Marec už tradične predstavuje obdobie, ktoré je spojené nielen s príchodom jari, ale aj s dôrazom na význam poznania, vzdelávania a rozvoja čitateľskej kultúry. Od roku 1955 je na Slovensku marec vyhlásený za mesiac knihy, a to na počesť významného národného buditeľa a šíriteľa kníh Matej Hrebendu (1796 – 1880). Toto obdobie každoročne vytvára priestor na pripomenutie si nezastupiteľnej úlohy knihy a čítania v osobnostnom i spoločenskom rozvoji jednotlivca.
V súčasnom digitálnom prostredí, pre ktoré je charakteristický rýchly tok informácií a vizuálnych podnetov, predstavuje čítanie významný nástroj na rozvíjanie kritického myslenia, jazykových kompetencií, predstavivosti a hodnotovej orientácie mladých ľudí. Besedy so spisovateľmi, autorské čítania a rôzne formy čitateľských aktivít obohacujú výchovno-vzdelávací proces ZŠ T. J. Moussona Michalovce a posilňujú vzťah žiakov ku knihe ako k zdroju poznania i kultúrneho dedičstva. Marec – mesiac knihy – tak každoročne ponúka príležitosť na systematickú podporu čitateľskej gramotnosti, kultiváciu slova a budovanie hlbšieho vzťahu k literatúre.
V minulosti boli však knihy nedostatkovým tovarom. A to nielen v domácnostiach, ale aj v samotných školách. Vedenie školy spolu s učiteľmi muselo teda hľadať externé zdroje, aby zabezpečili adekvátne podmienky pre výchovu a vzdelávanie. Výrazne im k tomu pomohli dary od dobrodincov alebo učiteľov. V školskom roku 1924/1925 sa vďaka darcom podarilo získať do inventáru školy rôzne vzdelávacie obrazy (Oldřich Cihelka, Adolf Kašpar, Josef Mánes), učebnice (Prvouka od Koloušeka), učebné pomôcky (skladacia abeceda) a knihy (Slovenské ľudové piesne, Päť rokov Matice, Slávnostné piesne k narodeninám prezidenta, Slovenskou otčinou atď.). Na konci školského roka bolo v žiackej knižnici 241 kníh a v učiteľskej 340 kníh. Súčasťou školy bola aj tzv. bibliotéka pauperum. S týmto slovným spojením sa už dnes nestretneme. A tak si ho poďme aspoň trošku priblížiť. Bibliotéka pauperum pochádza z dvoch latinských slov, a to bibliotheca (knižnica) a pauper (chudobný). Bola to teda akási „knižnica pre chudobných“, vďaka čomu si mohli najmä chudobní žiaci požičať učebnice. Knižnica však bola určená aj pre učiteľov, a to najmä tých, ktorí začínali svoju profesijnú dráhu alebo učili v najchudobnejších oblastiach bývalého Československa. Nehovoriac o tom, že v slovenských školách pôsobilo množstvo učiteľov pôvodom z Čiech, Moravy a Sliezska. Veď i sám riaditeľ I. základnej školy Viliam Ungermann pochádzal z malej obce Obecnice neďaleko českého mesta Příbrami. A práve títo učitelia sa zdokonaľovali v slovenskom jazyku čítaním slovenskej literatúry a dennej tlače. Potvrdzuje to aj krátka správa v školskej kronike: „Návšteva sboru sa zlepšila, zdôrazňuje [školský inšpektor – pozn. autora], aby sa vyučovalo literárnou slovenčinou. Uznáva, že pre jazykovú otázku má uč. [učiteľský – pozn. autora] sbor veľa ťažkostí. Úfa, že michalovská škola sa stane najlepšou v celom okrese a že chýr bude mať taký, že ju všade poznajú.“ Takáto knižnica pre chudobných bola zriadená aj pri I. základnej škole v Michalovciach. V uvedenom školskom roku si žiaci i učitelia mohli požičať 157 knižných titulov. V tom nasledujúcom počet kníh nepatrne vzrástol. Zatiaľ čo v knižnici určenej pre žiakov bolo celkovo 270 kníh, tak v učiteľskej sa nachádzalo 358. Najväčší nárast však zaznamenala „bibliotéka pauperum“, v ktorej bolo v školskom roku 1925/1926 k dispozícii 226 kníh. Aj v nasledujúcom školskom roku sa podarilo zakúpiť, či formou daru zabezpečiť knihy do knižnice. Pre žiakov bolo určených 320 kníh, pre učiteľov 376 a pre tých najchudobnejších len 124 kníh. O rok neskôr sa fond školskej knižnice rozšíril opäť, a to o 11 kníh pre žiakov a 15 kníh určených učiteľom. „Knižnica pre chudobných“ sa už v školskom roku 1927/1928 nespomína. Aj v nasledujúcich rokoch pribúdali do políc školskej knižnice nové knižné tituly. V školskom roku 1928/1929 sa žiaci mohli začítať do 426 kníh a učitelia mohli čerpať informácie z celkovo 416 kníh. Správca školy (riaditeľ) koncom školského roka 1932/1933 napísal: „Venovať zvýšenú pečlivosť tomu predmetu [čítanie – pozn. autora], pozornosť dlhým a krátkym slabikám, slovnému a vetnému prízvuku. Prízvučným čítaním vedieme deti ku kráse, nútime ich, aby čítaly pomaly. Deti majú naraz prezrieť slová, ba na vyššom stupni i vety. Žiadané je, aby učiteľ častejšie a vzorne predčítal, menovite pri preberaní básní.“ Ako vidíme, slovenský jazyk spôsoboval žiakom I. základnej školy v Michalovciach veľké problémy. Práve pravidelným čítaním a rozborom sa učitelia snažili vštepiť základy spisovnej slovenčiny žiakom v chudobnom Zemplíne, v ktorom žila početná židovská i maďarská komunita. Nehovoriac o tom, že rodičia a starí rodičia školákov, žili ešte v časoch Rakúsko-Uhorska, keď vyučovacím jazykom na všetkých školách bola maďarčina. A už keď sme pri tých učiteľoch, minulý rok sme si pripomenuli 100. výročie založenia knižnice v Michalovciach. Ozaj, vedeli ste, že na jej úplnom začiatku stál učiteľ I. základnej školy v Michalovciach František Šoller? Práve F. Šoller bol jej prvým dlhoročným mestským knihovníkom.
Z historického pohľadu je zrejmé, že knižnica vždy predstavovala dôležitý pilier vzdelávania – či už ako „bibliotéka pauperum“ v medzivojnovom období, alebo ako systematicky budovaný knižničný fond slúžiaci žiakom a učiteľom. Na túto tradíciu nadväzuje aj naša škola, ktorá si uvedomuje, že kniha a čítanie sú základom úspešného rozvoja jazykových i osobnostných kompetencií žiakov. Školská knižnica pri našej škole je dnes neodmysliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Predstavuje priestor, v ktorom sa realizujú rôznorodé čitateľské aktivity, literárne projekty, besedy so spisovateľmi, tematické podujatia i podpora individuálneho čítania. Je miestom stretávania sa, poznávania a dialógu, kde kniha prirodzene prepája minulosť s prítomnosťou, tradíciu s modernými formami vzdelávania.
Spomeňme napríklad stretnutie žiakov so spisovateľmi a vtedajšími pracovníkmi Matice slovenskej Tomášom Winklerom (1940 – 2021) a Vlastou Bellovou, ktoré sa na pôde školy uskutočnilo 17. novembra 1994. Obaja vzácni hostia predstavili žiakom 8. ročníka svoju bohatú literárnu a publikačnú činnosť. T. Winkler žiakom hovoril „o svojich začiatkoch, ilegálnej práci v 90-tych rokoch, keď bol preradený ako vysokoškolsky vzdelaný človek na prácu robotníka (...) na Liptovskej Mare.“ V roku 2005 zavítala na I. základnú školu slovenská spisovateľka pre deti a mládež, rodáčka z Prešova Gabriela Futová. „Rozhovor s ňou bol príjemný, milý, plný veselých príhod detí.“ Nebola to jediná návšteva spisovateľa v tomto roku. Medzi deti základnej školy pod Hrádkom zavítal aj Peter Karpinský, ktorého kniha Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali (2001) zožala obrovský úspech. V piatok 7. októbra 2022 popoludní prijala naše pozvanie spisovateľka Marieta Koščíková, ktorá s našou školou dlhodobo spolupracuje a rada sa medzi žiakov vracia. Deti zo ŠKD (1. oddelenie) si spoločne s triednou učiteľkou čítali príbehy z knihy Danka a Janka (1985) od Márie Ďuríčkovej, niekdajšej šéfredaktorky časopisu Slniečko. Po spoločnom čítaní nasledovala diskusia o príbehu a tvorivá aktivita – výroba záložiek na tému „Môj literárny príbeh čaká na Tvoje prečítanie“. Stretnutie sa nieslo v príjemnej atmosfére a deti sa do aktivít zapájali s nadšením. Starší žiaci v ostatných rokoch diskutovali najmä z historikmi Ústavu pamäti národa (Mgr. Peter Jašek, PhD., Mgr. František Neupauer, PhD.), ktorí žiakom predstavili publikačné výstupy pracoviska.
Pri pohľade do minulosti i prítomnosti je zrejmé, že kniha mala a má v živote našej školy nezastupiteľné miesto. Od skromných začiatkov, keď bolo potrebné zabezpečovať knihy prostredníctvom darov a podporovať čítanie aj medzi najchudobnejšími žiakmi, až po dnešné besedy so spisovateľmi, tvorivé dielne a systematickú podporu čitateľskej gramotnosti, zostáva cieľ rovnaký – vychovávať vzdelaných, kultivovaných a jazykovo zdatných mladých ľudí.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.
Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra