Novinky
Oznam
Oznam
Oznam
Projektové vyučovanie dejepisu v 7. ročníku
Projektové vyučovanie v dejepise predstavuje efektívnu formu vzdelávania, ktorá podporuje aktívne učenie, samostatnosť a rozvoj kritického myslenia žiakov. V 7. ročníku základnej školy je vhodné pri témach stredovekých dejín, kde môžu žiaci prepájať historické poznatky aj s inými predmetmi. Projektové vyučovanie umožňuje žiakom lepšie porozumieť historickým udalostiam a kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom tvorivej činnosti.
Téma 1: Architektúra v období Veľkej Moravy a Uhorského kráľovstva
V rámci projektu zameraného na architektúru v období Veľkej Moravy a Uhorského kráľovstva sa žiaci oboznámili s typickými stavebnými pamiatkami raného a vrcholného stredoveku. Ich úlohou bolo skúmať najvýznamnejšie stavby, ako sú veľkomoravské kostoly v Mikulčiciach či v Kopčanoch, románske rotundy a baziliky, ako aj gotické katedrály vznikajúce v období Uhorského kráľovstva. Žiaci pracovali v skupinách, vyhľadávali informácie z učebníc a dostupných zdrojov.
Téma 2: Svätoštefánska koruna
Druhá projektová téma bola zameraná na Svätoštefánsku korunu ako jeden z najvýznamnejších symbolov Uhorského kráľovstva. Žiaci skúmali jej pôvod, zloženie jednotlivých častí a jej význam v korunovačných obradoch uhorských kráľov. Prostredníctvom projektu sa učili, prečo bola koruna považovaná za symbol štátnej moci a kontinuity štátu.
Projektové vyučovanie rozvíja ich schopnosť spolupracovať, analyzovať historické pramene a vnímať architektúru a umenie ako súčasť kultúrnej identity. Prispieva k hlbšiemu pochopeniu dejín, podporuje tvorivosť a zvyšuje motiváciu žiakov k učeniu sa histórie. Zároveň rozvíja kľúčové kompetencie potrebné pre ďalšie vzdelávanie a život v spoločnosti.
Poézia slova a spevu
V tomto roku oslavuje súťaž „Ruské slovo“ 20. výročie. Počas rokov si súťaž získala veľkú obľubu a dnes sa koná po celom Slovensku. Jej témou sa stal verš zo známej piesne: „Ako je skvelé, že sme sa tu dnes všetci zišli.“ Táto myšlienka dokonale vystihuje atmosféru jubilea, ktoré spája priateľov, priaznivcov a všetkých milovníkov živého ruského slova.
Naša škola bola organizátorom „Ruského slova“ pre okresy Michalovce a Sobrance. Súťaž sa uskutočnila 20. januára 2026 a zúčastnilo sa jej viac ako 100 účastníkov. Zazneli básne, próza aj piesne ruských klasikov i súčasných autorov.
Žiaci, ktorí sa umiestnili na prvých miestach, budú reprezentovať svoje školy v celoslovenskom kole súťaže „Ruské slovo“, ktoré sa uskutoční 11. februára 2026 v Košiciach.
A naši žiaci boli fantastickí!!! Dosiahli vynikajúce výsledky v prednese i v speve. Srdečne im blahoželáme a víťazom v jednotlivých kategóriách budeme držať palce na celoslovenskom kole.
Víťazmi Olympiády ľudských práv sa stali deviataci
Naša škola sa tradične pri príležitosti Dňa ľudských práv, ktorým je 10. december, zapája do Olympiády ľudských práv. Žiaci 6. – 9. ročníka si overujú v rámci predmetu občianska náuka vedomosti z oblasti ľudských práv, právneho štátu a modernej histórie Slovenskej republiky. Výnimkou nebol ani tento školský rok. V decembri a januári žiaci mohli zúročiť svoje vedomosti aj napriek tomu, že táto súťaž nie je v základných školách oficiálne organizovanou olympiádou.
Na 1. mieste sa umiestnil Timotej Ohriska, striebornú priečku obsadila Petra Lugošová a 3. miesto sa ušlo Bohdane Kudyk (všetci z IX.C triedy). Všetci traja súťažiaci suverénne dosiahli plný počet bodov (50 b), a tak o poradí rozhodol čas, za ktorý stihli úlohy vypracovať, pričom rozdiel bol len niekoľko sekúnd.
Pevne dúfame, že aj takýmto spôsobom sa žiaci dozvedeli zaujímavé informácie a uvedomili si, že byť občanom znamená niesť aj obrovskú dávku zodpovednosti za vývoj našej spoločnosti. Žiaci zároveň spoznali praktickú stránku predmetu občianska náuka, ktorého poslaním je z mladej generácie vychovať demokraticky zmýšľajúcich a uvedomelých občanov.
Mgr. Matúš Burda
Mgr. Radoslav Sunitra
Školská jedáleň – miesto, kde sa spájajú chute a vône už 5️⃣0️⃣ rokov
Školská jedáleň je neoddeliteľnou ZŠ T. J. Moussona Michalovce. Podobne ako naša škola, aj školská jedáleň oslavuje 50 rokov od svojho vzniku v novej lokalite pod Hrádkom. Áno, už je to 50 rokov, čo denno-denne stovky žiakov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov využívajú služby školskej jedálne. Avšak nie je to len priestor, kde si žiaci a zamestnanci prídu po teplý obed, ale aj miesto každodenných stretnutí a rozhovorov. Nehovoriac o tom, že priestory jedálne sú využívané na rôzne kultúrno-spoločenské udalosti. A práve dnes sa bližšie pozrieme na históriu našej školskej jedálne.
Vráťme sa na chvíľu späť o tých 50 rokov. Nová budova školy v areáli pod Hrádkom síce mala 1. septembra 1975 privítať prvých žiakov, no ešte krátko pred tým bolo zrejmé, že jej dokončenie si vyžaduje veľké úsilie. V posledných augustových dňoch sa škola menila doslova z hodiny na hodinu – čistili sa interiéry, priestory sa postupne zariaďovali nábytkom a lavicami, a celý objekt dostával svoju finálnu podobu. Do príprav sa zapojili mnohí učitelia, ktorí pomohli pretvoriť rozostavanú budovu na funkčný školský priestor. Práce prebiehali aj napriek nepriazni počasia, ktoré v tom čase pripomínalo skôr jeseň ako leto. Výsledkom spoločného úsilia však bolo to, že školský rok sa mohol začať podľa plánu.
Slávnostné otvorenie školy sa uskutočnilo 1. septembra 1975. Hoci niektoré časti areálu ešte čakali na dokončenie, vyučovanie sa rozbehlo a škola začala plniť svoje poslanie. Veľkým krokom vpred bolo aj spustenie prevádzky školskej jedálne, ktorá otvorila svoje dvere už 3. septembra 1975. Od prvých rokov existencie školy mala školská jedáleň dôležité miesto v jej fungovaní. Prispelo k tomu aj stabilné vedenie školskej jedálne, na ktorého čele stála Zdena Dittelová. Túto funkciu zastávala nepretržite až do odchodu do dôchodku v roku 2024, čím sa výrazne zapísala do histórie školy. V súčasnosti zastáva funkciu vedúcej školskej jedálne Zlatica Hudáková. Počas 50 rokov sa v školskej jedálni vystriedalo množstvo zamestnancov. Niektoré mená nám zachytáva aj školská kronika. Tak napríklad v školskom roku 2003/2004 pracovali v školskej jedálni Zdena Dittelová (vedúca školskej jedálne), Marta Bučková (hlavná kuchárka), Jozefína Andrejková (2. kuchárka), Kristína Kotorová (2. kuchárka), Valéria Sýkorová (2. kuchárka), Anna Rodinová (pomocná sila), Jozefína Molnárová (pomocná sila), Alena Ambrová (pomocná sila) a Ľubov Kondorová (pomocná sila). I keď si už na všetky mená nespomenieme, určite sa im chceme aspoň takouto cestou poďakovať za čas strávený v našej škole a obetavú prácu, ktorú vykonávali pre našich žiakov i zamestnancov.
Dodnes školská jedáleň denne poskytuje stravovanie stovkám stravníkov a výrazne prispieva k vytváraniu príjemnej a starostlivej atmosféry. Mnohí bývalí žiaci si dnes s úsmevom na tvári spomínajú na svoje obľúbené, ale aj menej obľúbené jedlá zo školskej jedálne, ktoré neodmysliteľne patria k rokom stráveným v škole. Rôzne chute a vône sa im zaiste vryli do pamäti. Aj dnes sa počas dopoludnia chodbami školy postupne šíri vôňa pripravovaného obeda a žiaci spolu s učiteľmi hádajú, aké dobroty im kuchárky v ten deň navarili. Školská jedáleň tak už desaťročia vytvára nenápadnú, no dôležitú súčasť každodennej atmosféry školy.
Avšak počas tých päťdesiatich rokov neplnila len svoju základnú úlohu – stravovanie žiakov a zamestnancov školy. Postupne sa stala aj priestorom, kde sa realizovali rôzne vzdelávacie, tematické a spoločenské aktivity, ktoré významne obohacovali školský život. Uveďme len zopár príkladov z nedávnej minulosti. Už v júni 2007 mali žiaci a pedagógovia možnosť ochutnať mliečne kokteily – jahodový a banánový, čím sa škola snažila podporiť pravidelnú konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov. Podobné aktivity pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. V školskom roku 2007/2008 sa žiaci zúčastnili zaujímavého dopoludnia venovaného jablkám a ich významu pre zdravie. Okrem ochutnávky jablkového koláča si mladší žiaci odniesli jablko ako symbol zdravej výživy, starší si pre zmenu vyskúšali praktickú aktivitu spojenú s nákupom jabĺk v euromene. Tematické dni zamerané na zdravý životný štýl sa v školskej jedálni uskutočnili aj v decembri 2010 a v júni 2014, kedy sa priestory jedálne zaplnili prednáškami, ochutnávkami a spoločnými stretnutiami žiakov, rodičov a učiteľov. Školská jedáleň má však dôležitú funkciu aj pri výnimočných udalostiach v živote školy. Každoročne sa tu konal slávnostný zápis budúcich prvákov, ktorý bol pre deti a ich rodičov prvým oficiálnym krokom do školského života. Práve v týchto priestoroch deti prvýkrát zažili atmosféru školy. Významné miesto v kalendári školy má aj školský ples, ktorý sa tradične organizuje na Valentína. Výnimkou bol len ten minuloročný, ktorý sa uskutočnil v máji. No hádajte kde? Opäť v školskej jedálni. Práve vtedy sa miestnosť stravovania mení na slávnostnú sálu plnú hudby, tanca a dobrej nálady, kde sa stretávajú žiaci a učitelia.
Ako vidíme, školská jedáleň už päťdesiat rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť života našej školy. Popri zabezpečovaní stravovania je aj miestom stretávania sa, realizácie rôznych aktivít a významných školských podujatí. Svojou každodennou činnosťou dlhodobo prispieva k vytváraniu priaznivého a podnetného prostredia školy. Všetkým bývalým aj súčasným zamestnancom školskej jedálne patrí veľké poďakovanie za ich každodennú namáhavú prácu a úsilie, ktoré často zostáva skryté v pozadí, no bez ktorého by sa školský život nezaobišiel.
Zdroje:
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Okresné kolo Olympiády v nemeckom jazyku
Dňa 15. januára 2026 sa v priestoroch ZŠ na Okružnej 17 v Michalovciach konalo okresné kolo Olympiády v nemeckom jazyku, na ktorom našu školu reprezentovali štyria žiaci- v kategórii A1 Petra Gožová a Damián Olexa, v kategórii B1 Sofia Mastiľaková a Martina Stripaiová. Súťaž pozostávala z písomnej a ústnej časti. Písomná časť preverila vedomosti žiakov v čítaní s porozumením, počúvaní s porozumením a v gramatickom teste. Ústna časť, do ktorej postúpili úspešní riešitelia písomnej časti, bola zameraná na opis obrázka v nemeckom jazyku a rozhovor na bežné komunikačné témy, kde si žiaci preverili svoje jazykové schopnosti. Naši žiaci dosiahli výborné výsledky. Damián Olexa zo VII.A získal 1.miesto, Sofia Mastiľaková z IX.B sa umiestnila na 3.mieste. Všetkým žiakom ďakujeme za reprezentáciu školy a úspešným riešiteľom blahoželáme k dosiahnutým umiestneniam. Damiánovi budeme držať prsty v krajskom kole v Košiciach.
PK NEJ
Okresné kolo Olympiáda anglický jazyk
Dňa 14.1.2026 sa žiaci našej školy zúčastnili okresného kola Olympiády v anglickom jazyku. Žiaci z okresu Michalovce a Sobrance si porovnali svoje jazykové zručnosti a schopnosti v teste zameranom na ovládanie anglickej slovnej zásoby a gramatiky a schopnosti porozumenia hovoreného prejavu v počúvaní a v písanom texte. Svoje komunikačné zručnosti mohli ukázať v ústnej časti, ktorá pozostávala z monológu (vymýšľania príbehu) a dialógu, kde si preverili svoju schopnosť vyjadriť svoje myšlienky, názory a reagovanie na podnety partnera v rozhovore. Naši šikovní žiaci obsadili krásne 1.miesta.
Srdečne im blahoželáme a držíme palce v krajskom kole, ktoré sa uskutoční v Košiciach.
Kategória 1A. Mia Janoková – 1.miesto
Kategória 1.B Matej Bodo – 1.miesto
Podporte našu školu
Od 15. do 31. januára prebieha verejné online hlasovanie v celoslovenskej súťaži Škola budúcnosti organizovanej spoločnosťou WocaBee. Cieľom súťaže je podporiť moderné a digitálne vzdelávanie na slovenských školách.Tri školy s najvyšším počtom hlasov získajú hodnotné ceny (napr. tabletovú učebňu, interaktívnu tabuľu alebo digitálny set pre učiteľov).
Prečo je to dôležité
Tým, že budete hlasovať za našu školu, pomôžete nám získať hodnotné pomôcky, ktoré podporia vzdelávanie žiakov.
Ako hlasovať
Prejdite na webstránku hlasovania www.wocabee.app/sb/?lang=SK alebo využite QR kód.
Vyplňte meno, priezvisko a e-mail.
Vyberte typ hlasujúceho.
Zadajte názov našej školy.
Odošlite hlas.
Potvrďte svoj hlas v mailovom konte.
Hlasovať môžete každý deň
Nezabudnite tento príspevok zdieľať. Pošlite ho známym, kamarátom či svojmu susedovi. Každý hlas sa počíta.
Ďakujeme veľmi pekne za každý jeden hlas!
5️⃣0️⃣ rokov, 4️⃣ riaditelia, 1️⃣ cieľ
Písal sa 1. september 1975, keď Základná škola Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach otvorila po prvýkrát svoje brány pre žiakov, pedagogických i nepedagogických zamestnancov. Do školských lavíc zasadli stovky žiakov a za katedry desiatky učiteľov. Niektorí sa len presunuli z bývalej adresy v centre mesta, pre iných to bolo zoznamovanie sa nielen s novými priestormi pod Hrádkom, ale aj so spolužiakmi či kolegami. Od roku 1975 sa základná škola, ktorej nikto inak nepovie ako „Jednotka“, neustále vyvíja v súlade so spoločenskými zmenami, pedagogickými trendmi, potrebami žiakov a ich rodičov. Neoddeliteľnou súčasťou tohto vývoja je vedenie školy, ktoré v jednotlivých dejinných etapách určovalo jej smerovanie, organizačný chod a vzdelávaciu filozofiu. Významnú úlohu pri formovaní školy zohrali riaditelia, ktorí v jednotlivých obdobiach stáli na jej čele a niesli zodpovednosť za jej rozvoj. Každý z nich vstupoval do funkcie v inom čase, s inými výzvami a predstavami o jej fungovaní, no všetkých spájala snaha vytvoriť prostredie, v ktorom má výchova a vzdelávanie pevné miesto. Nasledujúce riadky sú venované práve tým, ktorí stáli na čele našej základnej školy od roku 1975 až po súčasnosť.
Prvým riaditeľom Základnej školy na ulici T. J. Moussona sa stal Juraj Kríž, ktorý však na jej čele nestál po prvýkrát. Do funkcie riaditeľa nastúpil už v roku 1962. Po presťahovaní školy do novovybudovaných priestorov 1. septembra 1975 plynulo pokračoval v jej vedení až do roku 1991. Jeho životná a profesijná dráha bola príkladom systematickej práce v prospech školstva. Narodil sa 8. júna 1931 v Trhovištiach, kde získal základné vzdelanie. Následne úspešne absolvoval gymnaziálne štúdium v Michalovciach. Po pedagogickej praxi a ukončení štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove pôsobil ako učiteľ, riaditeľ i školský funkcionár na úrovni okresu. Počas jeho dlhoročného pôsobenia sa škola výrazne modernizovala – skvalitnilo sa materiálno-technické vybavenie, rozšírila sa výučba cudzích jazykov (najmä anglického jazyka) a systematicky sa budovalo estetické i športové zázemie školy. Spolu s vtedajším predsedom Miestneho národného výboru v Michalovciach Jurajom Vraňuchom a vedúcim odboru školstva Okresného národného výboru Jánom Eštokom stáli v roku 1982 pri zrode Pionierskej športovej olympiády mestských základných škôl, ktorá existuje dodnes, avšak pod iným názvom. Angažoval sa aj v komunálnej politike. V roku 1956 vstúpil do Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ). A nielen to. Od detstva bol vášnivým športovcom. Začínal s futbalom v Trhovišti a neskôr v Lastomíre. Najväčšie úspechy však zožal ako funkcionár a neskôr predseda telovýchovnej jednoty Lokomotíva Pozemné stavby. Vďaka jeho obetavej práci sa podarilo v Michalovciach vybudovať hádzanársky klub s adekvátnym zázemím. Jeho neúnavné pracovné nasadenie a zodpovedný prístup formovali charakter školy až do jeho odchodu do dôchodku v roku 1991. A aká bola najväčšia láska dnes už nebohého riaditeľa Juraja Kríža? „Tou prvou je pedagogika, druhou šport, ale, samozrejme, nechýba ani láska k rodine.“
Po odchode Juraja Kríža do dôchodku v roku 1991 sa uvoľnilo miesto riaditeľa I. základnej školy v Michalovciach, čo otvorilo otázku, kto prevezme vedenie školy na Hrádku. V poradí druhou riaditeľkou Základnej školy na ulici T. J. Moussona sa stala Ľudmila Komáreková. Tá sa do Michaloviec presťahovala v 80. rokoch a po krátkom pôsobení v Pavlovciach nad Uhom nastúpila do I. základnej školy v Michalovciach. Po odchode bývalého riaditeľa do dôchodku získala dôveru svojich kolegov a v súlade s platným schvaľovacím postupom prevzala riadiacu funkciu v školskom roku 1991/92. Ľudmila Kovačovičová viedla školu v období významných spoločenských zmien, kedy sa prejavovala zvýšená dôvera v samosprávu školských zariadení. Pod jej vedením škola pokračovala v rozvoji a adaptácii na nové výzvy vzdelávacieho procesu. Príkladom je úzka spolupráca s miestnymi podnikateľmi a firmami. Tak napríklad michalovská pobočka CHZP Apollo úzko spolupracovala s I. základnou školou v Michalovciach v rámci Národného programu podpory zdravia. Riaditeľ pobočky Pavol Leto ako prejav vďaky odovzdal riaditeľke I. základnej školy kompletné počítačové vybavenie pre školy. Ľudmila Komáreková sa taktiež angažovala na miestnej úrovni. V roku 2000 bola zvolená do funkcie predsedníčky Okresnej školskej rady. A ďalšie úspechy na seba nenechali dlho čakať. Ale o tom už viac na začiatku roka 2001 povedala pre miestne média sama pani riaditeľka: „V minulom školskom roku [1999/2000] sme dosiahli vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky vo všetkých oblastiach. Dôkazom spokojnosti sú rodičia, žiaci a stále vyšší záujem o štúdium na našej základnej škole. Kapacitne sme predimenzovaní, máme viac tried ako je v projektovej dokumentácii. Ale sme radi, že nám rodičia dôverujú. Snažíme sa ich nesklamať. Chceme, aby sa deti neučili pre známky, ale aby svojimi vedomosťami našli uplatnenie v živote.“ Avšak prišiel začiatok školského roka 2004/2005: „Prekvapením pre väčšinu pedagógov a žiakov bolo to, že brány školy sa otvorili bez pani riaditeľky Ľudmily Kovačovičovej. Počas prázdnin sa nečakane rozhodla zmeniť miesto trvalého bydliska. Niekoľkokrát ohlasované, a neskôr zrušené rozhodnutie odsťahovať sa k svojmu manželovi do Smoleníc uskutočnila narýchlo dva týždne pred začiatkom školského roka. Žiakov a pedagógov privítala pani zástupkyňa Mgr. Valéria Kocúrová, dočasne poverená riadením školy.”
Po nečakaných okolnostiach v lete 2003 bola vedením školy poverená vtedajšia zástupkyňa riaditeľa Valéria Kocúrová, ktorá úspešne zvládla výberové konanie a od roku 2004 až do odchodu do dôchodku v roku 2024 stála na čele „Jednotky“. Valéria Kocúrová vyštudovala učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov – matematika a zemepis na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Po promócii nastúpila v roku 1983 na základnú školu T. J. Moussona, ktorá sa stala jej celoživotným pracoviskom, s výnimkou rokov 1992 – 1996, kedy pôsobila ako školská inšpektorka. Pod jej vedením dosiahla škola množstvo významných úspechov a zrealizovala mnoho úspešných projektov. V ostatnom desaťročí bola škola pod jej vedením opakovane hodnotená nezávislou organizáciou INEKO ako jedna z najlepších na Slovensku. Ministerstvo školstva SR jej udelilo čestný názov za dlhodobo výborné výsledky a značku kvality za úspechy v Testovaní 9. Valéria Kocúrová svojou odbornosťou, pracovným nasadením a životným nadhľadom významne prispela k budovaniu školy ako moderného a kvalitného vzdelávacieho zariadenia, ktoré dokázalo obstáť v náročných požiadavkách vzdelávacieho procesu.
Od roku 2024 stojí na čele „Moussonky“ Róbert Pirč, ktorý pokračuje v nastolenom trende. Pod jeho vedením sa postupne v súvislosti so školskou reformou mení obsah vzdelávania. Výrazným krokom je modernizácia a zavádzanie moderných technológii do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pánovi riaditeľovi držíme palce na tejto neľahkej, ale o to krajšej ceste.
Naša základná škola pod Hrádkom oslavuje v tomto školskom roku významné jubileum – 50 rokov. Za polstoročie jej existencie stáli na čele školy len štyria riaditelia, ktorí neboli len profesionálnymi pedagógmi, ale aj výraznými osobnosťami, ktoré svojím nasadením a víziou formovali nielen žiakov, ale aj pedagógov a celú školskú komunitu. Vďaka ich práci a odhodlaniu si škola udržuje svoju povesť kvalitnej a modernej výchovno-vzdelávacej inštitúcie 21. storočia, ktorá je pripravená čeliť novým výzvam aj v ďalších desaťročiach.
Zdroje:
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.
Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Dve lásky. In Zemplínske noviny, 1987, roč. 28, č. 12, s. 1.
In Extra Zemplín, 1999, roč. 6 (40), č. 12, s. 2.
Michalovská OŠR zvolená. In Extra Zemplín, 2000, roč. 7 (41), č. 19, s. 1.
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Oznam
Vďaka Vám, milí žiaci, rodičia a zamestnanci školy, sa nám podarilo počas vianočného obdobia vyzbierať predajom vianočného punču a zo zisku z vianočnej burzy financie vo výške 700€, ktoré sme sa rozhodli darovať Oddeleniu detskej onkológie a hematológie v Košiciach. Týmto darom chceme vyjadriť úprimné poďakovanie všetkým zamestnancom oddelenia za ich náročnú, obetavú a mimoriadne dôležitú prácu.
ĎAKUJEME.
Vedenie školy
Oznámenie o udelení riaditeľského voľna
Riaditeľ Základnej školy Teodora Jozefa Moussona, T. J. Moussona 4, Michalovce Vám oznamuje, že podľa § 150 ods. 5 školského zákona a v súlade s § 3 ods. 8 vyhlášky č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách v znení neskorších predpisov udeľuje žiakom 6. a 8. ročníka riaditeľské voľno dňa 20.01.2026 z organizačných dôvodov. Ostatné ročníky budú mať riadne vyučovanie.
Michalovce 12.01.2026
RNDr. Róbert Pirč v.r.
riaditeľ školy
Premýšľali, argumentovali a uspeli
Dňa 11. decembra 2025 sa formou online testu uskutočnilo školské kolo Olympiády kritického myslenia, do ktorého sa zapojilo 16 žiakov 8. a 9. ročníka našej školy. Cieľom tejto olympiády je rozvíjanie kritického myslenia a mediálnej gramotnosti mladých ľudí, posilnenie odolnosti voči dezinformáciám a manipulačným technikám, určovanie dôveryhodných zdrojov informácií, no hlavne zlepšenie argumentačných zručností a schopnosť správne interpretovať dáta, či kriticky využívať informácie. Online test obsahoval úlohy, ktoré sa týkali overenia reálnosti videa, obrázka, priradenia správneho typu konverzácie, rozlíšenia faktických tvrdení od názorov, vyhľadávania informácií na Google atď. V druhej časti mali žiaci za úlohu napísať vlastný argument. V mimoriadne silnej konkurencii takmer 20 000 žiakov z 533 škôl sa najviac darilo Filipovi Stavrovskému (IX.D), ktorý sa v 3. kategórii umiestnil na vynikajúcom delenom 23. mieste. Do krajského kola Olympiády postupuje 15 žiakov, ktorým budeme držať palce.
Mgr. Matúš Burda
Mgr. Radoslav Sunitra
Úspech našich žiakov v Ekonomickej olympiáde
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) pripravil v školskom roku 2025/2026 štvrtý ročník Ekonomickej olympiády pre základné školy. Do online testu, ktorý pozostával z teoretických otázok (mikroekonómia, makroekonómia, deficit, inflácia, dane, trh, podnikanie a pod.), ale aj z praktických úloh z oblasti finančnej gramotnosti, sa na celom Slovensku zapojilo 8 786 žiakov. V Košickom samosprávnom kraji súťažilo celkovo 1 177 žiakov. V rámci Košického kraja dosiahli pekné umiestnenia aj žiaci našej školy. Najúspešnejšou riešiteľkou bola Petra Lugošová z IX.C, ktorá sa umiestnila na 18. mieste. Ďalšími úspešnými riešiteľmi boli Matej Bodo z IX.C (28. miesto), Olívia Obšatniková z IX.C (31. miesto), Natália Horňáková z IX.B (33. miesto), Tereza Miková z IX.D (48. miesto) a Nela Harmanová z IX.B (49. miesto). V celkovom hodnotení škôl sa naša škola umiestnila na výbornom 9. mieste z celkového počtu 331 zapojených škôl.
Všetkým súťažiacim srdečne blahoželáme a veríme, že získané vedomosti využijú nielen počas ďalšieho štúdia, ale aj v každodennom živote.
Mgr. Matúš Burda
Zo školských lavíc na lyžiarsky svah
Lyžiarsky výcvik je už desaťročia neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu v rámci telesnej a športovej výchovy. Jeho hlavnou funkciou je rozvíjať pohybové schopnosti žiakov v zimnom horskom prostredí, podporovať zdravý životný štýl a vytvárať pozitívny vzťah k športu a prírode. Poslaním lyžiarskeho výcviku nie je len naučiť žiakov techniku zjazdového či bežeckého lyžovania, ale viesť ich aj k zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť, k spolupráci v skupine a k rešpektu voči horskému prostrediu. Pobyt mimo domova a každodenný spoločný program rovnako posilňujú medziľudské vzťahy, samostatnosť a odolnosť voči fyzickej i psychickej záťaži.
Lyžovanie má na Slovensku bohatú históriu siahajúcu až do obdobia Rakúsko-Uhorska, kedy sa aj v zimných mesiacoch začali využívať horské kúpeľné a rekreačné strediská. Prvé lyže na naše územie priniesli MUDr. Michal Guhr (1873 – 1933) a Dr. Mikuláš Szontág (1843 – 1899) a už v roku 1920 sa na Štrbskom plese konali prvé majstrovstvá Československa v lyžovaní. Významným míľnikom bol vznik Klubu slovenských turistov a lyžiarov v roku 1939. Vysoké Tatry sa neskôr stali dejiskom prestížnych medzinárodných podujatí, vrátane Svetového pohára žien v roku 1969 a majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970, ktoré sa zapísali do histórie prvým farebným televíznym prenosom. Týchto majstrovstiev sa zúčastnili aj učitelia I. základnej školy v Michalovciach. Dodnes sa nám zachovali dve fotografie z toho významného podujatia, ktoré do Vysokých Tatier prilákalo tisícky divákov. K tejto téme sa ešte vrátime pri príležitosti konania XXV. zimných olympijských hier v talianskom Miláne a Cortine d'Ampezzo.
Z historického hľadiska sa lyžiarske výcviky na území bývalého Československa začali systematicky šíriť najmä v medzivojnovom období, výrazný rozmach však zaznamenali po druhej svetovej vojne. V 50. až 80. rokoch 20. storočia sa stali bežnou súčasťou školského života. Školy pravidelne organizovali pobyty v horských oblastiach, kde vznikali špecializované ubytovne, chaty a výcvikové strediská, často jednoduché, no funkčné, prispôsobené potrebám žiakov a učiteľov.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia bol pre žiakov I. základnej školy zrealizovaný lyžiarsky výcvik v rekreačnom stredisku na Zemplínskej šírave. Na fotografii je možné vidieť žiakov oblečených v jednoduchom zimnom oblečení, ktoré sa výrazne líši od dnešných moderných lyžiarskych kombinéz a vybavenia (prilby, chrániče). Ich výstroj tvorili nenáročné bundy, čiapky a jednoduché lyže, ktoré však plne postačovali na zvládnutie výcviku a prvé lyžiarske skúsenosti. Z dobovej fotografie badať, že snehové podmienky na Zemplínskej šírave boli v tej dobe vyhovujúce a žiaci sa tak mohli v blízkosti svojich domovov učiť lyžovať, resp. zdokonaľovať v technike lyžovania. V školskom roku 1974/1975 už žiaci vycestovali na lyžiarsky kurz do našich majestátnych Vysokých Tatier.
Aj po presťahovaní školy do nových priestorov sa pokračovalo v organizácii lyžiarskeho výcviku. Svedčí nám o tom zápis v kronike zo školského roka 1975/1976: “Hneď po uplynutých dňoch zimných prázdnin odišli žiaci 7. ročníkov na dvojtýždenný lyžiarsky výcvik do ... Tohtoročná zima mimoriadne priala lyžiarom, pretože na horách bolo veľké množstvo snehu. Žiaci svoj pobyt náležite využili k tomu, aby sa naučili tento krásny zimný šport a vrátili sa domov plní zážitkov. Z učiteľov sa zájazdu zúčastnil s. Gregor, Teleky, Babiar, Nedelský.” Pozorné oko čitateľa si zaiste všimlo, že kronikár neuviedol lokalitu lyžiarskeho výcviku. A dôvod? Nie že by nevedel, kam žiaci 7. ročníka vycestovali, ale si informáciu o výcviku zapísal s dostatočným predstihom, respektíve počas trvania lyžiarskeho výcviku, a následne zabudol doplniť názov lokality. Na nasledujúcich stranách školskej kroniky by sme márne hľadali podrobné informácie o lyžiarskom kurze. Ďalší zápis o realizácii “lyžiarskeho výchovno-výcvikového kurzu” máme až z januára 1986. Žiaci 7. ročníka pod vedením zástupcu riaditeľa školy Babiara a ďalších učiteľov telesnej výchovy sa vybrali do rekreačného areálu Košická Belá – Zlatník. “Ubytovanie bolo v autokempingu Zlatník. Takisto stravovanie. Výcvik sa uskutočňoval podľa vopred zostaveného plánu a život na kurze sa riadil podľa denného režimu prispôsobeného v Zlatníku. Žiaci sa naučili základom lyžovania. Tí, ktorí už prišli s osvojenými znalosťami a schopnosťami, sa zdokonaľovali. Žiaľ prvý turnus mal dosť chabé snehové podmienky. Už preteky na záver kurzu sa nedali uskutočniť tak, ako by sa žiadalo, pre nedostatok snehu. Žiaci navštívili aj zimné stredisko Košičanov – Jahodnú. Vo voľných chvíľach sa učili organizovať svoj voľný čas tak, aby sa zdokonalili v spoločenskej zábave.” Naproti tomu v školskom roku 1998/1999 celkovo až 82 žiakov 7. a 8. ročníka využívalo zjazdovky v Popradskej doline.
V ostatných rokoch využívajú žiaci našej školy lyžiarske stredisko v Poráčskej doline, ktoré sa nám veľmi osvedčilo. Bolo tomu tak aj v roku 2006. Žiaci spolu s učiteľmi Puchírom, Dušekom a Kadilákovou dostatočne zúžitkovali výborne pripravený svah neďaleko Spišskej Novej Vsi. Rovnako v roku 2010 sa žiaci I. základnej školy vybrali do už spomínaného známeho lyžiarskeho prostredia. Celkovo 44 žiaci 7. ročníka pod vedením 4 pedagogických zamestnancov usilovne rozvíjali svoje pohybové zručnosti na snehu a večery trávili spoločne pri rôznych aktivitách a hrách.
Lyžiarske výcviky vo všeobecnosti predstavujú spojenie športu, výchovy a nezabudnuteľných zážitkov, ktoré v mnohých prípadoch zanechávajú u žiakov trvalé spomienky a pozitívny vzťah k pohybu i športovaniu vôbec aj v neskoršom veku i dospelosti. Dodnes majú svoje pevné miesto v školskom systéme a sú považované za jednu z najhodnotnejších foriem pohybovej a zážitkovej výchovy.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943;
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975;
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004;
Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Vianoce na našej škole
Vianočný program v duchu tradícií našich predkov V predvianočnom období sa v našej škole uskutočnil výnimočný vianočný program, ktorý nás všetkých preniesol do čias minulých. Žiaci našej školy si pripravili vystúpenie pre učiteľov a spolužiakov vo východoslovenskom nárečí, prostredníctvom ktorého priblížili vianočné zvyky a tradície, ktoré sa v našej spoločnosti kedysi bežne praktizovali.
Programom sa prelínali ľudové koledy, vinše a hovorené slovo, ktoré autenticky zachytávali atmosféru Vianoc našich starých rodičov. Deti s veľkým nadšením a úctou predstavili tradície spojené so Štedrým večerom, koledovaním, vinšovaním i rodinnými zvykmi, ktoré mali v minulosti silný duchovný a spoločenský význam.
Vystúpenie tak bolo nielen umeleckým zážitkom, ale aj cennou pripomienkou kultúrneho dedičstva nášho regiónu. Ďakujeme našim šikovným žiakom, ktorí sa podieľali na príprave programu za ich čas, snahu a lásku k tradíciám. Spoločne s pedagógmi vytvorili krásnu sviatočnú atmosféru, ktorá v nás umocnila čaro blížiacich sa Vianoc.
PaedDr. Tatiana Barbaričová
Mgr. Lucia Obšatniková
Samuel Bodnár
Nový rok, nové začiatky
Nový rok je symbolom nových začiatkov, nádejí a výziev, ktoré nás posúvajú vpred. Počas sviatočných dní sa obzeráme za uplynulým rokom, hodnotíme svoje úspechy aj skúsenosti a zároveň si stanovujeme nové ciele. Škola je miestom, kde sa tieto nové začiatky premieňajú na konkrétne kroky – v podobe vedomostí, rozvoja talentov a spoločných zážitkov. Vstup do nového roka je preto ideálnou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, čo sme spoločne dosiahli, aby sme s odhodlaním a pozitívnou energiou mohli vykročiť v ústrety ďalším výzvam.
Už je to 33 rokov, keď sa 1. januára 1993 objavil na mape Európy nový štát – Slovenská republika. A prečo to spomíname? Vznik Slovenskej republiky je významným historickým míľnikom v našich moderných dejinách. A aj naša školská kronika zachytáva túto udalosť. Celej strane v školskej kronike dominuje novinový ústrižok zo Smeny s podtitulom Denník mladých, v ktorom sa môžeme dočítať, ako vyzerali prvé hodiny nového štátu: „Bolo 31. decembra 1992, krátko pred polnocou. Pohľady asi desaťtisíc ľudí sa upierali na obrazovku, kde dovievala česko-slovenská zástava. Úderom polnoci sa stala skutočnosťou nová Slovenská republika. Štátna hymna, rozžiarené tváre, objatie. Tak sa začali v Bratislave prvé minúty vzniku najmladšej republiky vo svete...“ Dajme slovo ešte aj vtedajšiemu primátorovi mesta Michalovce Ing. Milanovi Matejovičovi (1990 – 1994): „Prvé dni v roku si vzájomne želáme zdravie, spokojnosť, šťastie. Robíme to takmer podvedome, automaticky bez zamyslenia sa nad vysloveným želaním. Tento rok začíname v inej nálade ako predošlé. Začíname písať nové strany dejín dnes už samostatnej Slovenskej republiky. Pri vstupe do NOVÉHO ROKU 1993 sme sa pri želaniach zamysleli. Aký bude v nových podmienkach? Priaznivejší, alebo zložitejší ako doterajšie? Záleží len na nás, ako sa budeme podieľať na budovaní novej Slovenskej republiky. (...) Myslím si, že do všetkého nového sa púšťame s obavami a rizikom, ale s presvedčením, že úspech sa po ťažkostiach dostaví.“ A veru, že to boli veľmi ťažké začiatky. Prejavilo sa to aj v oblasti školstva, kde chýbali finančné prostriedky na financovanie chodu školských budov a taktiež na primerané finančné ohodnotenie pedagogických a nepedagogických zamestnancov.
Presuňme sa v našom spomínaní do školského roku 1981/1982. Vďaka zachovanej kronike Klubu medzinárodného priateľstva Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže (KMP PO SZM) pri I. základnej škole sa môžeme bližšie oboznámiť s činnosťou tejto organizácie a jej členov v jednotlivých školských rokoch. A keďže sa dnes venujeme Novému roku, tak musíme konštatovať, že KMP pri I. základnej škole vyvíjalo činnosť aj na prelome kalendárnych rokov. S prípravami na novoročné stretnutie sa začalo ešte v decembri. Zo školského roka 1988/1989 sa nám zachoval istý plán práce, ktorý bol prerokovaný na zasadnutí KMP v kultúrno-propagačnej sekcii. V prvom bode sa členovia zaoberali prípravou novoročného stretnutia a taktiež aj kultúrnym programom. Následne sa oboznámili s históriou PO v škole. Posledným bodom bola príprava besedy o živote a diele Vladimíra Iľjiča Lenina. Začiatkom roka členovia KMP posielali partnerským organizáciám a školám v ZSSR novoročné pozdravy a priania. „Aj my sme dostali pozdrav zo stále zelenej (správne zeleného, pozn. autora) Soči.“ Pionieri našej školy nový rok 1983 „privítali pri novoročnej jedličke. Pionieri pripravili hodnotný kultúrny program. Potom nasledoval maškarný ples. K novému roku posielame našim priateľom pozdravy.“ Začiatkom roka sa konali aj pravidelné novoročné stretnutia pionierov na Okresnom výbore Komunistickej strany Slovenska (OV KSS). Bolo tomu tak aj v roku 1985, kedy členov KMP prijali predstavitelia okresu. „Na tomto stretnutí nás reprezentovala E. Kardošová – predsedkyňa (správne predsedníčka, pozn. autora) KMP, ktorá predniesla diskusný príspevok o práci nášho klubu.“
Nový rok tak v našich dejinách nepredstavuje len zmenu v kalendári, ale nesie so sebou hlboký symbolický význam. Vznik samostatnej Slovenskej republiky je zaiste významnou historickou udalosťou, ktorá nám pripomína, že každá nová etapa prináša nielen výzvy, ale aj nové príležitosti. Naša škola bola a stále je súčasťou týchto dejinných zmien. Zároveň je aj miestom, kde sa formovali hodnoty, priateľstvá a zodpovednosť za spoločnú budúcnosť. Nech je preto nový rok 2026 príležitosťou nadviazať na to dobré, čo bolo vytvorené a s odhodlaním pokračovať v budovaní školy ako miesta, kde žiaci získavajú nielen vzdelanie, ale sa aj učia spolupráci a vzájomnému rešpektu. S úctou k minulosti a optimizmom do budúcnosti vstúpme do roka 2026 s vierou, že nasledujúce obdobie prinesie množstvo úspechov, nové skúsenosti a dôvod na hrdosť.
„Nech sa starosť všetka zruší a nech vládne pokoj v duši. Čo bolelo nech sa zhojí, čo tešilo nech sa zdvojí. Aby boli v novom roku iba slzy šťastia v oku.“ V novom kalendárnom roku 2026 vám prajeme najmä pevné zdravie, šťastie a lásku.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943,
Kronika I. ZŠ, 1975/1976 – 1991/1992,
Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008,
Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025,
Kronika KMP I. ZDŠ 1980/1981 – 1988/1989.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Vianočné prázdniny za dverami
Posledný deň pred Vianocami v školskej pamäti
Posledný deň pred vianočnými prázdninami má v našej škole vždy výnimočný a slávnostný ráz. Tradične ho sprevádza vianočné pásmo, ktoré spája hovorené slovo, koledy a piesne či vinšovačky zo Zemplína. Dievčatá a chlapci si oblečú kroje a dobové oblečenie, čím sa škola na chvíľu prenesie do čias našich predkov. Počas krátkeho, no pôsobivého programu žiaci predstavujú staré vianočné tradície a zvyky – od príprav na sviatky až po priebeh Štedrej večere. Na záver zaznie mohutný potlesk a žiaci sa postupne odoberajú domov na vianočné prázdniny. Poďakovanie patrí aj učiteľkám a učiteľom, ktorí program spolu so žiakmi nacvičujú už niekoľko týždňov. Toto pásmo nie je len vystúpením, ale aj pripomenutím hodnôt, ktoré Vianoce prinášajú – úctu k tradíciám, spolupatričnosti a radosti zo spoločného prežívania sviatočných chvíľ. Nie vždy to však bolo tak. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzeral posledný deň pred odchodom na vianočné, respektíve v období rokov 1948 až 1989 zimné prázdniny.
V kronike 1. Štátnej ľudovej školy v Michalovciach z medzivojnového obdobia a taktiež existencie Slovenského štátu (od júla 1939 Slovenskej republiky) by sme zmienku o vianočnom programe či rozlúčke s kalendárnym rokom na pôde školy hľadali márne. Ako sme už v predchádzajúcom príspevku konštatovali, región Zemplína patril medzi najchudobnejšie v rámci Československa. A tak prednosť dostali charitatívne akcie a zbierky.
Takou bola aj „zimná pomoc“, ktorá v roku 1939 „vyniesla asi 60 000 Ks na hotovosti a asi 100 q obilia v naturáliách. Materiál bol rozdelený medzi notariáty okresu, ktoré ho rozdali chudobným. V samých Michalovciach dávali po 30 až 50 Ks rodinám na ošatenie a stravovanie, a to na Vianoce.“ Najkrajšie sviatky v roku sa tak pripomínali v rodinnom kruhu a najmä v kostole. V domácnostiach nechýbali vianočné stromčeky, ktoré sa pre obyčajných ľudí stali symbolom prosperity. Na týchto vianočných stromčekoch dominovali jednoduché ozdoby ako sušené ovocie, drevené figúrky, stužky či vysušené listy kvetov.
Domáce gazdiné pripravovali vianočné pečivo, medovníky, ktoré sa vešali na vianočný stromček, no taktiež tradičné jedlá ako bobaľky, hubovú polievku, kapustnicu, šošovicu či hrachovú kašu.
V spomienkach sa presuňme na koniec 70. rokov 20. storočia. Vzhľadom na zmenu politicko-spoločenských podmienok po roku 1948 sa oslava Vianoc presunula z verejného priestoru do úzkeho rodinného kruhu. Komunisti už od 50. rokov robili všetko preto, aby vymazali vianočné sviatky z pamäti ľudí. Pamätným sa stal aj prejav československého prezidenta Antonína Zápotockého (1884 – 1957), ktorý betlehemskú hviezdu nahradil červenými hviezdami a postavu Ježiška zase dedom Mrázom s jeho typickými bielymi fúzmi. Napriek úpornej snahe vládnej moci sa vianočné sviatky nepodarilo vytlačiť z povedomia ľudí. A tak komunisti ustúpili a prezentovali vianočné sviatky ako konzumný sviatok. V školách sa udomácnili oslavy príchodu zimy, ktorá sa tradične spája so zimným slnovratom. Ten nastáva 21. alebo 22. decembra. Pozrime sa, ako zachytil kronikár posledný školský deň v kalendárnom roku 1969: „Dňa 19.12. 1969 privítali žiaci ročníkov 1. až 5. v telocvični na malej slávnosti už tradične príchod zimy. Pri ozdobenej jedličke predviedli svoj kultúrny program skladajúci sa z mnohých piesní, scénok, básničiek i tancov. Slávnosť bola o to radostnejšia, že ňou sa začínali na školách vytúžené prázdniny, ktoré sú pre žiakov vždy veľmi vítané.“ V školskom roku 1972/1973 bolo súčasťou slávnosti pod jedličkou aj vyhodnotenie súťaže „O krajine, kde zajtra znamená včera“. „Súťaže sa zúčastnili žiaci všetkých roč. 1. – 5. Súťažili v prednese básní, piesní, vo výtvarnom prejave, v zhotovovaní albumov o ZSSR, v zbierke na Fond solidarita v čistote.“
Poďme do prelomového roku 1975, kedy sa 1. základná škola definitívne presťahovala do nových priestorov na ulicu T. J. Moussona pod Hrádkom. Od slávnostného otvorenia školského roka uplynuli takmer štyri mesiace, ale žiaci sa spolu s pedagogickými aj nepedagogickými zamestnancami veľmi rýchlo udomácnili na novej adrese. Za tak krátky čas pripravili viacero kultúrno-spoločenských podujatí. Jednou z takýchto udalostí bolo aj koncoročné stretnutie pri jedličke. Pozrime sa na to, ako sa s kalendárnym rokom 1975 lúčili žiaci po prvýkrát v novej budove školy v mestskej časti Hrádok: „Vo vyzdobenej školskej jedálni sa zhromaždil veľký počet malých i väčších žiakov v najrozmanitejších maskách. Karneval bol spestrený kultúrnym programom, ktorý si pripravili pionieri pod vedením svojich pionierskych vedúcich a triednych učiteľov. Na záver bolo vyhodnotenie 10 najkrajších masiek. Príhovor k žiakom mala s. [súdružka] uč. [učiteľka] Lakomá. Karneval bol aj začiatkom zimných prázdnin.“
Na záver zablúďme ešte do čias nie tak dávnych. V roku 2009 nacvičili žiaci z dramatického krúžku pod vedením Mgr. V. Pavlíkovej divadelné predstavenia Šípová Ruženka a Mačkovce. Dňa 21. decembra 2009 títo žiaci vystúpili pred svojimi spolužiakmi zo školského klubu detí. Ani žiaci druhého ročníka sa nenechali zahanbiť a za pomoci svojich triednych učiteliek nacvičili krátke vianočné pásmo, ktorým prekvapili a zároveň potešili svojich rodičov. Aj žiaci druhého stupňa si pre svojich spolužiakov, učiteľov i nepedagogických zamestnancov pripravili kultúrno-spoločenský program. Žiaci VIII.C a IX.C pod vedením vyučujúcej Mgr. D. Rudášovej pripravili pásmo s názvom Koledníci. Spoločenskou miestnosťou sa rozliehali tóny hudby a hlasný spev, ktorým účinkujúci ohlasovali radostnú zvesť, že v meste Betlehem sa narodil Ježiš Kristus. Nechýbala ani tradičná vianočná rozhlasová relácia, ktorá bola venovaná vianočným zvykom, tradičným jedlám či koledám, ktoré sa na Zemplíne spievajú po celé generácie.
Na záver možno konštatovať, že podoba posledného školského dňa pred vianočnými či v minulosti zimnými prázdninami sa v priebehu desaťročí výrazne menila. Od obdobia, keď sa Vianoce na pôde školy vôbec nepripomínali, cez roky, keď boli nahrádzané oslavami príchodu zimy či ideologicky ladenými podujatiami, až po dnešnú podobu vianočných pásiem, sa v školskom prostredí odrážali spoločenské aj politické zmeny vtedajšej doby. Napriek týmto premenám si však Vianoce zachovali svoj význam a postupne sa do školy opäť vrátili v plnej podobe – ako sviatky tradícií, pokoja a radosti. Vianočné pásmo v našej škole tak nie je len pekným zakončením kalendárneho roka, ale aj symbolom kontinuity, návratu k hodnotám a úcte k dedičstvu predchádzajúcich generácií. Je dôkazom toho, že tradície, ak sú úprimne prežívané a odovzdávané mladším, dokážu prežiť aj tie najnáročnejšie obdobia.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; Kronika I. ZŠ, 1975/1976
– 1991/1992; Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008; Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Vianoce bez prázdnin❓ Kedysi realita❗
Na prahu nového kalendárneho roka vám chceme popriať pevné zdravie, veľa šťastia a radosti, pracovných i osobných úspechov a len to najlepšie, aby vás postretlo v roku . Určite si ešte užívate sviatočné obdobie v kruhu rodiny a blízkych. A čo žiaci? Tí sa tešia z vianočných prázdnin.
Zatiaľ čo v súčasnosti majú žiaci k dispozícii 19 voľných dní (vrátane víkendov), v minulosti tomu tak nebolo. Opäť zalistujme v školských kronikách našej základnej školy. V školskom roku 1924/1925 nájdeme len stručnú zmienku o vianočných sviatkoch, ktoré vďaka Československému Červenému krížu (ČsČK) boli pre 169 detí radostnejšie, pretože vďaka verejnej zbierke boli obdarované šatstvom aj obuvou v celkovej sume 11 764,30 Kč. ČsČK bol aj v ďalšom období veľmi aktívny a snažil sa pomáhať rodinám so školopovinnými deťmi v núdzi. Dňa 1. januára 1926 práve táto organizácia otvorila na Štefánikovej ulici sirotinec pre 10 sirôt. V decembri 1926 ČsČK „usporiadal na Vianoce slávnosť Stromu republiky, ktorá zvlášť po stránke morálnej sa vydarila. Žiactvo meštianskej a ľudovej školy účastnilo sa po 2 večery slávnosti spevom pod stromčekom. Strom daroval veľkostatk[ár]. Stáray [Sztáray], elektrické žiarovky požičala firma Landesman, Onuška. Pod stromčekom prehovoril o význame vianočného stromku p. riaditeľ gymnázia Šaloun.“ Rovnako v decembri vystúpili s kultúrnym programom žiaci IV.A a V.C triedy pod vedením pána učiteľa Františka Šollera a pani učiteľk Ľudmily Sasákovej. Vianočné pásmo malo veľký úspech, a tak v školskom roku 1927/1928 sa už dočítame o organizovaní besiedok v 1. až 3. ročníku, „na ktorých bola hojná účasť rodičov“. Obdobné aktivity zorganizoval Červený kríž aj v školskom roku 1932/1933. Miestny spolok ČsČK „obdaroval našu chudobnú mládež šatstvom a obuvou. Bolo oblečených 169 detí.“ O rok na to sa podarilo vyzbierať oblečenie pre 70 žiakov a obuv pre 154 detí. Živena „obliekla 26 dievčat našej školy.“ Pomáhali aj krajanské spolky v zahraničí. „Pred Vianocami dostal dorast zásielku od priateľov z Ameriky.“ Drobné darčeky dostali len tí, „ktorí sa pridržiavali pravidiel... Dorastenky V.B dostali najväčšiu odmenu, preto sa tiež postarali o poďakovanie. Na žiadosť vedúcej dorastu začali hneď po Vianociach pripravovať album.“ Aj v rámci školy sa organizovali zbierky na pomoc chudobným spolužiakom. „Niektoré triedy pripravili vianočný stromček pre chudobné spolužiačky, iné ich obdarovali obnoseným šatstvom, obuvou atď.“ Aj v nových pomeroch po roku 1939 (rozpad Československa, vznik Slovenského štátu) sa pokračovalo v podpore tých najchudobnejších. Iniciatívu však prevzal Slovenský Červený kríž (SČK). Oproti minulým rokom však klesla materiálna pomoc. V školskom roku 1939/1940 sa rozdal medzi 115 členov iba jeden pár topánok. Tieto informácie svedčia o vysokej miere chudoby v meste Michalovce a jeho okolí. Staršia generácia sa ešte možno pamätá na mimoriadne či uhoľné prázdniny, ktoré súviseli s bohatou snehovou nádielkou či tuhými mrazmi. Žiaci si tak mohli užívať ďalšie neplánované voľné dni. Takú tuhú zimu zažilo Slovensko na prelome rokov 1928 a 1929. „Pred Vianocami, keď je vianočný trh najživší, ľudia ani na ulicu nevychádzali, také veľké boli mrazy. Tým utrpelo tunajšie obchodníctvo veľké straty. Červený kríž postavil pri Tatra banke vianočný strom, ale darov práve pre poveternostnú nepohodu sa málo hromadilo. (...) Počasie na jar bolo tiež studené, časté dažde a nočné mrazy poškodili veľmi úrode.“ Síce sa nedozvedáme, ako dlho trvali vianočné či zimné prázdniny, ale vieme si predstaviť, akým existenčným problémom museli čeliť rodiny na Zemplíne. Na rozdiel od súčasnosti trvali vianočné či zimné prázdniny zväčša len pár dní. Zväčša sa žiaci rozišli domov k svojim rodinám 23. decembra (ak na ten deň nepripadal víkend) a do školských lavíc zasadli najskôr po Štedrom dni. Neskôr sa vianočné prázdniny predlžovali a brány školy sa otvorili až začiatkom januára.
V 50. a 60. rokoch sa definitívne ohraničili vianočné, respektíve zimné prázdniny. Tie zvykli začínať najneskôr jeden deň pred Štedrým večerom a končili sa 2. januára (ak nepripadli na víkend). Žiaci zväčša nastupovali do školy 3. januára. Bolo tomu tak aj v školskom roku 1969/1970. Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (SSR) informovalo školy i širokú verejnosť o termínoch vianočných prázdnin, ktoré boli v daný školský rok stanovené v čase od 22. decembra 1969 do 2. januára 1970. Avšak v tomto prípade žiaci nastúpili do školy až 5. januára, keďže 3. a 4. január pripadli na víkend. A čo s toľkým voľným časom? Zatiaľ čo v minulosti sa deti venovali domácim prácam a v období Vianoc najmä koledovaniu, v 60. a 70. rokoch sa otvárali pre mladú generáciu nové možnosti. Mesto Michalovce pripravilo počas vianočného obdobia turnaj v nohejbale, bedmintone a stolnom tenise.
K predĺženiu vianočných prázdnin došlo vznikom Slovenskej republiky a prijatím legislatívy súvisiacej so zoznamom štátnych sviatkov a pamätných dní. Sviatok Zjavenia Pána (respektíve Traja králi) uzatvára vianočné obdobie a veriaci si po celom Slovensku pripomínajú troch mudrcov, ktorí prišli z Východu, aby sa poklonili Ježišovi Kristovi. Vzhľadom na to, že najmä na severovýchode Slovenska dodnes žijú Rusíni a pravoslávni veriaci, ktorí slávia vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, bol 6. január určený ako štátny sviatok. Tým pádom sa predĺžili aj vianočné prázdniny, ktoré trvajú až do 7. januára. Žiaci si tak dosýta mohli užívať voľné dni, ktoré vypĺňali pobytom v prírode, korčuľovaním, lyžovaním či sánkovaním.
V ostatných rokoch je však problémom sneh, ktorého je čím ďalej tým menej. Bolo tomu tak aj na prelome rokov 1997 a 1998. „Vyzeralo to skôr na jarné ako zimné prázdniny. Prázdninujúce deti využívali preto viac-menej vychádzky do prírody. Vo zvyšnom čase sa oddávali svojim obľúbeným činnostiam, rekreácii, športu, hudbe, čítaniu zaujímavej literatúry, ale hlavne sledovaniu televízie či videoprogramov.“ A tak si pracovníci Centra voľného času LÚČ v Michalovciach pre žiakov pripravili množstvo aktivít v telocvičniach základných škôl. Pre tých, ktorí neinklinujú k športu, bola pripravená slávnosť pod názvom „Zabávame sa pri jedličke“, tvorivé dielne či silvestrovský program.
A tak, čo dodať na záver? Milí žiaci! Vianočné prázdniny dnes ponúkajú omnoho viac možností než kedysi. Využite ich naplno – cestujte, spoznávajte, objavujte krásy nášho regiónu i vzdialenejších kútov Slovenska. Doprajte si aktívny oddych v prírode, športujte, trávte čas s rodinou a priateľmi. Nech sú pre vás tieto dni nielen časom voľna, ale aj inšpiráciou, nových zážitkov a oddychu, z ktorého načerpáte energiu do ďalších školských povinností.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943,
Kronika I. ZŠ, 1975/1976 – 1991/1992,
Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008,
Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025.
Novinové články:
Ako budú prázdniny. In Zemplínske noviny, 1969, roč. 10, s. 50, s. 2.
Cez prázdniny športovali. In Zemplínske noviny, 1973, roč. 14, č. 1, s. 4.
Prázdniny bez snehu. In Hlas Zemplína, 1998, roč. 6, č. 2, 3.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra