V prvých dvoch častiach našej rubriky sme si zaspomínali na slávnostné otvorenie školského
roka 1975/1976 v areáli novovybudovanej základnej školy na ulici T. J. Moussona v Michalovciach. Dnes však pôjdeme ešte ďalej do minulosti. Vedeli ste o tom, že korene našej školy siahajú až do 19. storočia? A to konkrétne do roku 1886. Niežeby pred uvedeným rokom v meste neexistovali školy. Tie síce boli, ale spravovala ich cirkev či náboženská obec. A tak sa štát rozhodol založiť v Michalovciach štátnu ľudovú školu. Vzhľadom na vtedajšie politické pomery sa vyučovalo po maďarsky. Pôvodná budova pre potreby ľudovej školy však nevyhovovala, a tak sa začalo s hľadaním nových priestorov. Najväčšiu zásluhu na výstavbe školskej budovy mal údajne bývalý cisársky radca p. Šuljovský. Pozrime sa na to, ako tohto promaďarsky zmýšľajúceho človeka opisuje kronika 1. Štátnej ľudovej školy: „Za neho bola
vybudovaná na jeho podnet naša škola – centrálna budova – vtedy síce za účelom rýchlejšej
maďarizácie mesta, ale chváli sa u neho záujem, aký mal pri stavbe a ľudia hovoria, že vraj každú tehlu musel sám vidieť, než sa položila. Pre Slovensko neučinil nič a zomrel v štáte, ktorého iste najmenej si žiadal.“ Po prvej svetovej vojne (1914 – 1918) zostal Šuljovský úplne bez peňazí. Všetky peniaze počas vojny vložil do vojenských pôžičiek. Zostal mu len dôchodok z domu na Hlavnej ulici. Úplne však na neho nezabudli. Za zásluhy pomenovali predstavitelia Michaloviec ulicu vedúcu k Topoľanom (vtedy samostatná obec) na jeho
počesť. V novembri roku 1918 sa skončila prvá svetová vojna, ktorá zmietla z mapy Európy
Rakúsko-Uhorsko. Na jeho troskách vznikli nástupnícke štáty a medzi nimi aj Československá republika. Na Slovensku však boje pokračovali aj po roku 1918. Michalovce a ďalšie mestá obsadili vojská maďarskej Červenej armády. Vytlačiť sa ich podarilo československým legionárom až v lete 1919. V tejto neprehľadnej a pre nový štát zložitej
politicko-spoločenskej situácii sa podarilo obnoviť výchovno-vzdelávací proces v Michalovciach 1. septembra 1919. Správcom školy sa stal rodák z obce Obecnice (okres Příbram, Česká republika) Viliam Ungermann (10. jún 1885 – 6. marec 1945). Príbeh prvého správcu 1. Štátnej ľudovej školy v Michalovciach, ktorá sídlila v budove bývalej školy na Cintorínskej ulici (dnes ulica Kpt. J. Nálepku), je veľmi zaujímavý. Po vypuknutí vojny narukoval do rakúsko-uhorskej armády. Počas vojny sa dostal do zajatia v Kyjeve a následne vstúpil do francúzskej armády (Peší pluk č. 176). Do Československa sa vrátil v roku 1919. Bol zaradený v hodnosti záložného nadporučíka k 18. pešiemu pluku, ktorý bol dislokovaný v Plzni. Následne sa presťahoval do Michaloviec, aby sa ujal funkcie správcu školy. Stalo sa tak v roku 1922. To, že českí učitelia prichádzali do odľahlých kútov republiky nebolo výnimkou. Časť učiteľov z čias Rakúsko-Uhorska odmietla zložiť sľub vernosti Československu, a tak svoje miesta museli uvoľniť. Niektorí sa rozhodli opustiť učiteľské
miesto dobrovoľne. Nedostatok slovenských učiteľov tak nahrádzali tí z Čiech. V medzivojnovom období z Čiech okrem Viliama Ungermanna prišli aj Anna Leubnerová (Praha), Jozefa Toufarová (České Budějovice), Jiřína Podstatná (Kladno), Bohumil Minářů (Nová Cerekev), Rudolf Svoboda (Určice), František Horák (České Budějovice), Ludvík Malinka (Brno), František Janek (Syrovice), Jozef Bajar (Kněždube) a Jarmila Skypalová (Krhová). V učiteľskom zbore by sme našli učiteľov narodených vo Viedni (Ludmila Zítková, Žofia Domanská) či v Budapešti (Elena Krúpová, Michal Richter). Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (14. marec 1939) musela väčšina z nich opustiť územie krajiny. Počas medzivojnového obdobia vedenie školy muselo riešiť množstvo problémov. Spočiatku bola
problémom u učiteľov úroveň znalostí slovenského jazyka. Aspoň tak to konštatoval školský inšpektor Michal Sekey. Problémy spôsobovali aj nevyhovujúce priestory, ktoré ľudová škola zdieľala s novozaloženým gymnáziom (1922), či časté epidémie. Tie zatvárali školu aj na niekoľko týždňov. V máji 1925 si dokonca epidémia šarlachu vyžiadala jednu obeť z radov žiakov (Julius Mucha). A koľko žiakov navštevovalo ľudovú školu? Zatiaľ čo v školskom roku 1924/1925 chodilo do 12 tried celkovo 840 žiakov, v školskom roku 1933/1934 ich už bolo 1 564. Vzhľadom na nedostatočné priestorové možnosti ľudovej školy to znamenalo, že v jednej triede sa naraz učilo aj 60 žiakov. Okrem toho, časť žiakov chodila do školy doobeda a druhá zase v popoludňajších hodinách. Problém spôsobovalo aj zdieľanie budovy školy s gymnáziom, ktoré vzniklo v roku 1922. Nedostatok miesta prinútil kompetentných konať. V júni 1924 sa začalo so stavbou prístavby k budove ľudovej školy. Presne o dva roky bolo všetko pripravené na realizáciu prístavby prvého poschodia na budove ľudovej školy.
Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; databáza
Československej obce legionářskej; Zemplínske noviny (1972, roč. 12, č. 39); Michalovčan
(2001, roč. 12, č. 5).
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
