalej učiteľky A. Sopkovej: „Sladké prázdniny ešte trvajú, ale len pre žiakov. 18. augusta prišli do školy všetci pedagógovia, správni zamestnanci a tí žiaci, ktorí koniec prázdnin prežívali v Michalovciach.

            Obrovské stavenisko nepripomínalo školu pripravenú privítať 1. septembra žiakov. A tak sa všetci s elánom pustili do práce. Vrstvy omietky mizli z okien, nečistotu po stavbároch pomaly vytláčali z tried a chodieb. Triedy a kabinety sa pomaly napĺňali školským nábytkom. Lejaky, ktoré v týchto augustových dňoch nastali, premenili leto na jeseň. Ani ony však neodradili dobrovoľníkov od práce, ba dokonca preverili prácu stavbárov. Keď sa počasie umúdrilo, všetci skonštatovali, že urobili veľký kus práce, aj keď v priebehu roka kde-čo bude potrebné dokončiť.“ Vďaka obrovskému nasadeniu a ochote sa podarilo pripraviť všetko na slávnostné otvorenie školského roka v areáli školy pod Hrádkom. Dokonca od 3. septembra 1975 začala prevádzku aj školská jedáleň zriadená pri základnej škole. Avšak zadný areál základnej školy naďalej pripomínal stavenisko.

            Dnešný športový areál s trávnatým futbalovým ihriskom v tej dobe ešte neexistoval. Na mieste ihriska a atletickej dráhy sa týčili kopy navŕšenej hliny a stavebného materiálu. Opäť zalistujme v Zemplínskych novinách, v ktorých sa dočítame, že začiatkom septembra 1976 boli sprevádzkované dve telocvične (gymnastická telocvičňa, veľká telocvičňa) a boli prevedené terénne úpravy. S výstavbou športového areálu sa začalo v roku 1979. V rámci toho sa vybudovali v areáli školy športové plochy, ktoré pozostávali z trávnatého futbalového ihriska, dvoch volejbalových, basketbalových a hádzanárskych ihrísk.

            Športovisko základnej školy využívali žiaci I. základnej školy v rámci telesnej výchovy a taktiež aj ako súčasť tréningového procesu, keďže pri škole bolo zriadené hádzanárske stredisko pre žiakov 5. až 8. ročníka a neskôr i športové triedy, ktoré organizačne zabezpečoval učiteľ Jozef Babiar (v rokoch 1979 až 1991 zástupca riaditeľa školy). Okolo futbalového ihriska bola vybudovaná atletická dráha. Začiatkom 80. rokov 20. storočia bola teda dobudovaná základná infraštruktúra základnej školy nevyhnutná pre realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu.

            Autor: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

            Zdroj: Zemplínske noviny (1974, roč. 15, č. 22); Zemplínske noviny (1976, roč. 17, č. 37); Zemplínske noviny (1979, roč. 20, č. 47), 35 rokov ZŠ, Ul. T. J. Moussona č. 4 v Michalovciach; archív ZŠ

          • Začiatok príbehu základnej školy pod Hrádkom

          • Vážení rodičia, žiaci, pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci, priatelia školy! Prvého septembra uplynie presne 50 rokov od slávnostného odovzdania novovybudovanej michalovskej školy na ulici T. J. Moussona do užívania predsedom Okresného národného výboru Mikulášom Kormaníkom. A tak sa v septembri 1975 začal písať príbeh I. základnej školy v časti mesta pod Hrádkom.

            Počas päťdesiatročnej histórie školy prešli jej bránami tisícky žiakov, desiatky učiteľov a prevádzkových zamestnancov, ktorým patrí obrovské poďakovanie za ich prácu a dosiahnuté výsledky. Keďže počas päťdesiatich rokov sa toho v škole odohralo veľmi veľa, rozhodli sme sa zaspomínať si na významné udalosti a osobnosti, či pripomenúť si úspechy, ktoré Základná škola Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach počas svojej existencie dosiahla.

            V priebehu celého školského roka budeme v týždňovom intervale uverejňovať dobové fotografie s krátkym popisom, tak sa pohodlne usaďte a poďte si s nami zaspomínať na časy strávené v školských laviciach.Vráťme sa ešte na chvíľu k 1. septembru 1975 a dajme priestor kronikárovi: „O 9 00 hodine stáli všetci pionieri pred školou vyobliekaní do pionierskych rovnošiat. Otvorenie školy a zároveň otvorenie nového školského roku sa začalo. Krátky príhovor k nám mal s. zástupca Ircha a neskôr s. riaditeľ Kríž. Po prejave s. riaditeľa nasledoval príhovor, na ktorý sme sa veľmi tešili. Bol to príhovor nášho hosťa s. Kormaníka.

            Potom sme prišli na rad my, žiaci, a vystúpili sme s krátkym kultúrnym programom. Po programe všetci pristúpili k slávnostnému otvoreniu školy. Súdruh Kormaník nám slávnostným prestrihnutím páskyodovzdal školu do užívania. Potom sme si spoločne prezreli našu novú školu. Školu sme prebrali do rúk my a sľubujeme, že sa o ňu budeme svedomite starať.“Školský rok 1975/1976 v nových priestoroch bol slávnostne otvorený, no vedenie školy na čele s riaditeľom školy Jurajom Krížom malo ešte plné ruky práce, keďže nie všetko bolo úplne dokončené. Ale o tom až nabudúce.

            Zdroje: Pionierska skupina pri I. ZDŠ Michalovce, 1975/1976

            Autor: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

      • Kontakty

        • Základná škola Teodora Jozefa Moussona, T. J. Moussona 4, Michalovce
        • +42156 6441347
        • T. J. Moussona 4
          07101 Michalovce
          Slovakia
        • 17080703
        • 2021635616
      • Prihlásenie