S citátom Johna Steinbecka (1902 – 1968), amerického spisovateľa a nositeľa Nobelovej cenyza literatúru (1962), sa dá stopercentne súhlasiť. Knihy sú viac než len zbierkou slov a viet. Sú sprievodcami, ktorí nás učia snívať, premýšľať a rozumieť svetu.
V školskom prostredí majú nenahraditeľné miesto – otvárajú žiakom dvere k poznaniu, rozvíjajú ich predstavivosť a pomáhajú formovať hodnoty. Čítanie nie je len povinnosťou, ale je aj cestou, na ktorej môže každý nájsť inšpiráciu a radosť z objavovania. V dobe, keď máme všetko na dosah jedného kliknutia a informácie nás obklopujú zo všetkých strán, sa môže zdať, že knihy strácajú svoje miesto. Opak je však pravdou – práve dnes sú potrebnejšie než kedykoľvek predtým. Kniha má v sebe niečo, čo žiadny digitálny prostriedok nenahradí – ticho, sústredenie a priestor na premýšľanie.
Je zaujímavé, ako už v školskom roku 2007/2008 kronikár našej školy konštatuje, že „...kniha musí bojovať o svoje miesto v našom živote.“ Čo z toho vyplýva aj po 18 rokoch? Knihu jednoducho nič nenahradí.V škole má čítanie mimoriadny význam. Rozvíja slovnú zásobu, predstavivosť i schopnosť porozumieť textu, ale predovšetkým učí žiakov vnímať svet v širších súvislostiach. Kniha násučí trpezlivosti, empatii a vedie nás k hĺbke, ktorú rýchle správy a monitory počítačov či televízorov často potláčajú. Aj keď žijeme v digitálnej ére, kniha zostáva naším verným spoločníkom – spoľahlivým zdrojom múdrosti, pokoja a inšpirácie. Stačí ju len otvoriť a nechať sa viesť jej príbehom. Ako však motivovať mladú generáciu k čítaniu? Ako presvedčiť dospievajúcich, pre ktorých sú sociálne siete jediným zdrojom informácií? Jednou z možností ako žiakov viesť k čítaniu, je organizovanie súťaží a kultúrno-spoločenské podujatí, akými sú besedy so spisovateľmi v škole alebo v knižnici, výstavy kníh alebo iné aktivity, ktoré podporujú rozvoj čitateľskej gramotnosti a pozitívneho vzťahu ku knihám. O tom však možno niekedy nabudúce.Dnes sa pozrieme na jedno podujatie, ktoré sa síce koná v našej škole každý rok, ale akosi uniká pozornosti našich bývalých kronikárov. Základná škola Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach sa každoročne zapája do celoslovenskej výzvy, projektu na podporu čítania s názvom Medzinárodný deň školských knižníc, ktorý sa koná štvrtý pondelok v mesiaci október. História tohto dňa siaha do roku 1999. Aj v našej škole sa oslavoval tento medzinárodný deň s knihou v ruke. Avšak zdá sa, že aktivity prebiehali len v rámci výučby slovenského jazyka a literatúry, prípadne iných predmetov. V úvode sme už citovali zo školskej kroniky.
Práve v školskom roku 2007/2008 nájdeme prvú zmienku o konaní tohto „sviatku knižníc“ v našej škole. Žiaľ, musíme si vystačiť len so strohým konštatovaním, že „práce žiakov (...) ešte dlho budú slúžiť ako názorné pomôcky, či ako dekorácie v triedach.“ Z ďalšieho školského roka (2008/2009) máme už aj obrazový materiál. Aj vďaka tomu vieme, že žiaci druhého ročníka „celédopoludnie strávili prezlečení za obľúbené postavičky z kníh a čítaním zaujímavých príbehovrozprávok.“ Toto celoslovenské podujatie, ktoré malo od začiatku aj súťažný charakter, si získavalo čoraz viac priaznivcov z radov pedagógov i žiakov. Svedčí o tom jednak narastajúci počet účastníkov (škôl) a taktiež aj to, že záštitu nad Medzinárodným dňom školských knižníc v rámci Slovenska prevzal sám minister školstva Ján Mikolaj. Na nasledujúcich stránkach školskej kroniky by sme zmienku o realizácii aktivít v rámci Medzinárodného dňa školských knižníc hľadali márne.
To však neznamená, že sa nekonali žiadne celoškolské podujatia, ktoré by podporovali čítanie. Tentoraz však musíme preskúmať webovú stránku našej školy. Tak napríklad v októbri 2011 sa aktivity konali v školskej knižnici, kde žiaci zaujímavými formami práce s knihou napĺňali vtedy stanovenú tému: „Školské knižnice pripravujú žiakov na život“. Cieľom bolo vytvoriť také činnosti, ktorými si žiaci osvojili množstvo praktických zručností nevyhnutných pre život. K narušeniu kontinuity prišlo až v období pandémie, ktorá zatvorila školy aj knižnice. Toto neľahké obdobie však mnohí z nás strávili s knihou v ruke a aspoň takouto formou odolávali sociálnemu vylúčeniu a nástrahám izolácie.
Opätovne sa iniciatíva rozbehla v školskom roku 2022/2023. Téma znela jasne: „Ako máme radi našu knižnicu.“ Učitelia si pripravili viacero úloh, ktorými rozvíjali jednak kritické myslenie,čitateľskú gramotnosť a samotný vzťah k čítaniu.Skúsme ešte raz prelistovať stránky školskej kroniky.
Najmladším zápisom o konaní Medzinárodného dňa školských knižníc v našej škole je ten z októbra 2024. Žiaci si pripravili pod vedením svojich učiteľov zaujímavé aktivity na tému „S Tajovským do tajov slovenskej dediny“. Neboli to len hodiny slovenského jazyka a literatúry, na ktorých žiaci čítali viac či menej známe diela Jozefa Gregora Tajovského (1874 – 1940). Na hodinách geografie opisovali cesty tohto významného slovenského spisovateľa. Hodiny dejepisu sa premenili na divadelný krúžok, v rámci ktorého žiaci stvárnili krátke úryvky z diela Dvanásť duší. Školácina prvom stupni umelecky stvárnili spomínaného predstaviteľa realizmu alebo na výkres namaľovali scénu z jeho knihy. Nechýbali rôzne hry – pexeso, kvíz či tajnička.
A čo tento školský rok 2025/2026? Samozrejme, že sa zapojíme do tohto celoslovenského programu, ktorý spája školy naprieč celým Slovenskom. Na záver by sme chceli poďakovať všetkým žiakom, učiteľom, bývalým aj súčasným koordinátorom. Pretože čítať sa oplatí!
Zdroje: Kronika I. ZŠ 1992 – 1993, 2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2024/2025.Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra