Novinky

          • Vianoce na našej škole

          • Vianočný program v duchu tradícií našich predkov V predvianočnom období sa v našej škole uskutočnil výnimočný vianočný program, ktorý nás všetkých preniesol do čias minulých. Žiaci našej školy si pripravili vystúpenie pre učiteľov a spolužiakov vo východoslovenskom nárečí, prostredníctvom ktorého priblížili vianočné zvyky a tradície, ktoré sa v našej spoločnosti kedysi bežne praktizovali.

            Programom sa prelínali ľudové koledy, vinše a hovorené slovo, ktoré autenticky zachytávali atmosféru Vianoc našich starých rodičov. Deti s veľkým nadšením a úctou predstavili tradície spojené so Štedrým večerom, koledovaním, vinšovaním i rodinnými zvykmi, ktoré mali v minulosti silný duchovný a spoločenský význam.

            Vystúpenie tak bolo nielen umeleckým zážitkom, ale aj cennou pripomienkou kultúrneho dedičstva nášho regiónu. Ďakujeme našim šikovným žiakom, ktorí sa podieľali na príprave programu za ich čas, snahu a lásku k tradíciám. Spoločne s pedagógmi vytvorili krásnu sviatočnú atmosféru, ktorá v nás umocnila čaro blížiacich sa Vianoc.

            PaedDr. Tatiana Barbaričová

            Mgr. Lucia Obšatniková

            Samuel Bodnár

          • Nový rok, nové začiatky

          • Nový rok je symbolom nových začiatkov, nádejí a výziev, ktoré nás posúvajú vpred. Počas sviatočných dní sa obzeráme za uplynulým rokom, hodnotíme svoje úspechy aj skúsenosti a zároveň si stanovujeme nové ciele. Škola je miestom, kde sa tieto nové začiatky premieňajú na konkrétne kroky – v podobe vedomostí, rozvoja talentov a spoločných zážitkov. Vstup do nového roka je preto ideálnou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, čo sme spoločne dosiahli, aby sme s odhodlaním a pozitívnou energiou mohli vykročiť v ústrety ďalším výzvam.

            Už je to 33 rokov, keď sa 1. januára 1993 objavil na mape Európy nový štát – Slovenská republika. A prečo to spomíname? Vznik Slovenskej republiky je významným historickým míľnikom v našich moderných dejinách. A aj naša školská kronika zachytáva túto udalosť. Celej strane v školskej kronike dominuje novinový ústrižok zo Smeny s podtitulom Denník mladých, v ktorom sa môžeme dočítať, ako vyzerali prvé hodiny nového štátu: „Bolo 31. decembra 1992, krátko pred polnocou. Pohľady asi desaťtisíc ľudí sa upierali na obrazovku, kde dovievala česko-slovenská zástava. Úderom polnoci sa stala skutočnosťou nová Slovenská republika. Štátna hymna, rozžiarené tváre, objatie. Tak sa začali v Bratislave prvé minúty vzniku najmladšej republiky vo svete...“ Dajme slovo ešte aj vtedajšiemu primátorovi mesta Michalovce Ing. Milanovi Matejovičovi (1990 – 1994): „Prvé dni v roku si vzájomne želáme zdravie, spokojnosť, šťastie. Robíme to takmer podvedome, automaticky bez zamyslenia sa nad vysloveným želaním. Tento rok začíname v inej nálade ako predošlé. Začíname písať nové strany dejín dnes už samostatnej Slovenskej republiky. Pri vstupe do NOVÉHO ROKU 1993 sme sa pri želaniach zamysleli. Aký bude v nových podmienkach? Priaznivejší, alebo zložitejší ako doterajšie? Záleží len na nás, ako sa budeme podieľať na budovaní novej Slovenskej republiky. (...) Myslím si, že do všetkého nového sa púšťame s obavami a rizikom, ale s presvedčením, že úspech sa po ťažkostiach dostaví.“ A veru, že to boli veľmi ťažké začiatky. Prejavilo sa to aj v oblasti školstva, kde chýbali finančné prostriedky na financovanie chodu školských budov a taktiež na primerané finančné ohodnotenie pedagogických a nepedagogických zamestnancov.

            Presuňme sa v našom spomínaní do školského roku 1981/1982. Vďaka zachovanej kronike Klubu medzinárodného priateľstva Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže (KMP PO SZM) pri I. základnej škole sa môžeme bližšie oboznámiť s činnosťou tejto organizácie a jej členov v jednotlivých školských rokoch. A keďže sa dnes venujeme Novému roku, tak musíme konštatovať, že KMP pri I. základnej škole vyvíjalo činnosť aj na prelome kalendárnych rokov. S prípravami na novoročné stretnutie sa začalo ešte v decembri. Zo školského roka 1988/1989 sa nám zachoval istý plán práce, ktorý bol prerokovaný na zasadnutí KMP v kultúrno-propagačnej sekcii. V prvom bode sa členovia zaoberali prípravou novoročného stretnutia a taktiež aj kultúrnym programom. Následne sa oboznámili s históriou PO v škole. Posledným bodom bola príprava besedy o živote a diele Vladimíra Iľjiča Lenina. Začiatkom roka členovia KMP posielali partnerským organizáciám a školám v ZSSR novoročné pozdravy a priania. „Aj my sme dostali pozdrav zo stále zelenej (správne zeleného, pozn. autora) Soči.“ Pionieri našej školy nový rok 1983 „privítali pri novoročnej jedličke. Pionieri pripravili hodnotný kultúrny program. Potom nasledoval maškarný ples. K novému roku posielame našim priateľom pozdravy.“ Začiatkom roka sa konali aj pravidelné novoročné stretnutia pionierov na Okresnom výbore Komunistickej strany Slovenska (OV KSS). Bolo tomu tak aj v roku 1985, kedy členov KMP prijali predstavitelia okresu. „Na tomto stretnutí nás reprezentovala E. Kardošová – predsedkyňa (správne predsedníčka, pozn. autora) KMP, ktorá predniesla diskusný príspevok o práci nášho klubu.“

            Nový rok tak v našich dejinách nepredstavuje len zmenu v kalendári, ale nesie so sebou hlboký symbolický význam. Vznik samostatnej Slovenskej republiky je zaiste významnou historickou udalosťou, ktorá nám pripomína, že každá nová etapa prináša nielen výzvy, ale aj nové príležitosti. Naša škola bola a stále je súčasťou týchto dejinných zmien. Zároveň je aj miestom, kde sa formovali hodnoty, priateľstvá a zodpovednosť za spoločnú budúcnosť. Nech je preto nový rok 2026 príležitosťou nadviazať na to dobré, čo bolo vytvorené a s odhodlaním pokračovať v budovaní školy ako miesta, kde žiaci získavajú nielen vzdelanie, ale sa aj učia spolupráci a vzájomnému rešpektu. S úctou k minulosti a optimizmom do budúcnosti vstúpme do roka 2026 s vierou, že nasledujúce obdobie prinesie množstvo úspechov, nové skúsenosti a dôvod na hrdosť.

            „Nech sa starosť všetka zruší a nech vládne pokoj v duši. Čo bolelo nech sa zhojí, čo tešilo nech sa zdvojí. Aby boli v novom roku iba slzy šťastia v oku.“ V novom kalendárnom roku 2026 vám prajeme najmä pevné zdravie, šťastie a lásku.

            Zdroje:

            Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943,

            Kronika I. ZŠ, 1975/1976 – 1991/1992,

            Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008,

            Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025,

            Kronika KMP I. ZDŠ 1980/1981 – 1988/1989.

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Autor: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Vianočné prázdniny za dverami

          • Posledný deň pred Vianocami v školskej pamäti

            Posledný deň pred vianočnými prázdninami má v našej škole vždy výnimočný a slávnostný ráz. Tradične ho sprevádza vianočné pásmo, ktoré spája hovorené slovo, koledy a piesne či vinšovačky zo Zemplína. Dievčatá a chlapci si oblečú kroje a dobové oblečenie, čím sa škola na chvíľu prenesie do čias našich predkov. Počas krátkeho, no pôsobivého programu žiaci predstavujú staré vianočné tradície a zvyky – od príprav na sviatky až po priebeh Štedrej večere. Na záver zaznie mohutný potlesk a žiaci sa postupne odoberajú domov na vianočné prázdniny. Poďakovanie patrí aj učiteľkám a učiteľom, ktorí program spolu so žiakmi nacvičujú už niekoľko týždňov. Toto pásmo nie je len vystúpením, ale aj pripomenutím hodnôt, ktoré Vianoce prinášajú – úctu k tradíciám, spolupatričnosti a radosti zo spoločného prežívania sviatočných chvíľ. Nie vždy to však bolo tak. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzeral posledný deň pred odchodom na vianočné, respektíve v období rokov 1948 až 1989 zimné prázdniny.

            V kronike 1. Štátnej ľudovej školy v Michalovciach z medzivojnového obdobia a taktiež existencie Slovenského štátu (od júla 1939 Slovenskej republiky) by sme zmienku o vianočnom programe či rozlúčke s kalendárnym rokom na pôde školy hľadali márne. Ako sme už v predchádzajúcom príspevku konštatovali, región Zemplína patril medzi najchudobnejšie v rámci Československa. A tak prednosť dostali charitatívne akcie a zbierky.

            Takou bola aj „zimná pomoc“, ktorá v roku 1939 „vyniesla asi 60 000 Ks na hotovosti a asi 100 q obilia v naturáliách. Materiál bol rozdelený medzi notariáty okresu, ktoré ho rozdali chudobným. V samých Michalovciach dávali po 30 až 50 Ks rodinám na ošatenie a stravovanie, a to na Vianoce.“ Najkrajšie sviatky v roku sa tak pripomínali v rodinnom kruhu a najmä v kostole. V domácnostiach nechýbali vianočné stromčeky, ktoré sa pre obyčajných ľudí stali symbolom prosperity. Na týchto vianočných stromčekoch dominovali jednoduché ozdoby ako sušené ovocie, drevené figúrky, stužky či vysušené listy kvetov.

            Domáce gazdiné pripravovali vianočné pečivo, medovníky, ktoré sa vešali na vianočný stromček, no taktiež tradičné jedlá ako bobaľky, hubovú polievku, kapustnicu, šošovicu či hrachovú kašu.

            V spomienkach sa presuňme na koniec 70. rokov 20. storočia. Vzhľadom na zmenu politicko-spoločenských podmienok po roku 1948 sa oslava Vianoc presunula z verejného priestoru do úzkeho rodinného kruhu. Komunisti už od 50. rokov robili všetko preto, aby vymazali vianočné sviatky z pamäti ľudí. Pamätným sa stal aj prejav československého prezidenta Antonína Zápotockého (1884 – 1957), ktorý betlehemskú hviezdu nahradil červenými hviezdami a postavu Ježiška zase dedom Mrázom s jeho typickými bielymi fúzmi. Napriek úpornej snahe vládnej moci sa vianočné sviatky nepodarilo vytlačiť z povedomia ľudí. A tak komunisti ustúpili a prezentovali vianočné sviatky ako konzumný sviatok. V školách sa udomácnili oslavy príchodu zimy, ktorá sa tradične spája so zimným slnovratom. Ten nastáva 21. alebo 22. decembra. Pozrime sa, ako zachytil kronikár posledný školský deň v kalendárnom roku 1969: „Dňa 19.12. 1969 privítali žiaci ročníkov 1. až 5. v telocvični na malej slávnosti už tradične príchod zimy. Pri ozdobenej jedličke predviedli svoj kultúrny program skladajúci sa z mnohých piesní, scénok, básničiek i tancov. Slávnosť bola o to radostnejšia, že ňou sa začínali na školách vytúžené prázdniny, ktoré sú pre žiakov vždy veľmi vítané.“ V školskom roku 1972/1973 bolo súčasťou slávnosti pod jedličkou aj vyhodnotenie súťaže „O krajine, kde zajtra znamená včera“. „Súťaže sa zúčastnili žiaci všetkých roč. 1. – 5. Súťažili v prednese básní, piesní, vo výtvarnom prejave, v zhotovovaní albumov o ZSSR, v zbierke na Fond solidarita v čistote.“

            Poďme do prelomového roku 1975, kedy sa 1. základná škola definitívne presťahovala do nových priestorov na ulicu T. J. Moussona pod Hrádkom. Od slávnostného otvorenia školského roka uplynuli takmer štyri mesiace, ale žiaci sa spolu s pedagogickými aj nepedagogickými zamestnancami veľmi rýchlo udomácnili na novej adrese. Za tak krátky čas pripravili viacero kultúrno-spoločenských podujatí. Jednou z takýchto udalostí bolo aj koncoročné stretnutie pri jedličke. Pozrime sa na to, ako sa s kalendárnym rokom 1975 lúčili žiaci po prvýkrát v novej budove školy v mestskej časti Hrádok: „Vo vyzdobenej školskej jedálni sa zhromaždil veľký počet malých i väčších žiakov v najrozmanitejších maskách. Karneval bol spestrený kultúrnym programom, ktorý si pripravili pionieri pod vedením svojich pionierskych vedúcich a triednych učiteľov. Na záver bolo vyhodnotenie 10 najkrajších masiek. Príhovor k žiakom mala s. [súdružka] uč. [učiteľka] Lakomá. Karneval bol aj začiatkom zimných prázdnin.“

            Na záver zablúďme ešte do čias nie tak dávnych. V roku 2009 nacvičili žiaci z dramatického krúžku pod vedením Mgr. V. Pavlíkovej divadelné predstavenia Šípová Ruženka a Mačkovce. Dňa 21. decembra 2009 títo žiaci vystúpili pred svojimi spolužiakmi zo školského klubu detí. Ani žiaci druhého ročníka sa nenechali zahanbiť a za pomoci svojich triednych učiteliek nacvičili krátke vianočné pásmo, ktorým prekvapili a zároveň potešili svojich rodičov. Aj žiaci druhého stupňa si pre svojich spolužiakov, učiteľov i nepedagogických zamestnancov pripravili kultúrno-spoločenský program. Žiaci VIII.C a IX.C pod vedením vyučujúcej Mgr. D. Rudášovej pripravili pásmo s názvom Koledníci. Spoločenskou miestnosťou sa rozliehali tóny hudby a hlasný spev, ktorým účinkujúci ohlasovali radostnú zvesť, že v meste Betlehem sa narodil Ježiš Kristus. Nechýbala ani tradičná vianočná rozhlasová relácia, ktorá bola venovaná vianočným zvykom, tradičným jedlám či koledám, ktoré sa na Zemplíne spievajú po celé generácie.

            Na záver možno konštatovať, že podoba posledného školského dňa pred vianočnými či v minulosti zimnými prázdninami sa v priebehu desaťročí výrazne menila. Od obdobia, keď sa Vianoce na pôde školy vôbec nepripomínali, cez roky, keď boli nahrádzané oslavami príchodu zimy či ideologicky ladenými podujatiami, až po dnešnú podobu vianočných pásiem, sa v školskom prostredí odrážali spoločenské aj politické zmeny vtedajšej doby. Napriek týmto premenám si však Vianoce zachovali svoj význam a postupne sa do školy opäť vrátili v plnej podobe – ako sviatky tradícií, pokoja a radosti. Vianočné pásmo v našej škole tak nie je len pekným zakončením kalendárneho roka, ale aj symbolom kontinuity, návratu k hodnotám a úcte k dedičstvu predchádzajúcich generácií. Je dôkazom toho, že tradície, ak sú úprimne prežívané a odovzdávané mladším, dokážu prežiť aj tie najnáročnejšie obdobia.

            Zdroje:

            Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; Kronika I. ZŠ, 1975/1976

            – 1991/1992; Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008; Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025.

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Autor: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Vianoce bez prázdnin❓ Kedysi realita❗

          • Na prahu nového kalendárneho roka vám chceme popriať pevné zdravie, veľa šťastia a radosti, pracovných i osobných úspechov a len to najlepšie, aby vás postretlo v roku . Určite si ešte užívate sviatočné obdobie v kruhu rodiny a blízkych. A čo žiaci? Tí sa tešia z vianočných prázdnin.

            Zatiaľ čo v súčasnosti majú žiaci k dispozícii 19 voľných dní (vrátane víkendov), v minulosti tomu tak nebolo. Opäť zalistujme v školských kronikách našej základnej školy. V školskom roku 1924/1925 nájdeme len stručnú zmienku o vianočných sviatkoch, ktoré vďaka Československému Červenému krížu (ČsČK) boli pre 169 detí radostnejšie, pretože vďaka verejnej zbierke boli obdarované šatstvom aj obuvou v celkovej sume 11 764,30 Kč. ČsČK bol aj v ďalšom období veľmi aktívny a snažil sa pomáhať rodinám so školopovinnými deťmi v núdzi. Dňa 1. januára 1926 práve táto organizácia otvorila na Štefánikovej ulici sirotinec pre 10 sirôt. V decembri 1926 ČsČK „usporiadal na Vianoce slávnosť Stromu republiky, ktorá zvlášť po stránke morálnej sa vydarila. Žiactvo meštianskej a ľudovej školy účastnilo sa po 2 večery slávnosti spevom pod stromčekom. Strom daroval veľkostatk[ár]. Stáray [Sztáray], elektrické žiarovky požičala firma Landesman, Onuška. Pod stromčekom prehovoril o význame vianočného stromku p. riaditeľ gymnázia Šaloun.“ Rovnako v decembri vystúpili s kultúrnym programom žiaci IV.A a V.C triedy pod vedením pána učiteľa Františka Šollera a pani učiteľk Ľudmily Sasákovej. Vianočné pásmo malo veľký úspech, a tak v školskom roku 1927/1928 sa už dočítame o organizovaní besiedok v 1. až 3. ročníku, „na ktorých bola hojná účasť rodičov“. Obdobné aktivity zorganizoval Červený kríž aj v školskom roku 1932/1933. Miestny spolok ČsČK „obdaroval našu chudobnú mládež šatstvom a obuvou. Bolo oblečených 169 detí.“ O rok na to sa podarilo vyzbierať oblečenie pre 70 žiakov a obuv pre 154 detí. Živena „obliekla 26 dievčat našej školy.“ Pomáhali aj krajanské spolky v zahraničí. „Pred Vianocami dostal dorast zásielku od priateľov z Ameriky.“ Drobné darčeky dostali len tí, „ktorí sa pridržiavali pravidiel... Dorastenky V.B dostali najväčšiu odmenu, preto sa tiež postarali o poďakovanie. Na žiadosť vedúcej dorastu začali hneď po Vianociach pripravovať album.“ Aj v rámci školy sa organizovali zbierky na pomoc chudobným spolužiakom. „Niektoré triedy pripravili vianočný stromček pre chudobné spolužiačky, iné ich obdarovali obnoseným šatstvom, obuvou atď.“ Aj v nových pomeroch po roku 1939 (rozpad Československa, vznik Slovenského štátu) sa pokračovalo v podpore tých najchudobnejších. Iniciatívu však prevzal Slovenský Červený kríž (SČK). Oproti minulým rokom však klesla materiálna pomoc. V školskom roku 1939/1940 sa rozdal medzi 115 členov iba jeden pár topánok. Tieto informácie svedčia o vysokej miere chudoby v meste Michalovce a jeho okolí. Staršia generácia sa ešte možno pamätá na mimoriadne či uhoľné prázdniny, ktoré súviseli s bohatou snehovou nádielkou či tuhými mrazmi. Žiaci si tak mohli užívať ďalšie neplánované voľné dni. Takú tuhú zimu zažilo Slovensko na prelome rokov 1928 a 1929. „Pred Vianocami, keď je vianočný trh najživší, ľudia ani na ulicu nevychádzali, také veľké boli mrazy. Tým utrpelo tunajšie obchodníctvo veľké straty. Červený kríž postavil pri Tatra banke vianočný strom, ale darov práve pre poveternostnú nepohodu sa málo hromadilo. (...) Počasie na jar bolo tiež studené, časté dažde a nočné mrazy poškodili veľmi úrode.“ Síce sa nedozvedáme, ako dlho trvali vianočné či zimné prázdniny, ale vieme si predstaviť, akým existenčným problémom museli čeliť rodiny na Zemplíne. Na rozdiel od súčasnosti trvali vianočné či zimné prázdniny zväčša len pár dní. Zväčša sa žiaci rozišli domov k svojim rodinám 23. decembra (ak na ten deň nepripadal víkend) a do školských lavíc zasadli najskôr po Štedrom dni. Neskôr sa vianočné prázdniny predlžovali a brány školy sa otvorili až začiatkom januára.

            V 50. a 60. rokoch sa definitívne ohraničili vianočné, respektíve zimné prázdniny. Tie zvykli začínať najneskôr jeden deň pred Štedrým večerom a končili sa 2. januára (ak nepripadli na víkend). Žiaci zväčša nastupovali do školy 3. januára. Bolo tomu tak aj v školskom roku 1969/1970. Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (SSR) informovalo školy i širokú verejnosť o termínoch vianočných prázdnin, ktoré boli v daný školský rok stanovené v čase od 22. decembra 1969 do 2. januára 1970. Avšak v tomto prípade žiaci nastúpili do školy až 5. januára, keďže 3. a 4. január pripadli na víkend. A čo s toľkým voľným časom? Zatiaľ čo v minulosti sa deti venovali domácim prácam a v období Vianoc najmä koledovaniu, v 60. a 70. rokoch sa otvárali pre mladú generáciu nové možnosti. Mesto Michalovce pripravilo počas vianočného obdobia turnaj v nohejbale, bedmintone a stolnom tenise.

            K predĺženiu vianočných prázdnin došlo vznikom Slovenskej republiky a prijatím legislatívy súvisiacej so zoznamom štátnych sviatkov a pamätných dní. Sviatok Zjavenia Pána (respektíve Traja králi) uzatvára vianočné obdobie a veriaci si po celom Slovensku pripomínajú troch mudrcov, ktorí prišli z Východu, aby sa poklonili Ježišovi Kristovi. Vzhľadom na to, že najmä na severovýchode Slovenska dodnes žijú Rusíni a pravoslávni veriaci, ktorí slávia vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, bol 6. január určený ako štátny sviatok. Tým pádom sa predĺžili aj vianočné prázdniny, ktoré trvajú až do 7. januára. Žiaci si tak dosýta mohli užívať voľné dni, ktoré vypĺňali pobytom v prírode, korčuľovaním, lyžovaním či sánkovaním.

            V ostatných rokoch je však problémom sneh, ktorého je čím ďalej tým menej. Bolo tomu tak aj na prelome rokov 1997 a 1998. „Vyzeralo to skôr na jarné ako zimné prázdniny. Prázdninujúce deti využívali preto viac-menej vychádzky do prírody. Vo zvyšnom čase sa oddávali svojim obľúbeným činnostiam, rekreácii, športu, hudbe, čítaniu zaujímavej literatúry, ale hlavne sledovaniu televízie či videoprogramov.“ A tak si pracovníci Centra voľného času LÚČ v Michalovciach pre žiakov pripravili množstvo aktivít v telocvičniach základných škôl. Pre tých, ktorí neinklinujú k športu, bola pripravená slávnosť pod názvom „Zabávame sa pri jedličke“, tvorivé dielne či silvestrovský program.

            A tak, čo dodať na záver? Milí žiaci! Vianočné prázdniny dnes ponúkajú omnoho viac možností než kedysi. Využite ich naplno – cestujte, spoznávajte, objavujte krásy nášho regiónu i vzdialenejších kútov Slovenska. Doprajte si aktívny oddych v prírode, športujte, trávte čas s rodinou a priateľmi. Nech sú pre vás tieto dni nielen časom voľna, ale aj inšpiráciou, nových zážitkov a oddychu, z ktorého načerpáte energiu do ďalších školských povinností.

            Zdroje:

            Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943,

            Kronika I. ZŠ, 1975/1976 – 1991/1992,

            Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008,

            Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025.

            Novinové články:

            Ako budú prázdniny. In Zemplínske noviny, 1969, roč. 10, s. 50, s. 2.

            Cez prázdniny športovali. In Zemplínske noviny, 1973, roč. 14, č. 1, s. 4.

            Prázdniny bez snehu. In Hlas Zemplína, 1998, roč. 6, č. 2, 3.

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Autor textu: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

      • Kontakty

        • Základná škola Teodora Jozefa Moussona, T. J. Moussona 4, Michalovce
        • +42156 6441347
        • T. J. Moussona 4
          07101 Michalovce
          Slovakia
        • 17080703
        • 2021635616
      • Prihlásenie