Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na škole bolo vždy aj rozvíjanie vzťahu k materinskému jazyku a literatúre. Jednou z foriem, ako sa tento vzťah prirodzene buduje, sú recitačné súťaže a divadelné vystúpenia. Prostredníctvom nich sa žiaci učia nielen správne a kultivovane vyjadrovať, ale aj vnímať krásu umeleckého slova, pracovať s emóciou a vystupovať s istotou pred publikom. „ … lebo nie ten, kto v rozkoši planúc žil, ale ten, kto tvoril a vytvoril, môže hovoriť, že žil!“ – slová Pavla Országha Hviezdoslava tak výstižne pripomínajú, že práve tvorivosť a aktívne zapojenie dávajú vzdelávaniu hlbší zmysel. Recitačné súťaže preto nepredstavujú len súťaž, ale aj dôležitý priestor pre osobnostný rast žiakov.
Načrime do najstaršej histórie ZŠ T. J. Moussona Michalovce. Tanec, spev a recitácia boli súčasťou každej jednej oslavy či pietnej spomienky. V školskom roku 1929/1930 usporiadali „žiačky III.B triedy deň matiek pre rodičov, ktorej oslava mala veľmi zdarilý priebeh. Nacvičené divadielko muselo sa 2-krát opakovať. Žiaci zo všetkých tried prednášali príležitostné básne o matke.“ V ďalšom školskom roku zneli oslavné básne 4. mája, kedy si spoločnosť pripomínala tragickú smrť „národného bohatiera“ Milana Rastislava Štefánika. V školskom roku 1931/1932 si pani učiteľka K. Repaská spolu so svojimi žiakmi pripravila v spolupráci s Československým Červeným krížom Tajomný dub. Prípravu týchto kultúrno-spoločenských aktivít sťažovali nevyhovujúce podmienky: „Budova je v chatrnom stave, je nutné vymeniť dlažbu vo všetkých triedach, vymeniť staré dvere i okná za nové. Obec žiadala, o udelenie subvencie na výstavbu 2 nových škôl, a to školy Masarykovej a Štefánikovej. Plány sú hotové, ale k stavbe sa nemôže pristúpiť pre nedostatok peňazí u obce. Umiestnenie je veľmi zlé, lebo pre 25 tried máme iba 8 miestností v centrálnej budove, 2 v bývalej opatrovni, 2 v cintorínskej škole a 1 v prenajatej miestnosti v býv. [bývalej – pozn. autora] opatrovni Stárayovej.“ Budova školy síce chátrala, ale v meste sa podarilo založiť mestskú knižnicu. Tá bola z rozhodnutia obecného zastupiteľstva založená 1. februára 1925 a jej prvým sídlom sa stala budova radnice. Knihovníkom a správcom knižnice sa stal učiteľ I. základnej školy František Šoller, ktorý v meste zastával viaceré významné pozície.
Presuňme sa do školského roka 1970. „Dňa 5. marca prebehlo v Michalovciach obvodové kolo HK [Hviezdoslavov Kubín – pozn. autora] v prednese poézie a prózy. Po predchádzajúcom školskom kole boli na obvodové kolo vyslaní aj naši žiaci.“ Prvé miesto v I. kategórii získali Zlatica Spišáková (IV.A) a Ľudmila Hubaľová (IV.A). V II. kategórii si prvenstvo odniesli žiačky Kocúrová (VIII.A) a M. Bubáková (IX.B). „V okresnom kole, ktoré sa uskutočnilo o niekoľko dní, získali žiačky Hubaľová IV.A, Kocúrová VIII.A, Bubáková IX.B prvé miesta, žiačka Spišáková IV.A druhé miesto. Je to pre školu iste veľmi pekný a chvályhodný úspech.“ Výsledky zo školského kola v školskom roku 1970/1971 v kronike chýbajú. V školskom roku 1971/1972 sa víťazmi v jednotlivých kategóriách stali žiaci Berdyová (III.C), Šimoničová (II.A), Kramáreková (VI.D), Krasenská (V.A), Zausinová (VIII.B) a Vanšinská (VIII.A). Podľa kronikára bola úroveň školského kola „dobrá“. Pravdepodobne sa žiakom I. základnej školy na okresnom kole príliš nedarilo, keďže výsledky z vyššej úrovne v školskej kronike absentujú. V školskom roku 1973/1974 sa v školskej kronike dočítame: „V poslednom týždni februára prebiehalo po triednych kolách školské kolo Hviezdoslavovho Kubína. Víťazi školského kola postúpili do okresného kola, odkiaľ žiačka D. Derfenyiová sa dostala až do krajského kola, ktoré sa uskutočnilo v Levoči.“ Nevieme, ako obstála žiačka I. základnej školy na krajskom kole. Avšak recitácii sa venovala i naďalej, pretože v dňoch od 14. do 16. mája 1976 sa opätovne zúčastnila recitačnej súťaže Levočský recitál. V II. kategórii – próza sa jej podarilo získať 1. miesto. S menom Daniely Derfényiovej sa stretávame aj o 9 rokov neskôr. V rovnakej súťaži získala 3. miesto. Výrazný úspech zaznamenala o niekoľko rokov neskôr (šk. rok 1997/1998) V. Hospodárová, ktorá v obrovskej konkurencii zvíťazila v krajskom kole tejto súťaže. V školskom roku 1998/1999 sa žiačka umiestnila na 3. mieste, no už o rok neskôr sa opäť tešila z prvenstva v krajskom kole. Na úspechy Hospodárovej nadviazal T. Grega, ktorý v roku 2005 zvíťazil v krajskom kole. Len v krátkosti. Hviezdoslavov Kubín je celoštátna postupová súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy. História tejto súťaže, ktorá nesie meno po významnom slovenskom spisovateľovi a rodákovi z Vyšného Kubína Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi (zomrel v roku 1921 v Dolnom Kubíne – pozn. autora), siaha do roku 1954. V Michalovciach túto súťaž organizovali Odbor pre školstvo a kultúru pri Okresnom národnom výbore (ONV), Okresný výbor Československého zväzu mládeže (ČZM) a Okresná odborová rada. Obvodové kolá sa mali konať začiatkom marca. Koncom mesiaca sa všetci postupujúci schádzali v Michalovciach, kde súťažili o postup do vyššieho kola. Neskôr sa organizácia okresného kola posunula na mesiac apríl. Menili sa aj miesta konania okresného kola. Väčšinou to bola veľká sála mestského kultúrneho strediska. Inokedy to bola jedna zo základných škôl alebo mestská knižnica. Viete o tom, že medzi státisícmi súťažiacimi boli aj také osobnosti ako Milan Ondrík, Táňa Pauhofová, Ľubo Roman či Július Satinský? Možno práve táto recitačná súťaž im dodala toľko odvahy, aby sa vydali na cestu stať sa divadelným či filmovým hercom.
Spomeňme ešte jednu súťaž, ktorá dlhé obdobie formovala mladú generáciu – Puškinov pamätník. Táto súťaž mala za úlohu oboznámiť mladú generáciu s ruskou poéziou a prózou. Vzhľadom na to, že v tej dobe bol ruský jazyk povinným, žiaci nemali žiaden problém s recitáciou a masovo sa zapájali do tejto recitačnej súťaže, ktorá neslúžila len na rozširovanie obzorov v oblasti ruskej literatúry, ale taktiež aj na formovanie mladej generácie v duchu socializmu. Pozrime sa na to, ako zachytil školské kolo Puškinovho pamätníka kronikár Klubu internacionálnej družby pri I. základnej škole v Michalovciach: „Už bohatú tradíciu na škole má súťaž v prednese sovietskej poézie a prózy Puškinov pamätník. Organizujeme ho na záver Mesiaca ZČSSP [Zväzu československo-sovietskeho priateľstva; iný názov: Mesiac československo-sovietskeho priateľstva – pozn. autora]. Súťaže školského kola sa zúčastňuje 26 žiakov v dvoch kategóriách. Členovia poroty: H. Načinová, M. Tomašuľová, L. Kotuličová. Súťaže sa zúčastnili ako čestný hosť i súdruh riaditeľ školy J. Kríž.“ Víťazmi školského kola Puškinovho pamätníka v školskom roku 1973/1974 sa stali Iveta Hudecová (7. ročník), Iveta Machalová (7. ročník), Soňa Hudzíková (6. ročník), Eva Prunyová (8. ročník), Eva Hudzíková (8. ročník) a Mária Soročinová (9. ročník). V okresnom kole súťaže získala Iveta Hudecová 2. miesto. Žiaci boli na túto súťaž dôsledne pripravovaní. Do školského kola postúpili len tí najlepší. Okrem recitácie ruskej poézie a prózy sa organizovala súťaž v speve ruských piesní. V školskom roku 1976/1977 sa víťazom speváckej súťaže v I. kategórii stal D. Vasiľ (VII.C). Druhú kategóriu ovládla J. Oravcová (VIII.D). V prednese sa z víťazstva tešili D. Derfenyi (VI.A) a M. Miklošová (IX.B). V školskom roku 1977/1978 bol Puškinov pamätník organizovaný spolu so súťažou Melódia priateľstva. Víťazmi v tejto speváckej súťaži sa stali Bubáková a Hamorská. Do súťaže sa dokonca prihlásila aj skupina s názvom Reflex so sólistom M. Dufincom a R. Heželym. Víťazmi Puškinovho pamätníka boli Zuzana Bubáková (VII.A) a Darina Mižiková (VIII.A). A koľko žiakov sa do tejto súťaže zapojilo? Bolo ich presne 322 žiakov. V školskom roku 1978/1979 boli najlepšími recitátorkami D. Pirohaničová a Z. Bubáková. V súťaži Melódia priateľstva uspela Z. Bubáková. V ďalšom ročníku získala 1. miesto I. Tatárová (VIII.A). Prvenstvo v súťaži Melódia priateľstva si vyspievala K. Demčišáková (VIII.C). Naši žiaci boli úspešní aj v krajskom kole Puškinovho pamätníka. J. Keresty sa v školskom roku 1993/1994 tešil z 2. miesta. O rok neskôr napodobnil jeho úspech aj V. Ferko, ktorý dokonca postúpil do celoslovenského kola. V školskom roku 1997/1998 získali žiaci I. základnej školy všetky medailové miesta – V. Bunkinová (1. miesto), A. Kmecová (2. miesto) a E. Petraninová (3. miesto). O rok neskôr na krajskom kole súťažil aj divadelný súbor, ktorý získal cenu poroty za umelecký dojem. Okrem toho T. Mochťáková zvíťazila vo svojej kategórii. V. Bunkinová získala pomyselnú striebornú medailu a na treťom mieste skončila T. Mochťáková.
Samozrejme, že sme nezabudli ani na ďalšie recitačné súťaže – Šaliansky Maťko, A slovo bolo u Boha, Vansovej Lomnička, Timravina Studnička, Ars Poetica a mnoho iných. A nesmieme zabudnúť ani na Ruské slovo – súťaž, ktorá sa na základnej škole pod Hrádkom teší obrovskému záujmu. A to aj vďaka, žiaľ, už nebohej Anne Kaputovej, ktorá dlhé roky toto podujatie organizovala na krajskej úrovni. Ale o Ruskom slove snáď niekedy nabudúce.
Na tomto mieste nie je možné spomenúť všetkých žiakov, ktorí sa počas rokov zapojili do recitačných súťaží a úspešne reprezentovali našu školu, no môžeme skonštatovať, že každý jeden z nich zanechal svoju stopu a prispel k budovaniu jej dobrého mena. Všetkým preto patrí úprimné poďakovanie za ich úsilie, talent a ochotu reprezentovať školu. Vážime si ich prácu a sme hrdí, že boli – a stále sú – súčasťou tejto krásnej tradície.
Zdroje
Kroniky:
Školská kronika I. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.
Kronika Klubu internacionálnej družby. Školský rok 1973/1974 – 1979/1980.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.
Dobová tlač:
Vyhlásili nový ročník STMP. In Zemplínske noviny, 1966, roč. 7, č. 8, s. 2.
Výsledky Levočského recitálu... In Javisko, 1976, roč. 8, č. 7, s. 246.
Výsledky 15. ročníka Levočského recitálu. In Javisko, 1985, roč. 17, č. 9, s. 464.
Literatúra:
ZIMNÝKOVALOVÁ, Katarína – NEMJOVÁ, Ernestína. 35 rokov ZŠ, Ul. T. J. Moussona č. 4 v Michalovciach. Michalovce: Renoma s.r.o. Michalovce, 2011, 56 s.
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
