Vianočné prázdniny začínajú 22. 12. 2025 a končia 7. 1. 2026.
Opäť sa stretneme v škole vo štvrtok 8. 1. 2026.
Tešíme sa na vás!
Vianočné prázdniny začínajú 22. 12. 2025 a končia 7. 1. 2026.
Opäť sa stretneme v škole vo štvrtok 8. 1. 2026.
Tešíme sa na vás!
Vianočný program v duchu tradícií našich predkov V predvianočnom období sa v našej škole uskutočnil výnimočný vianočný program, ktorý nás všetkých preniesol do čias minulých. Žiaci našej školy si pripravili vystúpenie pre učiteľov a spolužiakov vo východoslovenskom nárečí, prostredníctvom ktorého priblížili vianočné zvyky a tradície, ktoré sa v našej spoločnosti kedysi bežne praktizovali.
Programom sa prelínali ľudové koledy, vinše a hovorené slovo, ktoré autenticky zachytávali atmosféru Vianoc našich starých rodičov. Deti s veľkým nadšením a úctou predstavili tradície spojené so Štedrým večerom, koledovaním, vinšovaním i rodinnými zvykmi, ktoré mali v minulosti silný duchovný a spoločenský význam.
Vystúpenie tak bolo nielen umeleckým zážitkom, ale aj cennou pripomienkou kultúrneho dedičstva nášho regiónu. Ďakujeme našim šikovným žiakom, ktorí sa podieľali na príprave programu za ich čas, snahu a lásku k tradíciám. Spoločne s pedagógmi vytvorili krásnu sviatočnú atmosféru, ktorá v nás umocnila čaro blížiacich sa Vianoc.
PaedDr. Tatiana Barbaričová
Mgr. Lucia Obšatniková
Samuel Bodnár
Nový rok je symbolom nových začiatkov, nádejí a výziev, ktoré nás posúvajú vpred. Počas sviatočných dní sa obzeráme za uplynulým rokom, hodnotíme svoje úspechy aj skúsenosti a zároveň si stanovujeme nové ciele. Škola je miestom, kde sa tieto nové začiatky premieňajú na konkrétne kroky – v podobe vedomostí, rozvoja talentov a spoločných zážitkov. Vstup do nového roka je preto ideálnou príležitosťou zamyslieť sa nad tým, čo sme spoločne dosiahli, aby sme s odhodlaním a pozitívnou energiou mohli vykročiť v ústrety ďalším výzvam.
Už je to 33 rokov, keď sa 1. januára 1993 objavil na mape Európy nový štát – Slovenská republika. A prečo to spomíname? Vznik Slovenskej republiky je významným historickým míľnikom v našich moderných dejinách. A aj naša školská kronika zachytáva túto udalosť. Celej strane v školskej kronike dominuje novinový ústrižok zo Smeny s podtitulom Denník mladých, v ktorom sa môžeme dočítať, ako vyzerali prvé hodiny nového štátu: „Bolo 31. decembra 1992, krátko pred polnocou. Pohľady asi desaťtisíc ľudí sa upierali na obrazovku, kde dovievala česko-slovenská zástava. Úderom polnoci sa stala skutočnosťou nová Slovenská republika. Štátna hymna, rozžiarené tváre, objatie. Tak sa začali v Bratislave prvé minúty vzniku najmladšej republiky vo svete...“ Dajme slovo ešte aj vtedajšiemu primátorovi mesta Michalovce Ing. Milanovi Matejovičovi (1990 – 1994): „Prvé dni v roku si vzájomne želáme zdravie, spokojnosť, šťastie. Robíme to takmer podvedome, automaticky bez zamyslenia sa nad vysloveným želaním. Tento rok začíname v inej nálade ako predošlé. Začíname písať nové strany dejín dnes už samostatnej Slovenskej republiky. Pri vstupe do NOVÉHO ROKU 1993 sme sa pri želaniach zamysleli. Aký bude v nových podmienkach? Priaznivejší, alebo zložitejší ako doterajšie? Záleží len na nás, ako sa budeme podieľať na budovaní novej Slovenskej republiky. (...) Myslím si, že do všetkého nového sa púšťame s obavami a rizikom, ale s presvedčením, že úspech sa po ťažkostiach dostaví.“ A veru, že to boli veľmi ťažké začiatky. Prejavilo sa to aj v oblasti školstva, kde chýbali finančné prostriedky na financovanie chodu školských budov a taktiež na primerané finančné ohodnotenie pedagogických a nepedagogických zamestnancov.
Presuňme sa v našom spomínaní do školského roku 1981/1982. Vďaka zachovanej kronike Klubu medzinárodného priateľstva Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže (KMP PO SZM) pri I. základnej škole sa môžeme bližšie oboznámiť s činnosťou tejto organizácie a jej členov v jednotlivých školských rokoch. A keďže sa dnes venujeme Novému roku, tak musíme konštatovať, že KMP pri I. základnej škole vyvíjalo činnosť aj na prelome kalendárnych rokov. S prípravami na novoročné stretnutie sa začalo ešte v decembri. Zo školského roka 1988/1989 sa nám zachoval istý plán práce, ktorý bol prerokovaný na zasadnutí KMP v kultúrno-propagačnej sekcii. V prvom bode sa členovia zaoberali prípravou novoročného stretnutia a taktiež aj kultúrnym programom. Následne sa oboznámili s históriou PO v škole. Posledným bodom bola príprava besedy o živote a diele Vladimíra Iľjiča Lenina. Začiatkom roka členovia KMP posielali partnerským organizáciám a školám v ZSSR novoročné pozdravy a priania. „Aj my sme dostali pozdrav zo stále zelenej (správne zeleného, pozn. autora) Soči.“ Pionieri našej školy nový rok 1983 „privítali pri novoročnej jedličke. Pionieri pripravili hodnotný kultúrny program. Potom nasledoval maškarný ples. K novému roku posielame našim priateľom pozdravy.“ Začiatkom roka sa konali aj pravidelné novoročné stretnutia pionierov na Okresnom výbore Komunistickej strany Slovenska (OV KSS). Bolo tomu tak aj v roku 1985, kedy členov KMP prijali predstavitelia okresu. „Na tomto stretnutí nás reprezentovala E. Kardošová – predsedkyňa (správne predsedníčka, pozn. autora) KMP, ktorá predniesla diskusný príspevok o práci nášho klubu.“
Nový rok tak v našich dejinách nepredstavuje len zmenu v kalendári, ale nesie so sebou hlboký symbolický význam. Vznik samostatnej Slovenskej republiky je zaiste významnou historickou udalosťou, ktorá nám pripomína, že každá nová etapa prináša nielen výzvy, ale aj nové príležitosti. Naša škola bola a stále je súčasťou týchto dejinných zmien. Zároveň je aj miestom, kde sa formovali hodnoty, priateľstvá a zodpovednosť za spoločnú budúcnosť. Nech je preto nový rok 2026 príležitosťou nadviazať na to dobré, čo bolo vytvorené a s odhodlaním pokračovať v budovaní školy ako miesta, kde žiaci získavajú nielen vzdelanie, ale sa aj učia spolupráci a vzájomnému rešpektu. S úctou k minulosti a optimizmom do budúcnosti vstúpme do roka 2026 s vierou, že nasledujúce obdobie prinesie množstvo úspechov, nové skúsenosti a dôvod na hrdosť.
„Nech sa starosť všetka zruší a nech vládne pokoj v duši. Čo bolelo nech sa zhojí, čo tešilo nech sa zdvojí. Aby boli v novom roku iba slzy šťastia v oku.“ V novom kalendárnom roku 2026 vám prajeme najmä pevné zdravie, šťastie a lásku.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943,
Kronika I. ZŠ, 1975/1976 – 1991/1992,
Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008,
Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025,
Kronika KMP I. ZDŠ 1980/1981 – 1988/1989.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Posledný deň pred Vianocami v školskej pamäti
Posledný deň pred vianočnými prázdninami má v našej škole vždy výnimočný a slávnostný ráz. Tradične ho sprevádza vianočné pásmo, ktoré spája hovorené slovo, koledy a piesne či vinšovačky zo Zemplína. Dievčatá a chlapci si oblečú kroje a dobové oblečenie, čím sa škola na chvíľu prenesie do čias našich predkov. Počas krátkeho, no pôsobivého programu žiaci predstavujú staré vianočné tradície a zvyky – od príprav na sviatky až po priebeh Štedrej večere. Na záver zaznie mohutný potlesk a žiaci sa postupne odoberajú domov na vianočné prázdniny. Poďakovanie patrí aj učiteľkám a učiteľom, ktorí program spolu so žiakmi nacvičujú už niekoľko týždňov. Toto pásmo nie je len vystúpením, ale aj pripomenutím hodnôt, ktoré Vianoce prinášajú – úctu k tradíciám, spolupatričnosti a radosti zo spoločného prežívania sviatočných chvíľ. Nie vždy to však bolo tak. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzeral posledný deň pred odchodom na vianočné, respektíve v období rokov 1948 až 1989 zimné prázdniny.
V kronike 1. Štátnej ľudovej školy v Michalovciach z medzivojnového obdobia a taktiež existencie Slovenského štátu (od júla 1939 Slovenskej republiky) by sme zmienku o vianočnom programe či rozlúčke s kalendárnym rokom na pôde školy hľadali márne. Ako sme už v predchádzajúcom príspevku konštatovali, región Zemplína patril medzi najchudobnejšie v rámci Československa. A tak prednosť dostali charitatívne akcie a zbierky.
Takou bola aj „zimná pomoc“, ktorá v roku 1939 „vyniesla asi 60 000 Ks na hotovosti a asi 100 q obilia v naturáliách. Materiál bol rozdelený medzi notariáty okresu, ktoré ho rozdali chudobným. V samých Michalovciach dávali po 30 až 50 Ks rodinám na ošatenie a stravovanie, a to na Vianoce.“ Najkrajšie sviatky v roku sa tak pripomínali v rodinnom kruhu a najmä v kostole. V domácnostiach nechýbali vianočné stromčeky, ktoré sa pre obyčajných ľudí stali symbolom prosperity. Na týchto vianočných stromčekoch dominovali jednoduché ozdoby ako sušené ovocie, drevené figúrky, stužky či vysušené listy kvetov.
Domáce gazdiné pripravovali vianočné pečivo, medovníky, ktoré sa vešali na vianočný stromček, no taktiež tradičné jedlá ako bobaľky, hubovú polievku, kapustnicu, šošovicu či hrachovú kašu.
V spomienkach sa presuňme na koniec 70. rokov 20. storočia. Vzhľadom na zmenu politicko-spoločenských podmienok po roku 1948 sa oslava Vianoc presunula z verejného priestoru do úzkeho rodinného kruhu. Komunisti už od 50. rokov robili všetko preto, aby vymazali vianočné sviatky z pamäti ľudí. Pamätným sa stal aj prejav československého prezidenta Antonína Zápotockého (1884 – 1957), ktorý betlehemskú hviezdu nahradil červenými hviezdami a postavu Ježiška zase dedom Mrázom s jeho typickými bielymi fúzmi. Napriek úpornej snahe vládnej moci sa vianočné sviatky nepodarilo vytlačiť z povedomia ľudí. A tak komunisti ustúpili a prezentovali vianočné sviatky ako konzumný sviatok. V školách sa udomácnili oslavy príchodu zimy, ktorá sa tradične spája so zimným slnovratom. Ten nastáva 21. alebo 22. decembra. Pozrime sa, ako zachytil kronikár posledný školský deň v kalendárnom roku 1969: „Dňa 19.12. 1969 privítali žiaci ročníkov 1. až 5. v telocvični na malej slávnosti už tradične príchod zimy. Pri ozdobenej jedličke predviedli svoj kultúrny program skladajúci sa z mnohých piesní, scénok, básničiek i tancov. Slávnosť bola o to radostnejšia, že ňou sa začínali na školách vytúžené prázdniny, ktoré sú pre žiakov vždy veľmi vítané.“ V školskom roku 1972/1973 bolo súčasťou slávnosti pod jedličkou aj vyhodnotenie súťaže „O krajine, kde zajtra znamená včera“. „Súťaže sa zúčastnili žiaci všetkých roč. 1. – 5. Súťažili v prednese básní, piesní, vo výtvarnom prejave, v zhotovovaní albumov o ZSSR, v zbierke na Fond solidarita v čistote.“
Poďme do prelomového roku 1975, kedy sa 1. základná škola definitívne presťahovala do nových priestorov na ulicu T. J. Moussona pod Hrádkom. Od slávnostného otvorenia školského roka uplynuli takmer štyri mesiace, ale žiaci sa spolu s pedagogickými aj nepedagogickými zamestnancami veľmi rýchlo udomácnili na novej adrese. Za tak krátky čas pripravili viacero kultúrno-spoločenských podujatí. Jednou z takýchto udalostí bolo aj koncoročné stretnutie pri jedličke. Pozrime sa na to, ako sa s kalendárnym rokom 1975 lúčili žiaci po prvýkrát v novej budove školy v mestskej časti Hrádok: „Vo vyzdobenej školskej jedálni sa zhromaždil veľký počet malých i väčších žiakov v najrozmanitejších maskách. Karneval bol spestrený kultúrnym programom, ktorý si pripravili pionieri pod vedením svojich pionierskych vedúcich a triednych učiteľov. Na záver bolo vyhodnotenie 10 najkrajších masiek. Príhovor k žiakom mala s. [súdružka] uč. [učiteľka] Lakomá. Karneval bol aj začiatkom zimných prázdnin.“
Na záver zablúďme ešte do čias nie tak dávnych. V roku 2009 nacvičili žiaci z dramatického krúžku pod vedením Mgr. V. Pavlíkovej divadelné predstavenia Šípová Ruženka a Mačkovce. Dňa 21. decembra 2009 títo žiaci vystúpili pred svojimi spolužiakmi zo školského klubu detí. Ani žiaci druhého ročníka sa nenechali zahanbiť a za pomoci svojich triednych učiteliek nacvičili krátke vianočné pásmo, ktorým prekvapili a zároveň potešili svojich rodičov. Aj žiaci druhého stupňa si pre svojich spolužiakov, učiteľov i nepedagogických zamestnancov pripravili kultúrno-spoločenský program. Žiaci VIII.C a IX.C pod vedením vyučujúcej Mgr. D. Rudášovej pripravili pásmo s názvom Koledníci. Spoločenskou miestnosťou sa rozliehali tóny hudby a hlasný spev, ktorým účinkujúci ohlasovali radostnú zvesť, že v meste Betlehem sa narodil Ježiš Kristus. Nechýbala ani tradičná vianočná rozhlasová relácia, ktorá bola venovaná vianočným zvykom, tradičným jedlám či koledám, ktoré sa na Zemplíne spievajú po celé generácie.
Na záver možno konštatovať, že podoba posledného školského dňa pred vianočnými či v minulosti zimnými prázdninami sa v priebehu desaťročí výrazne menila. Od obdobia, keď sa Vianoce na pôde školy vôbec nepripomínali, cez roky, keď boli nahrádzané oslavami príchodu zimy či ideologicky ladenými podujatiami, až po dnešnú podobu vianočných pásiem, sa v školskom prostredí odrážali spoločenské aj politické zmeny vtedajšej doby. Napriek týmto premenám si však Vianoce zachovali svoj význam a postupne sa do školy opäť vrátili v plnej podobe – ako sviatky tradícií, pokoja a radosti. Vianočné pásmo v našej škole tak nie je len pekným zakončením kalendárneho roka, ale aj symbolom kontinuity, návratu k hodnotám a úcte k dedičstvu predchádzajúcich generácií. Je dôkazom toho, že tradície, ak sú úprimne prežívané a odovzdávané mladším, dokážu prežiť aj tie najnáročnejšie obdobia.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; Kronika I. ZŠ, 1975/1976
– 1991/1992; Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008; Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Na prahu nového kalendárneho roka vám chceme popriať pevné zdravie, veľa šťastia a radosti, pracovných i osobných úspechov a len to najlepšie, aby vás postretlo v roku . Určite si ešte užívate sviatočné obdobie v kruhu rodiny a blízkych. A čo žiaci? Tí sa tešia z vianočných prázdnin.
Zatiaľ čo v súčasnosti majú žiaci k dispozícii 19 voľných dní (vrátane víkendov), v minulosti tomu tak nebolo. Opäť zalistujme v školských kronikách našej základnej školy. V školskom roku 1924/1925 nájdeme len stručnú zmienku o vianočných sviatkoch, ktoré vďaka Československému Červenému krížu (ČsČK) boli pre 169 detí radostnejšie, pretože vďaka verejnej zbierke boli obdarované šatstvom aj obuvou v celkovej sume 11 764,30 Kč. ČsČK bol aj v ďalšom období veľmi aktívny a snažil sa pomáhať rodinám so školopovinnými deťmi v núdzi. Dňa 1. januára 1926 práve táto organizácia otvorila na Štefánikovej ulici sirotinec pre 10 sirôt. V decembri 1926 ČsČK „usporiadal na Vianoce slávnosť Stromu republiky, ktorá zvlášť po stránke morálnej sa vydarila. Žiactvo meštianskej a ľudovej školy účastnilo sa po 2 večery slávnosti spevom pod stromčekom. Strom daroval veľkostatk[ár]. Stáray [Sztáray], elektrické žiarovky požičala firma Landesman, Onuška. Pod stromčekom prehovoril o význame vianočného stromku p. riaditeľ gymnázia Šaloun.“ Rovnako v decembri vystúpili s kultúrnym programom žiaci IV.A a V.C triedy pod vedením pána učiteľa Františka Šollera a pani učiteľk Ľudmily Sasákovej. Vianočné pásmo malo veľký úspech, a tak v školskom roku 1927/1928 sa už dočítame o organizovaní besiedok v 1. až 3. ročníku, „na ktorých bola hojná účasť rodičov“. Obdobné aktivity zorganizoval Červený kríž aj v školskom roku 1932/1933. Miestny spolok ČsČK „obdaroval našu chudobnú mládež šatstvom a obuvou. Bolo oblečených 169 detí.“ O rok na to sa podarilo vyzbierať oblečenie pre 70 žiakov a obuv pre 154 detí. Živena „obliekla 26 dievčat našej školy.“ Pomáhali aj krajanské spolky v zahraničí. „Pred Vianocami dostal dorast zásielku od priateľov z Ameriky.“ Drobné darčeky dostali len tí, „ktorí sa pridržiavali pravidiel... Dorastenky V.B dostali najväčšiu odmenu, preto sa tiež postarali o poďakovanie. Na žiadosť vedúcej dorastu začali hneď po Vianociach pripravovať album.“ Aj v rámci školy sa organizovali zbierky na pomoc chudobným spolužiakom. „Niektoré triedy pripravili vianočný stromček pre chudobné spolužiačky, iné ich obdarovali obnoseným šatstvom, obuvou atď.“ Aj v nových pomeroch po roku 1939 (rozpad Československa, vznik Slovenského štátu) sa pokračovalo v podpore tých najchudobnejších. Iniciatívu však prevzal Slovenský Červený kríž (SČK). Oproti minulým rokom však klesla materiálna pomoc. V školskom roku 1939/1940 sa rozdal medzi 115 členov iba jeden pár topánok. Tieto informácie svedčia o vysokej miere chudoby v meste Michalovce a jeho okolí. Staršia generácia sa ešte možno pamätá na mimoriadne či uhoľné prázdniny, ktoré súviseli s bohatou snehovou nádielkou či tuhými mrazmi. Žiaci si tak mohli užívať ďalšie neplánované voľné dni. Takú tuhú zimu zažilo Slovensko na prelome rokov 1928 a 1929. „Pred Vianocami, keď je vianočný trh najživší, ľudia ani na ulicu nevychádzali, také veľké boli mrazy. Tým utrpelo tunajšie obchodníctvo veľké straty. Červený kríž postavil pri Tatra banke vianočný strom, ale darov práve pre poveternostnú nepohodu sa málo hromadilo. (...) Počasie na jar bolo tiež studené, časté dažde a nočné mrazy poškodili veľmi úrode.“ Síce sa nedozvedáme, ako dlho trvali vianočné či zimné prázdniny, ale vieme si predstaviť, akým existenčným problémom museli čeliť rodiny na Zemplíne. Na rozdiel od súčasnosti trvali vianočné či zimné prázdniny zväčša len pár dní. Zväčša sa žiaci rozišli domov k svojim rodinám 23. decembra (ak na ten deň nepripadal víkend) a do školských lavíc zasadli najskôr po Štedrom dni. Neskôr sa vianočné prázdniny predlžovali a brány školy sa otvorili až začiatkom januára.
V 50. a 60. rokoch sa definitívne ohraničili vianočné, respektíve zimné prázdniny. Tie zvykli začínať najneskôr jeden deň pred Štedrým večerom a končili sa 2. januára (ak nepripadli na víkend). Žiaci zväčša nastupovali do školy 3. januára. Bolo tomu tak aj v školskom roku 1969/1970. Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (SSR) informovalo školy i širokú verejnosť o termínoch vianočných prázdnin, ktoré boli v daný školský rok stanovené v čase od 22. decembra 1969 do 2. januára 1970. Avšak v tomto prípade žiaci nastúpili do školy až 5. januára, keďže 3. a 4. január pripadli na víkend. A čo s toľkým voľným časom? Zatiaľ čo v minulosti sa deti venovali domácim prácam a v období Vianoc najmä koledovaniu, v 60. a 70. rokoch sa otvárali pre mladú generáciu nové možnosti. Mesto Michalovce pripravilo počas vianočného obdobia turnaj v nohejbale, bedmintone a stolnom tenise.
K predĺženiu vianočných prázdnin došlo vznikom Slovenskej republiky a prijatím legislatívy súvisiacej so zoznamom štátnych sviatkov a pamätných dní. Sviatok Zjavenia Pána (respektíve Traja králi) uzatvára vianočné obdobie a veriaci si po celom Slovensku pripomínajú troch mudrcov, ktorí prišli z Východu, aby sa poklonili Ježišovi Kristovi. Vzhľadom na to, že najmä na severovýchode Slovenska dodnes žijú Rusíni a pravoslávni veriaci, ktorí slávia vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára, bol 6. január určený ako štátny sviatok. Tým pádom sa predĺžili aj vianočné prázdniny, ktoré trvajú až do 7. januára. Žiaci si tak dosýta mohli užívať voľné dni, ktoré vypĺňali pobytom v prírode, korčuľovaním, lyžovaním či sánkovaním.
V ostatných rokoch je však problémom sneh, ktorého je čím ďalej tým menej. Bolo tomu tak aj na prelome rokov 1997 a 1998. „Vyzeralo to skôr na jarné ako zimné prázdniny. Prázdninujúce deti využívali preto viac-menej vychádzky do prírody. Vo zvyšnom čase sa oddávali svojim obľúbeným činnostiam, rekreácii, športu, hudbe, čítaniu zaujímavej literatúry, ale hlavne sledovaniu televízie či videoprogramov.“ A tak si pracovníci Centra voľného času LÚČ v Michalovciach pre žiakov pripravili množstvo aktivít v telocvičniach základných škôl. Pre tých, ktorí neinklinujú k športu, bola pripravená slávnosť pod názvom „Zabávame sa pri jedličke“, tvorivé dielne či silvestrovský program.
A tak, čo dodať na záver? Milí žiaci! Vianočné prázdniny dnes ponúkajú omnoho viac možností než kedysi. Využite ich naplno – cestujte, spoznávajte, objavujte krásy nášho regiónu i vzdialenejších kútov Slovenska. Doprajte si aktívny oddych v prírode, športujte, trávte čas s rodinou a priateľmi. Nech sú pre vás tieto dni nielen časom voľna, ale aj inšpiráciou, nových zážitkov a oddychu, z ktorého načerpáte energiu do ďalších školských povinností.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943,
Kronika I. ZŠ, 1975/1976 – 1991/1992,
Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008,
Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025.
Novinové články:
Ako budú prázdniny. In Zemplínske noviny, 1969, roč. 10, s. 50, s. 2.
Cez prázdniny športovali. In Zemplínske noviny, 1973, roč. 14, č. 1, s. 4.
Prázdniny bez snehu. In Hlas Zemplína, 1998, roč. 6, č. 2, 3.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Chodbami našej školy sa nedávno niesla nezvyčajná vôňa vosku a sladkého medu. Našu školu totiž navštívil skúsený včelár, aby nám poodhalil fascinujúci svet hmyzu, bez ktorého by život na našej planéte vyzeral úplne inak. Beseda s názvom „Ako sa stať včelárom“ nebola len o teórii z učebníc biológie, ale najmä o praktických skúsenostiach a vášni k remeslu, ktoré má na Slovensku dlhú tradíciu. Pán včelár, Miroslav Kozma, nás hneď v úvode prekvapil tvrdením, že včelárenie nie je len koníček, ale životný štýl plný pokory. Dozvedeli sme sa, že cesta k vlastnému úľu začína trpezlivým štúdiom a veľkým rešpektom k prírode. Ukázal nám základnú výbavu, bez ktorej sa žiadny včelár nezaobíde – od ochranného klobúka so sieťkou až po dymák. Najväčším zážitkom však bola záverečná ochutnávka, na ktorú sme všetci netrpezlivo čakali. Pán včelár priniesol niekoľko vzoriek čerstvého medu. Veríme, že sa žiakom beseda páčila a odchádzali nielen s kúskom medu na perách, ale
najmä s novým pohľadom na tento drobný, usilovný hmyz. Možno práve toto dopoludnie inšpirovalo budúcich včelárov, ktorí raz budú hrdo nosiť včelársku masku a starať sa o slovenské včely.
Mgr. Mária Styrančáková
V dobe, keď všetci čoraz viac hľadáme zdravšie a ekologickejšie alternatívy, rastie popularita aj prírodnej kozmetiky. Zabudnime na zložité chemické zloženie, ktoré zaťažuje organizmus. Čoraz viac ľudí sa učí, ako si túto kozmetiku vyrobiť priamo doma. Ide o jednoduchý postup, ktorý prináša benefity nielen pokožke, ale aj životnému prostrediu. V rámci záujmových útvarov Mladý ekológ a Mladý vedec sme sa rozhodli, že teóriu
premeníme na prax a pustíme sa do výroby vlastnej prírodnej kozmetiky. Vyrábali sme prírodné deodoranty bez hliníkových solí, ale aj voňavky a mydielka. Pracovali sme s jednoduchými, no účinnými surovinami, ktoré nájdeme aj doma. Pri výrobe voňaviek si každý mohol namiešať svoj vlastný tajný recept z éterických olejov. Chemické laboratórium sa tak nachvíľu premenilo na parfumériu. Týmto spôsobom sme chceli ukázať, že cesta k zdravšiemu a voňavejšiemu životnému štýlu je otvorená pre každého.
PK FYZ, CHE a FSA
Vianoce sú časom pokoja a rodinnej pohody a na žiadnom sviatočnom stole v tomto období nechýbajú adventné vence, vianočné aranžmány či iné dekorácie. Preto sme tento rok opäť zrealizovali pre našich žiakov súťaž, v ktorej 154 účastníkov predviedlo svoju fantáziu, kreativitu a šikovnosť. V tomto 29. ročníku sme hodnotili až 70 výtvorov žiakov 4. až 9. ročníka. Všetkým „aranžérom“ ďakujeme a víťazom gratulujeme.
V kategórii EKO Aranžovanie
- Diana Doliňáková 9.B
2. miesto - Zuzana Hakošová + Nela Dankaninová + Karin Ličková + Sára Mareková 8.A
3. miesto - Alexia Piatková + Veronika Štovková + Nina Stašová 6.B
- Denisa Rusinová 5.B
Aranžovanie
1. miesto – Alexandra Smreková 9.C
2. miesto - Miriam Draganová + Sophia Stanková 9.C
- Tamara Tirpáková + Nela Lakyová + Natália Tabaková 7.A
3. miesto - Ella Miľová + Taisiia Nalysnyk 5.B
- Kristína Račková 9.A
PK BIO - THD
Zorganizovali sme už 16. ročník Okresného kola Technickej olympiády.
Súťaž pozostávajúca z praktickej aj teoretickej preverila vedomosti žiakov v rôznych oblastiach. Musia mať prehľad o druhoch technických materiálov aj o technologických postupoch pri ich opracovaní, poznať elektrické značky či obvody, ovládať stavbu bicykla, no musia poznať aj vynálezcov a ich objavy.
V kategórii A (8.–9. ročník) súťažné dvojice predviedli svoju zručnosť pri zostrojovaní zadaného výrobku z dreva a kovu – v tomto ročníku vyrábali Stojan na zavesenie kľúčov, šperkov alebo odloženie peňaženky, či mobilu,
Jednotlivci kategórie B (5. – 7. ročník) zasa vyrábali drevený Vianočný stromček.
V kat.A sa umiestnila dvojica Teodor Tomko a Richard Fáber – obaja z 9.B na 1. mieste a postupujú do Krajského kola
V kat.B sa Lukáš Rybnický zo 7.A umiestnil na výbornom 3. mieste
Chlapcom srdečne gratulujeme
PK BIO - THD
Vo štvrtok, 4. decembra 2025, sa v našej škole uskutočnilo školské kolo Dejepisnej olympiády. Nadobudnuté vedomosti z príslušného učiva, regionálnych dejín a tohtoročnej témy, ktorá sa týka bitky pri Moháči (1526) a jej dôsledkov, žiaci 6. až 9. ročníka overovali prostredníctvom 100-bodového testu. Víťazi z každej kategórie a aj žiaci na druhom mieste postúpili na okresné kolo, ktoré sa uskutoční vo februári 2026. V kategórii F (6. ročník) sa na prvom mieste umiestnila Liliana Činčárová (VI.A). V kategórii E (7. ročník) sa na prvých dvoch miestach umiestnili Daniela Barkasi (VII.C) a Alex Pešta (VII.A). V kategórii D (8. ročník) boli bodové rozdiely medzi žiakmi veľmi tesné. Z prvého miesta sa nakoniec tešil Jakub Ondila (VIII.B). Na druhom mieste sa umiestnila Martina Vargaeštoková (VIII.A). Pomyselnú bronzovú priečku získal Timotej Ján Hajník (VIII.A). Z deviateho ročníka (kategória C) do okresného kola postúpili Viktória Mišová (IX.D) a Timotej Ohriska (IX.C). Na treťom mieste skončil Matej Bodo (IX.C). Všetkým súťažiacim ďakujeme za ich snahu, čas venovaný príprave a záujem o históriu. Postupujúcim srdečne blahoželáme a držíme prsty na okresnom kole.
Mgr. Matúš Burda
PhDr. Jana Husárová
Slovensko je krajinou bohatou na tradície a kultúrne dedičstvo. Jedným z miest, kde tieto hodnoty ožívajú, je aj malé mestečko Šaľa – neodmysliteľne spojené so súťažou Šaliansky Maťko.
Dňa 16. 12. 2025 sme si prostredníctvom tejto súťaže pripomenuli postavu Maťka – mladého chlapca, ktorý sa v meste Šaľa učí mravným hodnotám prostredníctvom rozprávok a povestí Jozefa Cígera Hronského. Recitácie najkrajších povestí vniesli do podujatia jedinečnú atmosféru a potvrdili, že Maťko je symbolom kultúrneho dedičstva i poslom nadčasových hodnôt.
Záujem o súťaž bol veľký – súťažiacich nebolo málo a každý z nich predviedol obdivuhodný výkon. Všetci, ktorí sa postavili pred porotu a publikum, už dnes môžu byť považovaní za víťazov, pretože prejavili odvahu, talent a lásku k slovu. Napriek tomu však pravidlá súťaže umožňujú oceniť len tri miesta, ktoré napokon získali tí najúspešnejší.
1.kategória ( 2. -3. ročník ):
1.miesto – Ela Dufincová
2.miesto – Olívia Rudašová, Sofia Goroľová, Juraj Štovka
3.miesto – Soňa Točená, Natália Iškyová
2. kategória ( 4. -5. ročník ):
1.miesto – Lívia Vaľová
2.miesto –Petra Dlužaninová, Terézia Bánociová, Anita Szüczová
3.miesto – Ella Váradyová, Tomáš Homola, Karin Draganová
3. kategória ( 6. -7. ročník )
1.miesto – Dorota Ohrisková
2.miesto – Veronika Štovková, Jasmin Thúrová
3. miesto – Ema Kukurucová, Nina Stašová
Podujatie opäť potvrdilo, že tradícia Šalianskeho Maťka má svoje pevné miesto a naďalej inšpiruje mladé generácie k uchovávaniu kultúrnych a mravných hodnôt.
PK SJL
V priebehu decembra 2025 sa naši šiestaci stretávali na vyučovacích hodinách s kpt. Ing. Zuzanou Rozsypalovou z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach. V rámci projektu Detská policajná akadémia absolvovali preventívne stretnutia, na ktorých sa venovali rôznym témam.
Rozprávali sa o Policajnom zbore SR, o komunikácii na sociálnych sieťach, venovali sa bezpečnému používaniu internetu i ochrane osobných údajov. O predsudkoch, ponižovaní, diskriminácii a rasizme sa deti dozvedeli prostredníctvom pracovného listu „Každý je iný“. Zámerom tejto témy bolo podporovať a šíriť v deťoch toleranciu a znášanlivosť.
S preventistkou prebrali základné informácie o cestnej premávke. Obsahom stretnutí bola aj prevencia šikanovania, vzájomné spolunažívanie a chápanie životných hodnôt, trestnoprávna zodpovednosť. Za aktívnu prácu boli žiaci odmenení osvedčením o absolvovaní programu.
PaedDr. Mária Vanšovská, MBA
Školský digitálny koordinátor
Kat. Z5
1. miesto: Juraj Turcovský, V.B
2. - 3. miesto: Nikola Rapala, V.A
2. - 3. miesto: Adam Maružan, V.B
4. miesto: Ema Pčolinská, V.B
5. miesto: Ema Vahiľa, V.A
6. – 7. miesto: Isabel Čvirková, V.A
6. – 7. miesto: Zara Zavadská, V.A
Kat. Z9
1. - 3. miesto: Richard Štefan, IX.B
1. - 3. miesto: Alexandra Smreková, IX.C
1. - 3. miesto: Jozef Šuták, IX.A
4. miesto: Timotej Ohriska, IX.C
Všetkým úspešným riešiteľom srdečne blahoželáme a postupujúcim do okresného kola držíme palce.
PaedDr. Mária Vanšovská, MBA (PK MAT)
Naši žiaci sa 12.12.2025 zúčastnili 24. ročníka matematickej súťaže LOMIHLAV. Súťaž pozostáva z riešenia matematických úloh, hlavolamov a hádaniek, na ktoré majú súťažiaci 99 minút.
Lomihlavu sa zúčastnilo 49 družstiev z celého Košického kraja. Družstvo MOUSSONKÁČI - ALEXANDRA SMREKOVÁ, TIMOTEJ OHRISKA, JOZEF ŠUTÁK, FILIP STAVROVSKÝ sa umiestnilo na krásnom 12. mieste.
Mgr. Dominika Horňaková
Ráno sme vítali rodičov i deti voňavým mikulášskym punčom a sladkými perníčkami. Svojou návštevou nás poctil aj primátor mesta Michalovce Miroslav Dufinec. Výťažok z predaja poputuje na detskú onkológiu v Košiciach. Aj takýmto spôsobom sme chceli pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú. Následne každú triedu navštívil sv. Mikuláš. Deťom priniesol balíčky plné chutných dobrôt a ovocia. Čo viac dodať? Pekný piatok je za nami.
Šiesty december, kedy v kalendári nájdeme meno Mikuláš, patrí k tým školským dňom, na ktoré sa žiaci náramne tešia. Stačí začuť cinkať zvonček, či zahliadnuť postavu oblečenú v červenom a hneď je jasné, že k nám zavítal Mikuláš aj so svojimi pomocníkmi. História tohto sviatku siaha až do 4. storočia. Naši predkovia si sv. Mikuláša začali pripomínať niekedy v stredoveku. V minulosti bol sv. Mikuláš uctievaný aj ako patrón študentov, a tak sa 6. decembra vybrali mladí do ulíc, kde hrali scénky z jeho života. Veľakrát sa však divadlo zmenilo na mestský pochod s cieľom vyžobrať čo najviac peňazí. Stávali sa prípady, keď divadelníci čo-to ukradli z domu, kde vystupovali. Aj preto sa cisár Jozef II. koncom 18. storočia rozhodol, že zakáže tieto mikulášske pochody. Cisár dokonca nariadil, že divadelnú skupinu môžu tvoriť len traja, a to Mikuláš, anjel a čert.
Keď k nám na školu Mikuláš zavíta, prinesie so sebou nielen balíčky, ale aj dobrú náladu, smiech a kúsok čara, ktoré spojí všetkých žiakov, učiteľov i nepedagogických zamestnancov. V ostatných rokoch sa k tomuto dňu pripojilo aj podujatie „Mikulášsky punč“. Žiaci pod vedením učiteľov pripravia tento tradičný vianočný nápoj pre rodičov, žiakov i všetkých návštevníkov školy. A nielen to. Šikovné ruky našich školákov napečú perníčky, ktoré si návštevník môže za symbolický poplatok kúpiť, pričom všetky vyzberané peniaze idú na charitatívne účely. Razom sa priestor pred hlavným vchodom do školy zaplní malými aj veľkými, deťmi i dospelými, ktorí sa môžu spolu porozprávať a na chvíľu spomaliť v tom predvianočnom zhone. Nie vždy sa však sviatok sv. Mikuláša oslavoval u nás v škole takto. Pozrime sa, ako to bolo kedysi.
Začneme v školskom roku 1924/1925. Možno niekoho prekvapíme, ale 5. decembra 1924 sa v I. Štátnej ľudovej škole v Michalovciach, teda v našej predchodkyni, žiaden Mikuláš nekonal. V tento deň žiaci navštívili miestne kino (vtedy biograf) a zúčastnili sa rádiokoncertu. Predsa však žiaci ľudovej školy čosi dostali. Nie však od Mikuláša, ale od Československého Červeného kríža, ktorý 169 deťom podaroval šatstvo a obuv v celkovej sume 11764,30 Kč. Zmienku o oslave či pripomínaní si sv. Mikuláša priamo v škole by sme v školskej kronike z medzivojnového obdobia hľadali márne. Prednosť dostali iné sviatky a tradície. Azda k tomu prispela aj nepriaznivá ekonomická situácia na východe Československa. Žiaľ, Zemplín patril medzi najchudobnejšie regióny v rámci republiky. Len pre zaujímavosť uvedieme, že v Michalovciach ľudia pracovali najmä v pílach, mlyne, tehelni a približne 70 ľudí si našlo uplatnenie v miestnom pivovare. Ani v poľnohospodárskom sektore to nebolo o nič lepšie. Najviac pôdy mali v rukách veľkostatkári, ktorých bolo v Michalovciach až 28. Ľudia boli teda odkázaní na pomoc zo strany štátu. Avšak 6. december bol a stále aj je cirkevným sviatkom. A tak si veriaci pripomínali biskupa Mikuláša z Myry.
Pozrime sa teraz na obdobie 70. rokov 20. storočia. Pri pohľade do kroniky zistíme, že ani v tomto období sa sv. Mikuláš neoslavoval tak, ako to poznáme dnes. A dôvod? Po druhej svetovej vojne (1945) sa k moci dostali komunisti (1948), pre ktorých bol sv. Mikuláš neprijateľný podobne ako celá katolícka cirkev. Vzhľadom na to, že táto tradícia bola v slovenských rodinách zakorenená po dlhé obdobie, komunisti prišli s náhradou v podobe Deda Mráza, ktorý bol najčastejšie zobrazovaný v bielom kožuchu a baranici. Anjela a čerta nahradila Snehulienka, ktorá deťom rozdávala sladkosti. V Československu sa po prvýkrát objavil začiatkom 50. rokov 20. storočia. Stal sa súčasťou verejných akcií, akými boli rozsvecovanie stromčekov na námestí, rozdávanie darčekov na podnikových a odborových schôdzach či pri slávnostných posedeniach pri jedličke. A práve posedenie pri jedličke sa stalo súčasťou aj nášho školského roka. Sv. Mikuláš bol však aj naďalej oslavovaný v rodinnom kruhu. Prednosť dostalo výročie oslobodenia mesta Michalovce (26. november) či aktivity v rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva (Mesiac ČSSP; od 7. novembra do 12. decembra). V školskej kronike sa dočítame, že 2. decembra 1969 „navštívili našu školu účastníci bojov za oslobodenie Michaloviec.“ Uveďme ešte iný príklad. Dňa 4. decembra 1980 „pripravili členovia nášho klubu kultúrny program spojený s kvízom k záveru Mesiaca ČSSP. Na akcii sa zúčastnilo 78 pionierov. V kultúrnom programe vystupovali žiaci 7. a 8. ročníkov. V kvíze sme si overili svoje vedomosti o oslobodení nášho mesta, o priateľských vzťahoch medzi národmi ZSSR a ČSSR a o L. Svobodovi a K. Gottwaldovi.“ Len dva dni predtým, teda 2. decembra 1980 „sme otvorili výstavku sovietskej knihy a časopisov, na ktorej chceme žiakom priblížiť sovietske časopisy a knihy, ich krásne ilustrácie a význam čítania pre rozvoj osobnosti.“ O sv. Mikulášovi ani jedna zmienka.
Zmena prišla až po roku 1989. Sviatok sv. Mikuláša sme si v škole pripomínali vždy začiatkom decembra. Mikuláš spolu s anjelom a čertom navštívili každú triedu, aby obdarovali žiakov. Nechýbalo krátke umelecké pásmo plné tematických piesní a básní, ktorými sa najmä tí najmladší prihovárali sv. Mikulášovi. Začiatkom 90. rokov 20. storočia však aj sv. Mikuláš prešiel istými zmenami. Vplyvom americkej kinematografie a prieniku tovaru z USA sa k nám dostal aj Santa Claus oblečený do červeného kostýmu, s dlhou bielou bradou a okuliarmi.
Sviatok sv. Mikuláša u nás v škole vyzerá už celkom inak než pred desiatkami rokov, no jedno ostáva rovnaké – radosť v očiach detí, keď sa vo dverách objaví muž oblečený v červenom, s biskupskou palicou a mitrou, zahalený dlhou bradou. História nám ukazuje, že tradície sa môžu meniť, prispôsobovať dobe alebo dokonca na čas zmiznúť, no to hlavné pretrváva – radosť z obdarovania, ochota urobiť druhým deň krajším, ľudskosť, dobrosrdečnosť. Aj preto je pekné vedieť, že to, čo robí sv. Mikuláša výnimočným, nie je len balíček so sladkosťami, ale atmosféra, ktorá dokáže spojiť nás všetkých Moussonkáčov. A tak veríme, že táto tradícia bude pokračovať aj v ďalších rokoch a spríjemní nám tak predvianočné obdobie.
Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; Školská kronika I.
Základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975; Kronika KMP I. ZDŠ
1980/1981 – 1988/1989, Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 –
2024/2025; TANCEROVÁ, Barbora. Mikuláš, Dedo Mráz, Santa Claus? Každý má svoju. parketu. (online), PAŽUR, Štefan. Protifašistický odboj na východnom Slovensku. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
1.12.2025 sa už tradične v Zemplínskom kultúrnom centre v Michalovciach konalo vyhodnotenie regionálnej súťaže Zemplínske pero. Ide o súťaž vo vlastnej tvorbe začínajúcich autorov. Ani v tomto školskom roku v tejto súťaži nechýbali naše mladé talenty. Ich pisateľské zručnosti boli ocenené nielen v próze ale aj v poézii.
Diana Doliňáková IX.B – 3. miesto vo vlastnej tvorbe – próza
Alžbeta Pristášová VIII.B –3. miesto vo vlastnej tvorbe – poézia
Ester Drotárová VIII.B – čestné uznanie za účasť - vlastná tvorba - próza
Dievčatám srdečne blahoželáme a prajeme, aby im pisateľské a tvorivé zručnosti ostali aj naďalej.
PK SJL
Powered by aSc EduPage