Novinky

          • Keď slovo ožíva: tradícia recitácie na škole

          • Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na škole bolo vždy aj rozvíjanie vzťahu k materinskému jazyku a literatúre. Jednou z foriem, ako sa tento vzťah prirodzene buduje, sú recitačné súťaže a divadelné vystúpenia. Prostredníctvom nich sa žiaci učia nielen správne a kultivovane vyjadrovať, ale aj vnímať krásu umeleckého slova, pracovať s emóciou a vystupovať s istotou pred publikom. „ … lebo nie ten, kto v rozkoši planúc žil, ale ten, kto tvoril a vytvoril, môže hovoriť, že žil!“ – slová Pavla Országha Hviezdoslava tak výstižne pripomínajú, že práve tvorivosť a aktívne zapojenie dávajú vzdelávaniu hlbší zmysel. Recitačné súťaže preto nepredstavujú len súťaž, ale aj dôležitý priestor pre osobnostný rast žiakov.

            Načrime do najstaršej histórie ZŠ T. J. Moussona Michalovce. Tanec, spev a recitácia boli súčasťou každej jednej oslavy či pietnej spomienky. V školskom roku 1929/1930 usporiadali „žiačky III.B triedy deň matiek pre rodičov, ktorej oslava mala veľmi zdarilý priebeh. Nacvičené divadielko muselo sa 2-krát opakovať. Žiaci zo všetkých tried prednášali príležitostné básne o matke.“ V ďalšom školskom roku zneli oslavné básne 4. mája, kedy si spoločnosť pripomínala tragickú smrť „národného bohatiera“ Milana Rastislava Štefánika. V školskom roku 1931/1932 si pani učiteľka K. Repaská spolu so svojimi žiakmi pripravila v spolupráci s Československým Červeným krížom Tajomný dub. Prípravu týchto kultúrno-spoločenských aktivít sťažovali nevyhovujúce podmienky: „Budova je v chatrnom stave, je nutné vymeniť dlažbu vo všetkých triedach, vymeniť staré dvere i okná za nové. Obec žiadala, o udelenie subvencie na výstavbu 2 nových škôl, a to školy Masarykovej a Štefánikovej. Plány sú hotové, ale k stavbe sa nemôže pristúpiť pre nedostatok peňazí u obce. Umiestnenie je veľmi zlé, lebo pre 25 tried máme iba 8 miestností v centrálnej budove, 2 v bývalej opatrovni, 2 v cintorínskej škole a 1 v prenajatej miestnosti v býv. [bývalej – pozn. autora] opatrovni Stárayovej.“ Budova školy síce chátrala, ale v meste sa podarilo založiť mestskú knižnicu. Tá bola z rozhodnutia obecného zastupiteľstva založená 1. februára 1925 a jej prvým sídlom sa stala budova radnice. Knihovníkom a správcom knižnice sa stal učiteľ I. základnej školy František Šoller, ktorý v meste zastával viaceré významné pozície.

            Presuňme sa do školského roka 1970. „Dňa 5. marca prebehlo v Michalovciach obvodové kolo HK [Hviezdoslavov Kubín – pozn. autora] v prednese poézie a prózy. Po predchádzajúcom školskom kole boli na obvodové kolo vyslaní aj naši žiaci.“ Prvé miesto v I. kategórii získali Zlatica Spišáková (IV.A) a Ľudmila Hubaľová (IV.A). V II. kategórii si prvenstvo odniesli žiačky Kocúrová (VIII.A) a M. Bubáková (IX.B). „V okresnom kole, ktoré sa uskutočnilo o niekoľko dní, získali žiačky Hubaľová IV.A, Kocúrová VIII.A, Bubáková IX.B prvé miesta, žiačka Spišáková IV.A druhé miesto. Je to pre školu iste veľmi pekný a chvályhodný úspech.“ Výsledky zo školského kola v školskom roku 1970/1971 v kronike chýbajú. V školskom roku 1971/1972 sa víťazmi v jednotlivých kategóriách stali žiaci Berdyová (III.C), Šimoničová (II.A), Kramáreková (VI.D), Krasenská (V.A), Zausinová (VIII.B) a Vanšinská (VIII.A). Podľa kronikára bola úroveň školského kola „dobrá“. Pravdepodobne sa žiakom I. základnej školy na okresnom kole príliš nedarilo, keďže výsledky z vyššej úrovne v školskej kronike absentujú. V školskom roku 1973/1974 sa v školskej kronike dočítame: „V poslednom týždni februára prebiehalo po triednych kolách školské kolo Hviezdoslavovho Kubína. Víťazi školského kola postúpili do okresného kola, odkiaľ žiačka D. Derfenyiová sa dostala až do krajského kola, ktoré sa uskutočnilo v Levoči.“ Nevieme, ako obstála žiačka I. základnej školy na krajskom kole. Avšak recitácii sa venovala i naďalej, pretože v dňoch od 14. do 16. mája 1976 sa opätovne zúčastnila recitačnej súťaže Levočský recitál. V II. kategórii – próza sa jej podarilo získať 1. miesto. S menom Daniely Derfényiovej sa stretávame aj o 9 rokov neskôr. V rovnakej súťaži získala 3. miesto. Výrazný úspech zaznamenala o niekoľko rokov neskôr (šk. rok 1997/1998) V. Hospodárová, ktorá v obrovskej konkurencii zvíťazila v krajskom kole tejto súťaže. V školskom roku 1998/1999 sa žiačka umiestnila na 3. mieste, no už o rok neskôr sa opäť tešila z prvenstva v krajskom kole. Na úspechy Hospodárovej nadviazal T. Grega, ktorý v roku 2005 zvíťazil v krajskom kole. Len v krátkosti. Hviezdoslavov Kubín je celoštátna postupová súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy. História tejto súťaže, ktorá nesie meno po významnom slovenskom spisovateľovi a rodákovi z Vyšného Kubína Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi (zomrel v roku 1921 v Dolnom Kubíne – pozn. autora), siaha do roku 1954. V Michalovciach túto súťaž organizovali Odbor pre školstvo a kultúru pri Okresnom národnom výbore (ONV), Okresný výbor Československého zväzu mládeže (ČZM) a Okresná odborová rada. Obvodové kolá sa mali konať začiatkom marca. Koncom mesiaca sa všetci postupujúci schádzali v Michalovciach, kde súťažili o postup do vyššieho kola. Neskôr sa organizácia okresného kola posunula na mesiac apríl. Menili sa aj miesta konania okresného kola. Väčšinou to bola veľká sála mestského kultúrneho strediska. Inokedy to bola jedna zo základných škôl alebo mestská knižnica. Viete o tom, že medzi státisícmi súťažiacimi boli aj také osobnosti ako Milan Ondrík, Táňa Pauhofová, Ľubo Roman či Július Satinský? Možno práve táto recitačná súťaž im dodala toľko odvahy, aby sa vydali na cestu stať sa divadelným či filmovým hercom.

            Spomeňme ešte jednu súťaž, ktorá dlhé obdobie formovala mladú generáciu – Puškinov pamätník. Táto súťaž mala za úlohu oboznámiť mladú generáciu s ruskou poéziou a prózou. Vzhľadom na to, že v tej dobe bol ruský jazyk povinným, žiaci nemali žiaden problém s recitáciou a masovo sa zapájali do tejto recitačnej súťaže, ktorá neslúžila len na rozširovanie obzorov v oblasti ruskej literatúry, ale taktiež aj na formovanie mladej generácie v duchu socializmu. Pozrime sa na to, ako zachytil školské kolo Puškinovho pamätníka kronikár Klubu internacionálnej družby pri I. základnej škole v Michalovciach: „Už bohatú tradíciu na škole má súťaž v prednese sovietskej poézie a prózy Puškinov pamätník. Organizujeme ho na záver Mesiaca ZČSSP [Zväzu československo-sovietskeho priateľstva; iný názov: Mesiac československo-sovietskeho priateľstva – pozn. autora]. Súťaže školského kola sa zúčastňuje 26 žiakov v dvoch kategóriách. Členovia poroty: H. Načinová, M. Tomašuľová, L. Kotuličová. Súťaže sa zúčastnili ako čestný hosť i súdruh riaditeľ školy J. Kríž.“ Víťazmi školského kola Puškinovho pamätníka v školskom roku 1973/1974 sa stali Iveta Hudecová (7. ročník), Iveta Machalová (7. ročník), Soňa Hudzíková (6. ročník), Eva Prunyová (8. ročník), Eva Hudzíková (8. ročník) a Mária Soročinová (9. ročník). V okresnom kole súťaže získala Iveta Hudecová 2. miesto. Žiaci boli na túto súťaž dôsledne pripravovaní. Do školského kola postúpili len tí najlepší. Okrem recitácie ruskej poézie a prózy sa organizovala súťaž v speve ruských piesní. V školskom roku 1976/1977 sa víťazom speváckej súťaže v I. kategórii stal D. Vasiľ (VII.C). Druhú kategóriu ovládla J. Oravcová (VIII.D). V prednese sa z víťazstva tešili D. Derfenyi (VI.A) a M. Miklošová (IX.B). V školskom roku 1977/1978 bol Puškinov pamätník organizovaný spolu so súťažou Melódia priateľstva. Víťazmi v tejto speváckej súťaži sa stali Bubáková a Hamorská. Do súťaže sa dokonca prihlásila aj skupina s názvom Reflex so sólistom M. Dufincom a R. Heželym. Víťazmi Puškinovho pamätníka boli Zuzana Bubáková (VII.A) a Darina Mižiková (VIII.A). A koľko žiakov sa do tejto súťaže zapojilo? Bolo ich presne 322 žiakov. V školskom roku 1978/1979 boli najlepšími recitátorkami D. Pirohaničová a Z. Bubáková. V súťaži Melódia priateľstva uspela Z. Bubáková. V ďalšom ročníku získala 1. miesto I. Tatárová (VIII.A). Prvenstvo v súťaži Melódia priateľstva si vyspievala K. Demčišáková (VIII.C). Naši žiaci boli úspešní aj v krajskom kole Puškinovho pamätníka. J. Keresty sa v školskom roku 1993/1994 tešil z 2. miesta. O rok neskôr napodobnil jeho úspech aj V. Ferko, ktorý dokonca postúpil do celoslovenského kola. V školskom roku 1997/1998 získali žiaci I. základnej školy všetky medailové miesta – V. Bunkinová (1. miesto), A. Kmecová (2. miesto) a E. Petraninová (3. miesto). O rok neskôr na krajskom kole súťažil aj divadelný súbor, ktorý získal cenu poroty za umelecký dojem. Okrem toho T. Mochťáková zvíťazila vo svojej kategórii. V. Bunkinová získala pomyselnú striebornú medailu a na treťom mieste skončila T. Mochťáková.

            Samozrejme, že sme nezabudli ani na ďalšie recitačné súťaže – Šaliansky Maťko, A slovo bolo u Boha, Vansovej Lomnička, Timravina Studnička, Ars Poetica a mnoho iných. A nesmieme zabudnúť ani na Ruské slovo – súťaž, ktorá sa na základnej škole pod Hrádkom teší obrovskému záujmu. A to aj vďaka, žiaľ, už nebohej Anne Kaputovej, ktorá dlhé roky toto podujatie organizovala na krajskej úrovni. Ale o Ruskom slove snáď niekedy nabudúce.

            Na tomto mieste nie je možné spomenúť všetkých žiakov, ktorí sa počas rokov zapojili do recitačných súťaží a úspešne reprezentovali našu školu, no môžeme skonštatovať, že každý jeden z nich zanechal svoju stopu a prispel k budovaniu jej dobrého mena. Všetkým preto patrí úprimné poďakovanie za ich úsilie, talent a ochotu reprezentovať školu. Vážime si ich prácu a sme hrdí, že boli – a stále sú – súčasťou tejto krásnej tradície.

            Zdroje

            Kroniky:

            Školská kronika I. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943.

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.

            Kronika Klubu internacionálnej družby. Školský rok 1973/1974 – 1979/1980.

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.

            Dobová tlač:

            Vyhlásili nový ročník STMP. In Zemplínske noviny, 1966, roč. 7, č. 8, s. 2.

            Výsledky Levočského recitálu... In Javisko, 1976, roč. 8, č. 7, s. 246.

            Výsledky 15. ročníka Levočského recitálu. In Javisko, 1985, roč. 17, č. 9, s. 464.

            Literatúra:

            ZIMNÝKOVALOVÁ, Katarína – NEMJOVÁ, Ernestína. 35 rokov ZŠ, Ul. T. J. Moussona č. 4 v Michalovciach. Michalovce: Renoma s.r.o. Michalovce, 2011, 56 s.

            Autor textu: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Olympijský duch žije v Michalovciach doteraz 🥇

          • Šport a pohybová aktivita tvoria od nepamäti neoddeliteľnú súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu. Nejde pritom len o rozvoj telesnej zdatnosti, ale aj o formovanie charakteru, vôle, disciplíny či schopnosti spolupracovať a rešpektovať pravidlá. Ideály olympizmu – čestnosť, úcta, priateľstvo a snaha o neustále zlepšovanie sa – prirodzene prenikajú aj do školského prostredia, kde nachádzajú svoje uplatnenie v rôznych športových podujatiach a aktivitách.

            Olympiáda predstavuje jedinečnú príležitosť, ako tieto hodnoty preniesť do praxe v školskom prostredí. Zároveň ich prirodzene vnáša do školského prostredia. Obzvlášť to platí pre rôzne športové udalosti na úrovni mesta či regiónu. Pre žiakov znamenajú tieto športové aktivity nielen možnosť porovnať si svoje sily s rovesníkmi, ale aj zažiť radosť z pohybu, prekonávania samých seba a pocit spolupatričnosti. Práve z tejto myšlienky vychádzala aj tradícia mestských športových olympiád, ktoré sa postupne stali významnou súčasťou života škôl a miest.

            V roku 1975 sa I. základná škola presťahovala pod Hrádok na Ulicu T. J. Moussona (v súčasnosti ZŠ T. J. Moussona Michalovce, pozn. autora) do svojich terajších priestorov. Po dokončení interiéru sa s veľkým nadšením zamestnanci, žiaci i ich rodičia pustili do úpravy exteriéru. Z bývalej kamennej bane a nevyužívaného priestoru, ktorý slúžil ako smetisko, postupne vyrástol nádherný športový areál, ktorý sa stal prirodzeným centrom pohybových aktivít a neskôr aj významných športových podujatí.

            Rok 1982, ako olympijský rok, priniesol do Michaloviec výnimočný impulz. Vďaka nadšeniu riaditeľa školy Juraja Kríža, predsedu Miestneho národného výboru (MsNV) J. Vraňucha a vedúceho odboru školstva Okresného národného výboru J. Eštoka sa podarilo uskutočniť myšlienku založenia tradície olympijského súťaženia žiakov michalovských škôl. Vznikla Mestská športová olympiáda (MsŠO), v ktorej víťazi bojovali o putovný pohár predsedu MsNV. Hlavným organizátorom sa stala I. ZŠ, pričom administratívne ju zabezpečoval Okresný dom pionierov a mládeže, neskôr centrum voľného času a SAŠŠ-ka.

            Od svojho prvého ročníka sa Mestská športová olympiáda stala veľkým sviatkom všetkých michalovských školákov a učiteľov. Otváracie ceremoniály mali nezameniteľnú atmosféru – svah zaplnený divákmi, futbalové ihrisko plné nastúpených športovcov a rozhodcov a znejúca olympijská hymna. Vrcholným momentom bol príchod čestných bežcov s olympijskou pochodňou. Po zapálení ohňa nechýbali silné emócie, dojatie ani zimomriavky pri skladaní sľubu pretekárov a rozhodcov. Slávnostné otvorenie neraz dojalo aj samotných predstaviteľov mesta. Pozrime sa do roku 1997. MsŠO sa konala 28. mája so začiatkom o 8.00 h. Vedúci Odboru školstva a kultúry Ján Várady po zapálení olympijského ohňa najlepšími športovcami školy Veronikou Vorreiterovou a Petrom Adamčíkom slávnostne otvoril v poradí 10. ročník najvýznamnejšieho športového podujatia na úrovni michalovských základných škôl. Slávnostnú atmosféru dotvorilo vystúpenie tanečného súboru Slniečko. Členovia tohto súboru vystúpili s dvoma choreografiami. Po kultúrnom programe už prišli na rad športovci. Súťažilo sa v rôznych atletických disciplínach: hod kriketovou loptičkou, vrh guľou, skok do výšky a do diaľky, beh na krátke a dlhé trate.

            Od 80. rokov bola olympiáda zároveň aj kultúrnym podujatím. Po športovej časti sa diváci spolu s učiteľmi presunuli do amfiteátra na Hrádku, kde jednotlivé školy predstavili svoje kultúrne programy. Atmosféru dotvárali aj vystúpenia členov súboru Slniečko.

            V deväťdesiatych rokoch sa rivalita medzi školami začala stupňovať, čo si vyžiadalo určité zmeny v organizácii. Hoci sa naďalej vyhodnocovalo poradie škôl, materiálne odmeny – najmä doplnenie inventára kabinetov telesnej výchovy – boli prideľované rovnakým dielom. Súťaže sa zároveň rozdelili na dva dni: kolektívne športy prebiehali v predstihu na viacerých školách a samotný deň olympiády patril už len finálovým zápasom. Opätovne sa zaviedlo komplexné vyhodnocovanie MsŠO. O tom sa dočítame aj v školskej kronike I. základnej školy: „Zapálením olympijského ohňa, slávnostným prejavom, kultúrnym programom, organizačnými pokynmi riaditeľa CVČ p. Hrivnáka začala sa v športovom areáli našej školy 29. mája XVI. športová olympiáda žiakov všetkých mestských škôl. V tomto zdraviu prospešnom športovom podujatí žiaci našej školy obsadili po celkovom bodovom hodnotení 3. miesto.“ V školskom roku 1997/1998 získala škola teda bronzovú priečku. Niekedy sa darilo viac, inokedy menej. Nejde však len o výsledky.

            Športovci našej školy sa na MsŠO určite nestratili, a to aj vďaka výborným športovým podmienkam. Čo všetko mali žiaci i michalovskí mladí športovci k dispozícii? Dajme priestor spomienkam Antona Semjana, ktorý opísal možnosti športového vyžitia v areáli I. základnej školy v článku s názvom „Všade plno detí“ (1987): „Prečo takýto titulok? O jeho oprávnenosti som sa mohol presvedčiť priamo na všešportovom areáli I. základnej školy v Michalovciach. Práve tam prebiehala III. mestská olympiáda, kde štartovalo vyše 350 detí zo základných škôl okresného sídla. Ale športoviská I. základnej školy žijú i po iné dni až do neskorých večerných hodín. Prichádzajú sem nielen deti, ale i ich rodičia. Areál neraz poslúžil futbalistom Zemplína, či hádzanárom Lokomotívy, patronátnym podnikom, proste každému, čo má predsavzatie športovať. (...) Za vytvorenie podmienok sa žiaci odvďačili dobrými športovými výsledkami, tradične to boli prvenstvá v basketbale, hádzanej chlapcov i dievčat, či majstrovské tituly v jednotlivých disciplínach. (...) Z radov žiakov vychovali dokonca aj prvoligových hádzanárov, napríklad Štofu, Pechana, ktorý bol dokonca aj univerziádnym reprezentantom, Ferčáka, Zapatického, Hospodára a ďalších. V dorasteneckých družstvách v hádzanej sa uplatnili Kochan, Kolibáš, Jediný, Hovanec, Čír, Podžuban, Roško a ďalší. Ženský basketbal v Michalovciach reprezentovali Martonová, Svätá, Jurkechová a ďalšie. Najväčší podiel na športovom dianí v škole mali učitelia telesnej výchovy Jozef Babiar, Albert Teleky a Anna Sopková.“

            Za desaťročia svojej existencie sa Mestská športová olympiáda stala pevnou súčasťou života mesta a vyrástla v podujatie, ktoré formovalo celé generácie mladých športovcov. Na jej organizácii sa podieľalo množstvo zanietených pedagógov a pracovníkov školy – učitelia telesnej výchovy, technické čaty, školníci i zamestnanci školskej jedálne. Osobitná zodpovednosť spočívala na vedení školy, ktoré ju postupne rozvíjalo pod vedením riaditeľov J. Kríža, Ľ. Komárekovej a V. Kocúrovej.

            Po vybudovaní športových areálov na ďalších základných školách sa olympiáda presunula aj tam, no jej poslanie zostalo nezmenené. Naďalej je symbolom fair play, radosti z pohybu a spoločných zážitkov.

            Tak ako každý Michalovčan prejde základnou školou, prejde spravidla aj Mestskou športovou olympiádou. A práve v tom spočíva jej výnimočnosť – vytvára spomienky a putá, ktoré pretrvávajú po celý život.

            Zdroje:

            SEMJAN, Anton. Všade plno detí. In Zemplínske noviny, 1987, roč. 28, č. 26, s. 6.

            Jubilejná školská športová olympiáda. In Michalovčan, 1997, roč. 8, č. 14, s. 6.

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.

            Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Autor textu: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Učiteľ, ktorý rozozvučal školu, mesto aj celý Zemplín

          • Pri mapovaní histórie ZŠ T. J. Moussona Michalovce si pripomíname nielen riaditeľov, ktorí stáli na jej čele, ale aj pedagógov, ktorí sa výraznou mierou podieľali na jej každodennom živote a rozvoji. Medzi takéto osobnosti patril aj Štefan Ircha, ktorý na škole pôsobil ako učiteľ i zástupca riaditeľa v rokoch 1962 až 1982. Počas svojho pôsobenia sa stal rešpektovanou a uznávanou osobnosťou pedagogického kolektívu. Svojou zodpovednosťou, pracovitosťou a prístupom k žiakom i kolegom zanechal výraznú stopu v histórii školy. Aj preto si pri príležitosti 50. výročia otvorenia novej budovy školy pod Hrádkom pripomíname jeho život a pôsobenie.

            Štefan Ircha sa narodil 26. apríla 1924 v Palíne. V roku 1945 absolvoval gréckokatolícky učiteľský ústav v Michalovciach. Neskôr si svoje vzdelanie rozšíril diaľkovým štúdiom na Pedagogickej fakulte v Prešove, kde v rokoch 1951 až 1954 vyštudoval aprobáciu biológia – chémia. V rokoch 1962 až 1964 sa ďalej venoval štúdiu hudobnej výchovy, dejín hudby a dirigovania. Svoju pedagogickú dráhu začal krátko po skončení štúdia v roku 1945 vo Fekišovciach. V školskom roku 1950/1951 už zastával funkciu riaditeľa školy v Úbreži. Nasledujúce obdobie, v rokoch 1953 až 1962, bolo spojené s jeho pôsobením na Pedagogickej škole v Michalovciach. Neskôr prešiel na I. základnú školu, kde pracoval ako učiteľ a zároveň vykonával funkciu zástupcu riaditeľa až do odchodu do dôchodku. Významnú stopu zanechal aj v oblasti kultúry a folklóru. Počas pôsobenia na Pedagogickej škole založil a viedol spevácky zbor Ozvena. Jeho meno sa spája aj so vznikom Zboru michalovských učiteľov a Folklórneho súboru Zemplín. Práve v súbore Zemplín pôsobil jedenásť sezón ako umelecký vedúci, zbormajster a dirigent. Podieľal sa na budovaní súboru od jeho úplných začiatkov. Spolupracovníci navštevovali obce regiónu, zapisovali ľudové piesne, tance a zvyky, ktoré následne spracovávali do podoby scénických vystúpení a repertoáru. Keďže vyrastal na dedine, folklór mu bol prirodzene blízky. Dobre poznal ľudové tradície, piesne i tance Zemplína a usiloval sa o ich zachovanie a šírenie aj mimo regiónu. Za svoju prácu v oblasti školstva a kultúry získal viacero významných štátnych ocenení. V roku 2024 bola Štefanovi Irchovi udelená Cena primátora mesta Michalovce in memoriam za celoživotný prínos v oblasti kultúry a školstva, rozvoj spoločenského života v Michalovciach a pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Nebolo to jediné ocenenie, ktoré Š. Ircha získal. V roku 1974 pri príležitosti Dňa osvetárov prijal michalovského dirigenta Ing. Mikuláš Kormaník spolu s ďalšími riaditeľmi osvetových zariadení a inšpektorov kultúry. Štefanovi Irchovi bolo udelené rezortné vyznamenanie „Vzorný pracovník kultúry“ za dlhodobú prácu v speváckom zbore michalovských učiteľov. V tom istom roku bol Š. Ircha ocenený za dlhoročnú obetavú prácu pri výchove detí a mládeže. Vtedajší tajomník Okresného výboru KSS v Michalovciach Ján Papp osobne prijal jubilanta Š. Irchu a odovzdal mu pozdravný list OV KSS.

            Azda každý Michalovčan pozná folklórny súbor Zemplín, ktorý reprezentoval krásy východného Slovenska i celej našej vlasti na Zimných olympijských hrách 2026 v Miláne a Cortine. V Zemplínskych novinách v roku 1967 vyšiel článok venovaný 10. výročiu tohto súboru. Ako to celé začalo? A kto stál pri jeho začiatkoch? Dajme slovo autorovi článku: „V jeseni 1957 vznikla myšlienka u milovníkov ľudového umenia v Michalovciach, vytvoriť pri Okresnom dome osvety súbor piesní a tancov, ktorý by sa stal reprezentantom zemplínskeho folklóru, ktorý by hľadal a spracovával nájdené skvosty ľudového hudobného a tanečného umenia v Zemplíne. Od myšlienky prišlo k činom – bol zvolený prípravný výbor v zložení: Michal Korpa, Juraj Kríž, Štefan Ircha, Helena Moravčíková a Jozef Saloň. Prípravný výbor uskutočnil nábor členov a vyriešil za pomoci nadriadených orgánov organizačno-hospodárske veci súboru tak dôsledne a svedomite, že zídení členovia súboru v počte 82 dňa 10. decembra 1957 o 14.00 hodine v Okresnom dome osvety poznali hneď, že ide o vážnu vec s veľkým kultúrnym poslaním. Touto vážnou ustanovujúcou schôdzou bola získaná dôvera členstva, čo dosvedčovalo, že súbor bude budovaný na pevných organizačných základoch, čo dá záruku dobrej umeleckej činnosti aj v budúcnosti. (...) Členmi výboru boli zo svojej funkcie členovia umeleckej rady súboru, ktorá bola schválená v tomto zložení: Umeleckým vedúcim súboru a sbormajstrom sa stal Štefan Ircha, choreografom súboru a vedúcim tanečnej zložky Helena Moravčíková. Vedúcim ľudovej hudby sa stal Anton Debnár.“ Vtedy ešte nikto nemohol ani tušiť, že týmto sa začala písať história jedného z najúspešnejších folklórnych súborov na Slovensku, ktorý je známy aj za hranicami našej krajiny. Štefan Ircha zažil so súborom „krízy i radosti... Prešľapal kilometre v robote pre zdar mnohých vystúpení. Zbieral a upravoval ľudové piesne, ktorými obohatil repertoár.“ O päť rokov vyšiel v regionálnych novinách opäť článok venovaný folklórnemu súboru Zemplín, ktorý rekapituloval činnosť umeleckého telesa od svojho zrodu v roku 1957 až do 1972. Počas svojej existencie súbor absolvoval 450 vystúpení na domácich javiskách a 150-krát sa predstavili v zahraničí (Švédsko, Poľsko, Maďarsko, Francúzsko, ZSSR, Luxembursko, Belgicko, Taliansko, Portugalsko a Rakúsko). V súbore vo funkcii i naďalej pôsobil učiteľ I. základnej školy Štefan Ircha. Len pre úplnosť uvádzame, že v tomto článku z roku 1972 sa uvádza ako jeden zo zakladateľov folklórneho súboru aj Ján Hospodár.

            Štefan Ircha stál pri zrode spevokolu michalovských učiteľov, ktorý pracoval pri Osvetovom dome v Michalovciach. Z dobového článku z roku 1967 sa dozvedáme, že v tomto zbore pôsobilo 60 učiteľov a jeho umeleckým vedúcim bol Štefan Ircha. „Od svojho založenia členovia začali usilovne s nácvikom. Prvá ich premiéra bude pri príležitosti X. výročia existencie Zemplínskeho múzea v Michalovciach 25. júna tohto roku. Pripravuje sa aj zriadenie orchestra. Zložený bude z učiteľov michalovskej ľudovej školy umenia pod vedením profesora Viktora Bulinského.“ Zbor michalovských učiteľov poznali milovníci spevu v Bulharsku, Rumunsku, Grécku i ZSSR. Š. Ircha stál na čele zboru až do roku 1985. Už ako dôchodca dirigoval chrámový spevokol pri farskom kostole, ktorý bol založený v roku 1990.

            Michalovská verejnosť pozná Štefana Irchu nielen ako učiteľa, ale aj ako dirigenta. Práve kvôli jeho vysokej odbornosti sa na Š. Irchu v roku 1981 obrátili pracovníci Okresného osvetového strediska v Michalovciach s požiadavkou zorganizovať školenie kultúrnych úderiek zborov pre občianske záležitosti z matričných obcí so zameraním na smútočný repertoár. Ako sa dozvedáme z novinového článku, úradníci boli znepokojení kvalitou občianskych obradov a najmä pohrebov. V danom roku sa tohto školenia zúčastnilo 20 členov, pričom Okresné osvetové stredisko plánovalo pokračovať v tomto vzdelávaní na úrovni matričných obvodov.

            Čo dodať na záver? Azda postačí spomienka Jozefa Saloňa z roku 1997: „Na záver uvažujem o kolegovi Irchovi, čo bol viac. Či pedagóg alebo hudobník. Do života vstupoval predovšetkým ako učiteľ so správnym kumštom a ten mu zostal až do konca činnosti. Nácvik zborového spevu sa stal jeho druhou veľkou záľubou vo veľmi činnom pedagogickom spoločenskom pôsobení. Štefan Ircha svojím iniciatívnym a tvorivým životom zaoral hlbokú stopu. V stope jeho brázdy sa nachádza nielen jeho práca, ale aj vzácnosť charakteru.“ Štefan Ircha patril k osobnostiam, ktorých práca a odkaz pretrvali dlhšie než celé generácie, ktoré vychoval a inšpiroval.

            Zdroje:

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Dobová tlač:

            10-ročný jubilant. In Zemplínske noviny, 1967, roč. 9, č. 19, s. 3.

            Pred premiérou. In Zemplínske noviny, 1967, roč. 9, č. 24, s. 1.

            Pätnásťročný JUBILANT. In Zemplínske noviny, 1972, roč. 12, č. 21, s. 3.

            Uznanie osvetárom. In Zemplínske noviny, 1974, roč. 15, č. 43, s. 1.

            Dvadsaťpäť rokov. In Zemplínske noviny, 1974, roč. 15, č. 18, s. 2.

            Na pomoc ZPOZ. In Zemplínske noviny, 1981, roč. 22, č. 26, s. 2.

            SALOŇ, Jozef. Nie génius, ale vzácny muž. In Extra Zemplín, 1997, roč. 4, č. 24, s. 4.

            Oslávili desaťročie zboru. In Extra Zemplín, 2000, roč. 7, s. 4.

            Zbor učiteľov jubiluje. In Extra Zemplín, 2002, roč. 4, č. 11, s. 4.

            Autor textu: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Krieda v ruke, nápady v hlave 👨‍🏫👩‍🏫📚👍 Tabuľa plná spomienok 💭❤️

          • Dnešný deň patrí tým, ktorí stoja pri začiatkoch mnohých životných príbehov – učiteľom. Pri príležitosti Dňa učiteľov si pripomíname ich nezastupiteľnú úlohu vo výchove a vzdelávaní mladých generácií, ale aj ich každodennú prácu, ktorá často presahuje rámec vyučovacích hodín.

            Naša škola je už päť desaťročí miestom, kde sa rodia vedomosti, rozvíjajú talenty a formujú hodnoty. Za každým úspechom žiakov, každou súťažou, projektom či školskou aktivitou stoja práve učitelia – tí, ktorí sprevádzajú žiakov na ich ceste poznania, pomáhajú im prekonávať prekážky a vedú ich k zodpovednosti, samostatnosti i vzájomnému rešpektu. Aj vďaka nim je škola miestom, kde vzdelávanie nadobúda hlbší zmysel.

            Pri príležitosti 50. výročia našej ZŠ T. J. Moussona Michalovce si preto s úctou pripomíname všetkých učiteľov, ktorí boli a sú súčasťou jej príbehu. Táto kapitola patrí im – ľuďom, ktorí svojou prácou každodenne ovplyvňujú budúcnosť. Keď sa obzrieme do minulosti, postavenie učiteľa malo v spoločnosti ešte širší rozmer než dnes. V období medzi dvoma svetovými vojnami nebol učiteľ len sprostredkovateľom vedomostí, ale často aj významnou osobnosťou verejného života. Učitelia boli nositeľmi kultúry, vzdelanosti a pokroku. Aktívne sa zapájali do spoločenského diania, organizovali kultúrne podujatia, podporovali rozvoj miestnych spolkov a neraz stáli pri zrode rôznych vzdelávacích či osvetových iniciatív. V menších mestách a obciach patrili medzi najvzdelanejších ľudí, a preto boli prirodzenými autoritami – nielen pre žiakov, ale aj pre ich rodičov a širšiu komunitu. Ich práca sa tak nekončila zazvonením na konci vyučovania. Učiteľ bol často kronikárom obce, organizátorom kultúrneho života, poradcom i vzorom. Svojím pôsobením výrazne ovplyvňoval nielen jednotlivcov, ale aj charakter celej spoločnosti. V školskom roku 1925/1926 správca školy Viliam Ungermann (neskôr Ungerman) bol zároveň aj správcom školy pokračovacej priemyselnej, konateľom Československého Červeného kríža, predsedom okresnej učiteľskej knižnice, predsedom učiteľskej organizácie „Sväzu slovenských učiteľov“ – pobočka Michalovce. Medzi aktívnych učiteľov v medzivojnovom období môžeme zaradiť aj Petra Vlka, ktorý bol náčelníkom Sokola, pokladníkom Sväzu, pokladníkom okresnej učiteľskej knižnice a fondu zájazdu učiteľov na Slovensku. Učiteľ Koloman Babilonský bol zase konateľom miestneho Osvetového sväzu a stál na čele niekoľkých ochotníckych divadiel. Július Erdélyi zastával pozíciu pokladníka Masarykovej ligy proti tuberkulóze. František Šoller zase velil hasičom a bol taktiež aj mestským knihovníkom. Práve F. Šoller stál pri zrode mestskej knižnice v Michalovciach. Nielen muži sa aktivizovali v mestskej spoločnosti. Anna Špohrová bola v školskom roku 1925/1926 konateľkou okresnej učiteľskej knižnice, zapisovateľkou Československého Červeného kríža a Sokola a taktiež konateľkou ženského spolku Živena. Elena Minárová stála na čele okresného osvetového zväzu a bola aj vedúcou dorastu Československého Červeného kríža. Libuša Hanulová bola hlavnou náčelníčkou Sokola.

            Po roku 1945 nastalo obdobie obnovy a postupných zmien v školstve, ktoré ovplyvnili aj postavenie učiteľov. Ich úloha zostávala dôležitá, no čoraz viac sa sústreďovala na systematické vzdelávanie a výchovu mladej generácie v nových spoločenských podmienkach. V nasledujúcich desaťročiach sa školstvo rozvíjalo, pribúdali nové školy a zvyšoval sa dôraz na dostupnosť vzdelania pre všetkých. Učitelia tak stáli pri formovaní modernej školy, ktorá postupne nadobúdala podobu, akú poznáme dnes. Zmenilo sa aj samotné oslovenie – tradičné pomenovania postupne nahradilo oslovenie „súdruh učiteľ“, ktoré odrážalo dobové spoločenské pomery.

            Písal sa 1. september 1969. Žiaci sa postupne zhromaždili na školskom dvore. Detskú vravu prerušili až úvodné slová riaditeľa I. základnej školy Juraja Kríža, ktorý žiakov i učiteľov privítal v novom školskom roku 1969/1970 a pripomenul im, že ich čaká rok plný povinností. Spomeniete si ešte na nejakého učiteľa z daného obdobia? Trošku vám pomôžeme. Na čele školy stál už spomínaný J. Kríž. Jeho zástupcami boli Štefan Ircha a Anna Činčárová. V školskom roku 1969/1970 sa na I. základnej škole podarilo otvoriť až 5 prváckych tried. Triednymi učiteľkami boli Mária Šestáková, Mária Kováčiková, Alžbeta Šimoničová, Regina Jasovská a Magda Hubaľová. Na prvom stupni základnej školy pôsobili aj Libuša Konová, Anežka Štefanová, Alžbeta Macková, Mária Mrázová, Margita Volčková, Šarlota Štefanová, Mária Muľarová, Jolana Martauzová, Mária Kolhamerová, Irena Cihanová, Irena Fejleková, Mária Janíková, Madgaléna Reštárová a Anna Jenčíková. Ak ste správne počítali, tak v danom školskom roku mala I. základná škola 19 tried na prvom stupni. Na druhom stupni vyučovali nasledujúci učitelia: Margita Kiricová, Berta Kramáreková, Anna Styničová, Anna Katančíková, Jozefína Lopuchová, Helena Suchá, Ivan Gregor, Carmen Kullová, Magdaléna Hrehovčíková, Ján Jasovský, Darina Cimráková, Elena Načinová, Elena Gondová, Mária Bujdošová, Milena Kocáková, Marta Lenhardová, Ladislav Hugec, Štefan Jasovský, A. Teleky, E. Huňadyová, B. Derfenyová a M. Kuročková. Na druhom stupni bolo zriadených 16 tried. Pozornému čitateľovi určite neušlo to, že medzi menoslovom pedagogických zamestnancov chýba Jozef Babiar, ktorý bol hlavným organizátorom športového života na škole. Pred samotným začiatkom školského roka J. Babiar nastúpil na prezenčnú vojenskú službu. A ako oslavovali učitelia „svoj“ deň v roku 1970? Viac o tom nám povie školská kronika I. základnej školy: „Deň učiteľov oslávili michalovskí učitelia dňa 31. marca 1970. Učitelia I. ZDŠ zišli sa na spoločnom slávnostnom zasadnutí spolu s učiteľským kolektívom ZDŠ Pavlovce [nad Uhom – pozn. autora] v slávnostne vyzdobenej školskej jedálni na I. ZDŠ. K prítomným prehovoril zástupca OV KSS s. Feňák. Vo svojom príhovore zdôraznil význam Dňa učiteľov najmä vzhľadom k tomu, že tohoročné oslavy dňa Dňa učiteľov pripadajú na oslavy 300. výr. J. A. Komenského, ktoré si pripomína celý svet. Večer pokračovalo posedenie obidvoch kolektívov v hoteli Jalta. Pionieri im venovali kultúrny program a červené klinčeky.“

            Tá istá udalosť, to isté miesto, ten istý dátum, ale iná politicko-spoločenská situácia, zloženie pedagogického zboru i rok. Písal sa 31. marec 1995. O 17. hod. sa do „Modrého salónika“ hotela Jalta schádzali učitelia I. základnej školy na ulici T. J. Moussona v Michalovciach. „Posedenie kolektívu učiteľov našej školy. Stretlo sa nás tu poskromne. Pani riad. Komáreková privítala všetkých prítomných, poďakovala za vykonanú prácu. Prečo poskromne? Doba je zložitá, školstvo prechádza krízovým obdobím. Minis. školstva p. Slavkovská je už azda 7. v poradí od vzniku samostatného štátu, a tak vládne istý pesimizmus v radoch učiteľov, niet financií, sme na chvoste v oceňovaní práce učiteľa ako takého. Aby občania štátu s najniž. priemerným zárobkom. Ale my sme si posedeli, nedbajúc na kuvíčie hlasy, podebatovali, popili vínko. Treba sa odbremeniť od všedného zhonu, nabrať aj iného vzduchu, názoru, nevzdávať sa...“ Slová, ktoré sa čítajú len veľmi ťažko. I napriek tomu, učitelia I. základnej školy pod Hrádkom počas 50 rokov dosahovali vynikajúce výsledky vo svojej pedagogickej činnosti. V roku 2007 bola Marte Eštokovej, zakladateľke tanečného súboru Slniečko, udelená Veľká medaila sv. Gorazda in memoriam za celoživotnú prácu s deťmi a mimoškolskú činnosť. Okrem iného, získala aj Plaketu Košického samosprávneho kraja in memoriam, Plaketu primátora mesta Michalovce in memoriam i Medailu za zásluhy o rozvoj Matice slovenskej in memoriam. A v roku 2009 bola M. Eštokovej udelená Cena mesta Michalovce za propagáciu mesta doma i v zahraničí in memoriam. V roku 2007 Mária Zolotová uspela v súťaži o najobľúbenejšieho učiteľa na Slovensku, za čo si prevzala cenu Amos press. V roku 2008 si z rúk primátora mesta Michalovce prevzala cenu Čin roka 2008 v oblasti školstva Ernestína Nemjová. O 2 roky neskôr získali toto ocenenie až dvaja učitelia – Anna Kaputová v oblasti školstva a Gerhard Puchír v oblasti športu. A takto by sme mohli vo vymenovávaní pokračovať ďalej, pretože tých úspechov bolo nespočetne mnoho.

            Päťdesiat rokov histórie školy pod Hrádkom je zároveň päťdesiat rokov oddanej práce učiteľov, ktorí svojím nasadením, odbornosťou a ľudským prístupom formovali generácie žiakov. Každý z nich – či už pôsobil v medzivojnovom období, povojnových desaťročiach alebo v súčasnosti – zanechal nezmazateľnú stopu v životoch svojich žiakov i v príbehu školy. Pri príležitosti osláv 50. výročia pôsobenia školy v mestskej časti Hrádok vzdávame úctu všetkým učiteľom, ktorí tu pôsobili a pôsobia dnes. Ich práca presahuje bežné vyučovanie – vytvára prostredie, v ktorom sa rodia vedomosti, rozvíjajú talenty a pestujú hodnoty, ktoré sprevádzajú deti po celý život. História učiteľov našej školy potvrdzuje, že aj v meniacich sa časoch zostáva neochvejným poslaním učiteľa viesť, inšpirovať a podporovať ďalšie generácie. A práve toto poslanie dodáva škole jej dušu a zmysel – a za to im patrí naše najhlbšie poďakovanie.

            Zdroje:

            Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943.

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.

            Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Autor textu: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Na vlnách víťazstiev ⚽ 🏐 🎾 🏊‍♀️ 🏃‍♂️ Športový život školy v čase 🏫

          • Šport predstavuje neodmysliteľnú súčasť školského života a zohráva významnú úlohu pri formovaní nielen fyzickej zdatnosti, ale aj charakteru mladých ľudí. Je priestorom, kde sa stretáva disciplína s nadšením, súťaživosť s fair play a individuálne výkony s tímovým duchom. Úspechy na športovom poli preto nemožno vnímať len cez prizmu výsledkov, ale aj ako odraz vytrvalosti, odhodlania a spoločného úsilia.

            Každá škola si v priebehu rokov buduje vlastnú športovú tradíciu, ktorá je tvorená množstvom nezabudnuteľných momentov, úspechov i každodenných tréningov. Aj v našom školskom prostredí sa postupne formovala pestrá paleta športových aktivít, ktoré si získali obľubu medzi žiakmi a zanechali výraznú stopu v jej histórii. Práve tieto spomienky a skúsenosti dnes tvoria pevný základ, na ktorom možno s úctou a hrdosťou stavať ďalšie kapitoly športového života školy.

            Keď sa dnes povie „Jednotka“, každý si v súvislosti so športom predstaví florbal. V minulosti tomu tak nebolo. Zima je už azda za nami a jarné lúče slnka umožňujú športovať v exteriéri. Aj hodiny telesnej výchovy sa postupne presúvajú z telocvične alebo športovej haly na atletickú dráhu či trávnaté ihrisko v areáli ZŠ T. J. Moussona Michalovce. A práve v atletickom areáli začneme naše dnešné spomínanie. Vedeli ste, že mestská športová olympiáda, obľúbená medzi michalovskými žiakmi, má svoje korene práve na škole pod Hrádkom. Písal sa rok 1982 a veľkí nadšenci športu Juraj Kríž (riaditeľ I. základnej školy), J. Eštok (vedúci odboru školstva Okresného národného výboru) a J. Vraňuch (predseda Mestského národného výboru) sa rozhodli založiť celomestskú športovú olympiádu žiakov a žiačok, ktorá sa koná dodnes. K mestskej športovej olympiáde sa ešte v budúcnosti vrátime.

            Zostaňme ešte chvíľku pri osobnosti Juraja Kríža, ktorý v rokoch 1962 až 1991 pôsobil ako riaditeľ I. základnej školy. Počas jeho pôsobenia sa I. základná škola presťahovala do nových moderných priestorov pod Hrádkom. Výsledky na seba nenechali dlho čakať. „Výchovno-vzdelávacie výsledky I. základnej školy sú v rámci okresu hodnotené na popredných miestach. Navyše táto škola je v okrese po stránke športovej hodnotená ako liaheň športových talentov, najmä v hádzanárskom športe. Direktor sa nemalou mierou pričinil aj o výstavbu športového areálu školy, ktorý má hodnotu vyše dvoch miliónov korún. Postupne tu vybudovali futbalové ihrisko, atletickú dráhu, 2 volejbalové, 2 hádzanárske ihriská, doskočisko. Ako zanietený športovec pri prípravách na súťaže rád poskytne ihriská Zemplínu, Lastomíru, či Zalužiciam. V škole úspešne pracuje športové stredisko hádzanej.“ Svedčí o tom aj krátka správa v Zemplínskych novinách, kde sa dočítame, že TJ Šírava v Zalužiciach využívala dvakrát do týždňa telocvičňu I. základnej školy v rámci tréningovej činnosti (futbal, nohejbal). Školská telocvičňa poslúžila aj tenisovej prípravke. Počiatky tenisu v meste siahajú do roku 1970, keď z iniciatívy Alexa, Synčáka, Sabola, Mačuru a Babjaka vznikol tenisový oddiel. Školská športová infraštruktúra umožňovala rozvíjať všetky druhy športov. Avšak najväčšia pozornosť sa sústredila na hádzanú, keďže sám riaditeľ školy J. Kríž bol predsedom telovýchovnej jednoty Lokomotíva Pozemné stavby (predtým Lokomotíva ČD, NAFTA, Stavbár). Pod jeho vedením sa muži niekoľkokrát prebojovali do 1. ligy. Základom však bola práca s deťmi a mládežou. Tá bola možná vďaka tomu, že pri I. základnej škole vzniklo hádzanárske stredisko a neskôr aj športové triedy so zameraním na hádzanú a tiež atletiku. Organizátorom tejto činnosti bol vyučujúci telesnej výchovy Jozef Babiar, ktorý sa okrem hádzanej venoval aj basketbalu. Medzi obľúbené športy v našej škole patrí aj basketbal. V roku 1985 sa basketbalistom I. základnej školy príliš nedarilo. V okresnom finále žiakov prehrali vysokým rozdielom najprv so VI. základnou školou (20:73) a potom aj so základnou školou v Strážskom (16:49). Ani v roku 1993 sa nepodarilo družstvám základnej školy na ulici T. J. Moussona postúpiť z okresného kola. Dievčatá skončili na 3. mieste a chlapci na 2. mieste. Úspechy získavali žiaci aj v iných súťažiach. Napríklad žiačka I. základnej školy Merklová zvíťazila v okresnom finále v lyžovaní, ktoré bolo súčasťou športovej časti Československej spartakiády 1985 pre pionierov. Na týchto okresných majstrovstvách v Podhorodí sa zúčastnilo celkovo 190 žiakov, pričom žiačka I. základnej školy uspela v zjazde. V roku 1987 si prvenstvo vybojovali aj Diana Olajecová a Monika Kurilcová. Úspechy I. základná škola zaznamenala aj v plávaní. V školskom roku 1984/1985 zorganizovali Okresný národný výbor (ONV) – odbor školstva, okresný výbor Socialistického zväzu mládeže (SZM) a Okresný dom pionierov a mládeže (ODPaM) okresné finále v plávaní žiakov a žiačok. V bazéne sa počas majstrovstiev okresu vystriedalo celkovo 615 plavcov. Aj napriek veľkej konkurencii sa žiakom zo školy pod Hrádkom podarilo vyloviť jednu individuálnu a dve kolektívne medaily. Žiačka Pániková zvíťazila v disciplíne 50 m prsia. Viac sa darilo štafetám. Dievčatá sa postavili na stupeň víťazov, keď nedali svojim súperkám žiadnu šancu v disciplíne 4 x 50 m kraul. Rovnaký úspech zaznamenali dievčatá aj v disciplíne 4 x 50 m prsia. Víťazi reprezentovali našu školu i mesto Michalovce na majstrovstvách Východoslovenského kraja. V roku 1993 si víťazstvo v plaveckom bazéne vybojovali žiaci Beáta Ronďošová, Eva Kolesárová, Michal Kovalčík a Slavomír Kocúr. Nevynecháme ani atletiku. V roku 1984 sa v športovom areáli I. základnej školy konalo okresné finále žiakov v atletike. Z víťazstva sa tešil žiak Revák, ktorý v skoku do výšky pokoril hranicu 160 cm. V rovnakej disciplíne sa presadila aj žiačka Findrová, ktorá dosiahla výkon 140 cm. Aj v bežeckých súťažiach zožala naša škola množstvo úspechov. V roku 1987 zorganizovali Zemplínske noviny na štadióne Zemplína bežeckú súťaž. V kategórii mladších žiakov zvíťazili Benjamín Šamuljak a Monika Kurilcová. Z víťazstva v streľbe zo vzduchovky v roku 1993 sa tešil Gabriel Horváth, ktorý si vystrieľal 232 bodov. Školu reprezentovali nielen žiaci, ale aj ich učitelia. V roku 1985 sa družstvo učiteľov I. základnej školy v zložení Uchaľ, Szöloši, Bulík umiestnili na 1. mieste v branno-športovej súťaži pedagogicko-výchovných pracovníkov o pohár vedúceho odboru školstva ONV. Za tie roky bolo tých úspechov mnoho. K týmto historickým míľnikom sa možno ešte vrátime. Pozrime sa však do súčasnosti. V ostatných rokoch sme zaznamenali viacero športových úspechov. V úvode sme už spomínali, že florbal je s našou školou neodmysliteľne spätý. Svedčí o tom záujem chlapcov i dievčat o tento rýchly a dynamický šport. Pri našej škole pôsobí aj Florbalový klub Eastern Wings. Vedeli ste, že vznikol v roku 2008? Napriek množstvu športových klubov v meste Michalovce si florbal našiel svojich priaznivcov. Za tak krátky čas sa podarilo vybudovať stabilný klub, ktorý momentálne ťaží z výbornej práce mládeže. Spomeňme aspoň niektoré z najnovších úspechov. Žiaci ZŠ T. J. Moussona obsadili na majstrovstvách Slovenska 3. miesto a družstvo dievčat si po úspešnom finálovom zápase zaslúžene siahlo na najcennejší kov z podujatia – zlatú medailu. Viac sa florbalu budeme venovať v ďalších článkoch. Obrovskú radosť nám v ostatných rokoch priniesla „bežecká raketa“ Nela Kucáková, ktorá aj napriek mladému veku získava jednu medailu za druhou. Na prelome augusta a septembra 2024 sa N. Kucáková predstavila na medzinárodných pretekoch European Kids Athletics Games v Brne, ktoré sú považované za najväčšie preteky atlétov do 15 rokov na európskom kontinente. Skúsenosti, ktoré nadobudla na týchto pretekoch, zúročila následne aj na majstrovstvách Slovenska, kde získala tri medaily – bronzovú v behu na 150 m, striebornú v behu na 300 m a zlatú ako členka štafety 4 x 60 m. Ubehli dva roky a N. Kucáková pridáva úspech za úspechom. Veríme, že raz Nelu, ale aj ďalšie naše športové nádeje, uvidíme na významných podujatiach. A kto vie? Možno aj na olympiáde.

            Pri pohľade späť si uvedomujeme, že úspechy nevznikajú náhodne. Sú výsledkom systematickej práce, nadšenia a lásky k pohybu, ktoré sa v našej škole odovzdávajú z generácie na generáciu. Zároveň sú motiváciou pre súčasných žiakov, aby v tejto tradícii pokračovali a písali jej ďalšie kapitoly. Nech už budú budúce športové príbehy akékoľvek, jedno zostáva isté – šport bude mať v našej škole vždy svoje pevné miesto a bude aj naďalej spájať ľudí, prinášať radosť i nové výzvy.

            Zdroje:

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.

            Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.

            Majstri v plavkách. In Hlas Zemplína, 1993, roč. 1, č. 45, s. 11.

            „Vzduchová“ okresná liga. In Hlas Zemplína, 1993, roč. 1, č. 45, s. 11.

            HRIVŇÁK, J. Mladí na lyžiach. In Zemplínske noviny, 1984, roč. 21, č. 7, s. 4.

            Titul šestke. In Zemplínske noviny, 1985, roč. 26, č. 5, s. 4.

            Z bilancovania TJ Šírava v Zalužiciach. In Zemplínske noviny, 1987, roč. 28, č. 5, s. 6.

            Noví majstri. In Zemplínske noviny, 1987, roč. 28, č. 5, s. 6.

            Učitelia o pohár brannosti. In Zemplínske noviny, 1985, roč. 26, č. 24, s. 4.

            Finále v atletike. In Zemplínske noviny, 1984, roč. 21, č. 19, s. 4.

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Autor textu: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Tradícia, ktorá inšpiruje

          • „Dúfam, že michalovská škola sa stane najlepšou v celom okrese a že chýr bude mať taký, že ju všade poznajú.“ Úvodné slová patrili školskému inšpektorovi, ktorý hodnotil výchovno-vzdelávací proces v I. základnej škole v Michalovciach na Cintorínskej ulici (dnes ZŠ T. J. Moussona Michalovce) v 20. rokoch 20. storočia. Úspech školy sa však nedá merať len počtom tried, učební či moderných pomôcok. Skutočným meradlom jej kvality sú predovšetkým výsledky žiakov, ich vedomosti, schopnosti a úspechy, ktoré dosahujú doma aj za hranicami školy. Práve žiaci sú najlepším dôkazom práce učiteľov, podpory rodičov a snahy celej školskej komunity. Cesta k vysnívanému úspechu však bola dlhá a náročná. Nehovoriac o tom, že rovnako ako ďalšie odľahlé regióny, tak aj Zemplín po prvej i druhej svetovej vojne sužovali rôzne problémy ako napríklad nezamestnanosť, vysoká miera chudoby, negramotnosť, zlé sociálne pomery či zanedbané zdravotníctvo. V roku 1932 sa už nový inšpektor M. Dzurek do školy vrátil. Z niekoľkodňovej inšpekčnej činnosti vypracoval školský inšpektor správu, v ktorej sa dočítame, že základom „výučby nemá byť podávanie hotových myšlienok, ale deti naučiť myslieť. Deti majú prejavovať mnohostrannú činnosť, akúsi samočinnosť, skúmanie, hľadanie. V takej škole, založenej na zásadách samočinnosti a súčinnosti, ťažisko práce prechodí z učiteľov na pracujúcich žiakov. Žiak nemá byť mnohomluvnosťou učiteľovou ubitý. (...) Vyučovanie nech sa netočí len okolo slov, veci (školské pomôcky, didaktické pomôcky - pozn. autora) a nie slová, to má byť našou požiadavkou. Vyučovanie nech sa nesie výchovným smerom. Celé naše pôsobenie má byť citove založené. K výučbe treba hodne cviku, dôkladného vzdelania a súkromného štúdia.“ Ani štatistika nebola príliš lichotivá. Na konci školského roka 1937/1938 navštevovalo I. základnú školu v Michalovciach 1574 žiakov (824 chlapcov, 750 dievčat), z ktorých do vyššieho ročníka nepostúpilo 130 chlapcov a 86 dievčat. Nasledujúci školský rok 1938/1939 bol poznačený nárastom napätia v Európe a politickou krízou v Československu. V septembri 1938 sa v Mníchove stretli veľmoci (Nemecko, Taliansko, Veľká Británia, Francúzsko), kde rozhodli o odstúpení československého územia Sudety Nemcom. V októbri 1938 zase vyhlásila Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) v Žiline autonómiu. Do exilu odišiel československý prezident Edvard Beneš. Mračná nad Československom sa sťahovali a nárast extrémizmu a radikálneho nacionalizmu bolo badať v spoločnosti. Vidíme to aj na stránkach školskej kroniky. Titulnej strane školského roka 1938/1939 dominuje slovenský znak a vlajka HSĽS. Na ďalších stranách vidíme, ako sa striktne odlišovali žiaci z kresťanských a židovských rodín. Vráťme sa však opäť k číslam. V školskom roku 1938/1939 navštevovalo školu už „len“ 912 žiakov. Z celkového počtu žiakov dostalo až 113 žiakov (70 chlapcov a 43 dievčat) z kresťanských rodín známku nedostatočný. Presne 25 žiakov židovského pôvodu v danom školskom roku nepostúpilo do vyššieho ročníka. Z dnešného pohľadu sa počty žiakov, ktorí nepostúpili do vyššieho ročníka, javia ako pomerne vysoké. Treba však pripomenúť, že na výsledky žiakov mali výrazný vplyv rodinné pomery a už spomínané problémy regiónu Zemplína. Pripočítajme k tomu aj nevyhovujúce podmienky v škole. Veď celá budova školy pozostávala z 8 učební, 3 kabinetov, riaditeľne, zborovne, bytu pre správcu, bytu pre školníka a miestnosti pre Okresnú pečlivosť o mládež. Dve triedy boli dokonca na vtedajšom Sztárayho námestí (dnes Kostolné námestie) a jedna trieda na Kapušianskej ulici. Vojnové udalosti zasiahli aj Michalovce. A tak bol vyučovací proces v škole prerušený. Po oslobodení územia vtedajšieho Československa sa postupne obnovuje výchovno-vzdelávacia činnosť. V roku 1948 bola dokonca predĺžená školská dochádzka z 8 na 9 rokov. Týmto novým pomerom sa muselo prispôsobiť aj vedenie I. základnej školy. Výrazným posunom bolo zavedenie výučby anglického jazyka od 3. respektíve 5. ročníka. S vyučovaním anglického jazyka sa začalo 1. septembra 1966. Dostať sa v tej dobe do triedy s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka nebolo vôbec jednoduché. Koncom školského roka 1968/1969 sa konali v škole talentové skúšky pre žiakov 2. a 5. ročníka. Na základe ich výsledkov boli vytvorené dve triedy na nižšom stupni (III.A, III.B) a dve triedy na vyššom stupni (VI.A, VI.B) s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka (3 hodiny týždenne). Prvou vyučujúcou anglického jazyka bola p. Ivanová. Ďalšími vyučujúcimi boli p. Serugová, p. Cimráková a p. Kullová.

            Toľko k dávnejšej histórii školy. Ako vidíme, tak naši predchodcovia to nemali jednoduché. Napriek skromným podmienkam pedagógovia vykonávali svoju prácu odborne s cieľom zvýšiť vzdelanostnú úroveň v samotnom meste na Zemplíne. V súčasnosti Základná škola T. J. Moussona v Michalovciach patrí medzi školy, ktoré sa môžu pochváliť výbornými výsledkami. Potvrdzujú to nielen úspechy našich žiakov v rôznych predmetových olympiádach, športových súťažiach či umeleckých aktivitách, ale aj hodnotenia odborníkov. V rebríčku škôl zostavovanom analytikmi z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) sa naša škola zaradila medzi najlepšie základné školy na Slovensku a v ostatných rokoch sa dokonca objavila aj na popredných priečkach celoslovenského poradia. V tom poslednom meraní získala škola hodnotenie 9,6, čo ju vynieslo na 1. miesto v rámci Košického samosprávneho kraja a na 2. miesto v rámci celého Slovenska.

            Dôležitým ukazovateľom úrovne vzdelávania je najmä celoslovenské Testovanie 9, ktoré každoročne od roku 2004 (predtým pod názvom Monitor 9) preveruje vedomosti deviatakov zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky. Práve v tomto meraní naši žiaci pravidelne dosahujú nadpriemerné výsledky a v rámci michalovských škôl sa neraz umiestňujú na popredných miestach. Mimoriadne úspešným bol školský rok 2013/2014.

            Dňa 9. júna 2014 navštívil Dušan Čaplovič Základnú školu Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach pri príležitosti vyhlásenia výsledkov Testovania 9 v školskom roku 2013/2014. Podľa zverejnených výsledkov sa škola stala najlepšou školou v Košickom kraji. Za dosiahnuté výsledky v testovaní a dlhodobo výborné výsledky vo výchovno-vzdelávacom procese získala škola značku kvality, ktorú minister symbolicky umiestnil na vchodové dvere školy. Výsledky našich deviatakov v Testovaní 9 2014 boli mimoriadne úspešné. V matematike dosiahli úspešnosť 87,8 % a v slovenskom jazyku 77,5 %. Percentuálny priemer z obidvoch predmetov – 82,65 % – bol najlepší v rámci Slovenskej republiky. Z celkového počtu 57 testovaných deviatakov dosiahlo až 21 žiakov v obidvoch predmetoch úspešnosť nad 90 %. Pre porovnanie, celoslovenský priemer bol 54,67 % z matematiky a 62,00 % zo slovenského jazyka. Tento úspech bol symbolickým potvrdením dlhoročného úsilia pedagógov školy a zároveň dôkazom, že kvalitná práca učiteľov a snaha žiakov dokážu prekonať aj historické či regionálne znevýhodnenia.

            Uvedené výsledky potvrdzujú, že úsilie pedagógov, žiakov i rodičov prináša svoje ovocie. Od skromných začiatkov v medzivojnovom období, keď škola zápasila s nedostatkom priestorov, pomôcok i náročnými sociálnymi pomermi regiónu, prešla škola dlhú cestu. Dnes patrí Základná škola Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach medzi rešpektované vzdelávacie inštitúcie, ktoré dokážu nadviazať na tradíciu kvalitného vzdelávania a zároveň reagovať na požiadavky modernej doby. Úspechy žiakov v celoslovenských meraniach, súťažiach či umeleckých a športových aktivitách sú dôkazom toho, že myšlienka vyslovená školským inšpektorom pred takmer sto rokmi sa postupne napĺňa – aby škola vynikala nielen v rámci mesta Michalovce, ale aby jej dobré meno bolo známe aj ďaleko za jeho hranicami.

            Zdroje:

            Školská kronika I. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943.

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.

            Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Autor textu: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Kedysi žiaci, dnes osobnosti. Naši úspešní absolventi vo svete

          • Naša ZŠ T. J. Moussona Michalovce pod Hrádkom je už päť desaťročí miestom, kde sa začínajú veľké životné príbehy. Za 50 rokov svojej existencie prešli jej triedami stovky žiakov, ktorí tu získali nielen vedomosti, ale aj prvé skúsenosti, priateľstvá a hodnoty, ktoré ich sprevádzajú celým životom. Škola bola a stále je miestom objavovania talentov, podpory snov a prvých krokov na ceste k budúcnosti.

            Mnohí z našich bývalých žiakov dnes úspešne pôsobia v rôznych oblastiach – v školstve, vede, kultúre, športe či verejnom živote. Každý z nich si však so sebou nesie kúsok svojej základnej školy pod Hrádkom, kde sa začala formovať ich osobnosť aj ambície. Ich úspechy sú pre nás dôkazom, že aj z malých školských lavíc môžu vyrásť veľké príbehy.

            Miroslav Konštanc Adam, Michaela Vojníková, Kristián Dufinec, Michaela Paľová známa pod umeleckým menom Misha, Marek Grega, Miroslav Dufinec, Milan „Junior“ Zimnýkoval, Nela Kucáková a mnoho ďalších. Možno niektoré z týchto mien poznávate. V rubrike Fotka na týždeň si tentoraz pripomenieme niektorých z našich šikovných absolventov. Prostredníctvom spomienok a fotografií sa vrátime do čias, keď ešte sedeli v školských laviciach a ukážeme si, kam ich životná cesta zaviedla.

            Dnešné naše rozprávanie začíname na začiatku 80. rokov 20. storočia. Práve v tomto období sa stal žiak I. základnej školy Peter Matta víťazom krajského kola matematickej a zároveň aj fyzikálnej olympiády. Úspech zaznamenal aj v krajskom kole chemickej olympiády, kde sa umiestnil na vynikajúcom druhom mieste. A ako si po toľkých rokoch spomína Jana na svojho spolužiaka Petra Mattu? „Spomínať na naše roky v „béčke“, v triede s rozšíreným vyučovaním jazykov sa jednoducho nedá bez toho, aby sme nespomenuli Peťa. Od tretieho ročníka bol naším triednym fenoménom – zatiaľ čo my sme bojovali so slovíčkami a vzorcami, on zbieral víťazstvá na okresných olympiádach z matematiky a fyziky. Jeho „zlatý rok“ prišiel v osmičke, keď pod vedením pani Gondovej a pána Miku prevalcoval krajské kolá oboch predmetov. Šokoval nás však najmä chémiou; hoci sme ju mali len prvý rok, pod taktovkou pána Irchu si hneď vybojoval krajské striebro. Napriek tomu, že ho neskôr na gymnáziu formoval legendárny „Johnny“ (profesor Novák – poznámka autora), dotiahol to až k štúdiu fyziky v Košiciach, Peťo nikdy nebol ten „uzavretý kockáč“ z učebníc. Bol to chalan z ulice Svornosti, ktorého ste poobede pravidelne stretávali na ihriskách nášho vtedy nového športového areálu. V pamäti mi dodnes ostáva, ako tam donekonečna mastili basketbalový kolotoč – tam sa jeho matematická presnosť menila na tú basketbalovú. Dnes pracuje v Centre informačných a komunikačných technológií Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.“

            Ďalším významným absolventom našej školy je Pavol Adam, ktorý bol na začiatku tretieho tisícročia zároveň aj výrazným talentom slovenského motoristického športu. „Mimoriadne úspešná sezóna (2002/2003 – poznámka autora) sa preňho skončila triumfom v seriáli majstrovstiev Európy Zóny v autokrose v kategórii Junior Bugi, kde pôsobil ako jediný Slovák. Jeho skvelé výkony neušli ani reprezentačným funkcionárom a od 30. júla má žiak 8.C v I. ZŠ v Michalovciach štatút reprezentanta. Po troch sezónach strávených v malých buginách v rámci majstrovstiev Českej republiky mu druhá sezóna v juniorskej kategórii vyšla nad očakávanie. V kategórii do 600 cm3 sa dokázal presadiť v konkurencii dvadsiatky súperov, keď vynechal len preteky v Chorvátsku. Úspešne si počínal aj na nedávnych pretekoch na Dargove, kde súťažil spoločne s dospelými a obsadil tretiu priečku. Nebyť technických problémov, mohol pomýšľať aj na vyššie méty. Treba pripomenúť, že jeho súperi mali pod kapotami bugín najmenej 1600 cm3.“ Vtedy len 14-ročného Pavla Adama predbehol len Igor Vlasatý, ktorý skončil na prvom mieste. V tesnom závese za víťazom skončil otec Igora Vlasatého Imrich. „Napriek tomu, že sa výrazne presadil v takej konkurencii, nepomýšľa požiadať o výnimku, aby mohol pravidelne štartovať medzi dospelými. Podľa slov jeho otca Jána Adama má Paľo ešte čas a nič netreba uponáhľať.“ Ako sa ďalej dočítame, autokros bol a stále je veľmi finančne náročný šport a bez pomoci sponzorov nebolo možné utiahnuť to z vlastného vrecka. P. Adamovi dokonca nepomohol ani štatút reprezentanta a reálne hrozilo, že v zime budú musieť predať buginu a do začiatku novej sezóny kúpiť novú s nižšou kubatúrou.

            O poriadny rozruch sa postarala v základnej škole pod Hrádkom popová speváčka Michaela Paľová, ktorú celý šoubiznis pozná pod umeleckým menom Misha. Tá zavítala do I. základnej školy na pozvanie učiteľky Marty Eštokovej, aby sa zhostila úlohy učiteľky anglického jazyka. „Deti si tak mali možnosť zaspievať so známou popstar. Niektoré boli nesmelé, ale na väčšine tvárí žiaril úsmev zo stretnutia s ich idolom.“ A čo na to žiaci? Tretiačka Zuzka neskrývala svoje nadšenie: „Mne sa veľmi páči, ako sa oblieka a tancuje.“ Sympatie k populárnej speváčke neskrývali ani chlapci. Siedmak Peter konštatoval, že Misha je: „fakt kočka. Perfektne spieva. Škoda len, že nemá s nami hodinu.“ A mal pravdu. Šťastie sa usmialo len na dve triedy tretieho a deviateho ročníka. Na záver dajme slovo samotnej speváčke: „S učiteľským zborom som doteraz v kontakte, veď sú to moji bývalí učitelia. Deti boli počas vyučovania zlaté, možno trošku nesmelé, ale bolo tu fajn. Najviac sa mi páčili, keď začali spievať.“ Priznajme sa – kto by nechcel takúto hodinu anglického jazyka? Cudzie jazyky sa určite zídu ďalšiemu nášmu absolventovi Dr. h. c. prof. ICDr. Mgr. MVDr. Mons. Miroslavovi Konštancovi Adamovi, OP, ktorý aktuálne pôsobí ako sudca Rímskej roty priamo vo Vatikáne. Slovom sa živí aj Milan „Junior“ Zimnýkoval, ktorého hlas môžete počuť pravidelne vo vysielaní Fun rádia.

            Vráťme sa ešte na chvíľu k športu. Meno Štefana Mazúra možno nie je také známe, ale v histórii našej školy má svoje nezastupiteľné miesto. A to preto, lebo ako člen šachového klubu Zemplín Michalovce vybojoval v sezóne 2009/2010 spolu so svojimi spoluhráčmi 1. miesto v 1. lige, skupine Východ, čím si zabezpečili postup do extraligy mužov. A nebol to jeho jediný úspech. Okrem toho získal 1. miesto na majstrovstvách Slovenskej republiky v kategórii dorastu, 1. miesto na Open v Ružomberku, 2. miesto na Medzinárodnom turnaji Zemplínska veža, 2. miesto na Školských majstrovstvách Slovenska v šachu, 2. miesto na Medzinárodnom veľmajstrovskom turnaji v Srbsku, 12. miesto na Majstrovstvách sveta jednotlivcov v Grécku v kategórii do 18 rokov za účasti 109 pretekárov. Na zasadnutí Kongresu svetovej šachovej federácie FIDE v Nórsku bol Štefanovi Mazúrovi udelený titul IM – International Master. Obdobné úspechy na celoslovenskej a medzinárodnej úrovni zbiera aj naša minuloročná absolventka Nela Kucáková, ktorá na nedávnom halovom šampionáte Východoslovenského atletického zväzu v Nyíregyháze atakovala limity na dorastenecké majstrovstvá Európy. O úspechoch našich florbalistov a florbalistiek niekedy nabudúce.

            Príbehy našich absolventov ukazujú, že základná škola pod Hrádkom bola a stále je miestom, kde sa rodia talenty, sny aj veľké ambície. Každý z nich sa vydal vlastnou cestou – niektorí do sveta vedy, iní do sveta športu, umenia či verejného života. Spája ich však jedno: svoje prvé kroky urobili práve v školských laviciach našej školy. S hrdosťou sledujeme ich úspechy a veríme, že aj dnešní žiaci budú raz pokračovať v tejto krásnej tradícii. A možno práve z nich vyrastú ďalšie mená, o ktorých budeme ešte počuť a raz aj písať.

            Zdroje:

            Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.

            Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.

            Adam tretí. In Michalovčan, 2003, roč. 14, č. 15, s. 6.

            POTOCKÝ, Milan. Speváčka Misha sa včera zahrala na angličtinárku. In Spišský denník Korzár, 2003, roč. 5, č. 261, s. 3.

            Môj spolužiak Peter Matta, víťaz krajského kola matematickej olympiády, fyzikálnej olympiády a asi druhé miesto v chemickej olympiáde – odfotené asi v r. 1982.

            Mesto udelí titul Čin roka 2010. In Michalovčan, 2011, roč. 22, č. 6, s. 2.

            Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/

            Autor textu: Mgr. Matúš Burda

            Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra

          • Bratislava a Viedeň očami našich žiakov

          • Súčasťou dejepisnej exkurzie do Bratislavy a Viedne bola aj fotografická súťaž, v ktorej mali žiaci za úlohu zachytiť jej priebeh prostredníctvom mobilu a vytvoriť z nafotených záberov originálnu koláž. Žiaci tak mali možnosť prejaviť svoju kreativitu, vnímanie detailov aj estetické cítenie.

            Ocenenie za najlepšiu koláž z Bratislavy získal Timotej Ján Hajník (VIII.A), ktorý svojou prácou zaujal spracovaním aj výberom záberov. Krásy Viedne najlepšie zachytila Alexandra Krojová (VIII.A), ktorej fotografie vynikli atmosférou a citom pre moment. Treťou ocenenou je Barbora Lukáčová (VIII.B), ktorá vytvorila krátke prezentačné video.

            Víťazom srdečne blahoželáme a ďakujeme všetkým žiakom za ich tvorivé príspevky, ktoré sú krásnou spomienkou na túto vydarenú exkurziu.

          • ĎALŠIE TOP ÚSPECHY V ANGLIČTINE

          • Naše talentované žiačky Alexandra Smreková a Lucia Kondášová sa okrem dramatickej tvorby v angličtine venujú aj písaniu poviedok. V celoslovenskom kole súťaže Jazykový kvet- Ťukni sa Saška Smreková so svojou poviedkou Unfinished Story umiestnila na 1. mieste a Lucka Kondášová s poviedkou The Forest of Shadows obsadila 3. miesto.

            Dievčatá týmto dokázali, že v angličtine vedia bez zaváhania vyjadriť svoje myšlienky veľmi originálnym spôsobom a zaujať čitateľa. Týmto úspechom určite inšpirovali aj mnohých ďalších mladých spisovateľov našej školy, ktorí veľmi radi tvoria v anglickom jazyku.

            Gratulujeme, milé spisovateľky, a prajeme veľa ďalších tvorivých nápadov!

          • 72. ročník Hviezdoslavovho Kubína máme úspešne za sebou

          • Víťazi školských kôl nás úspešne reprezentovali aj v okresnom kole 72. ročníka Hviezdoslavovho Kubína. V II. kategórii, v poézii, si z celkového počtu 18 žiakov pekné čestné uznanie odniesla Emka Antoničová. V III. kategórii, v próze, si 2. miesto odniesla Diana Doliňáková a v poézii taktiež 2. miesto obsadila Mária Alexandra Zolotová.

            Veľké poďakovanie za reprezentáciu našej školy patrí aj Terezke Balogovej, ktorá svojím výkonom zaujala porotu aj divákov.

            PK SJL

          • Noc s Andersenom

          • 1

            Žiaci tried 2.A a 2.D zažili nezabudnuteľné dobrodružstvo počas každoročného medzinárodného podujatia Noc s Andersenom, ktoré sa konalo v Zemplínskej knižnici Gorazda Zvonického v Michalovciach. Tento výnimočný večer bol venovaný rozprávkovému svetu dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena, s ktorým sa deti bližšie zoznámili prostredníctvom zaujímavých aktivít.

            Program bol pestrý a plný zážitkov. Deti očaril kúzelník Gabi, ktorý im predviedol svoje kúzla a čary, a zároveň si v rámci programu mohli vyskúšať aj netradičnú techniku vypaľovania do dreva – pyrografiu. Nechýbala ani slávnostná kráľovská večera a dobrodružná nočná prechádzka Michalovcami.

            Večer pokračoval neskorým kinom, kde sa deti uvoľnili a užili si spoločné chvíle so spolužiakmi. Vyvrcholením celého podujatia bolo prespávanie v knižnici – pre niektorých našich žiakov to bola dokonca prvá noc mimo detskej izby a to hneď v spacáku!

            Podujatie prinieslo našim žiakom množstvo radosti, nových zážitkov a posilnilo ich vzťah ku knihám. Na túto čarovnú noc budeme určite ešte dlho spomínať.

            Mgr. Daniela Chachaľaková  a  Mgr. Ingrid Štefanisková

          • Viktória Iškyová postúpila do 2. kola medzinárodnej súťaže

          • Žiačka 8. ročníka ZŠ T. J. Moussona Michalovce Viktória Iškyová (VIII.B) dosiahla významný úspech, keď postúpila do 2. kola medzinárodnej vedomostnej súťaže „Lidice pro 21. století“.

            Táto súťaž je určená žiakom a študentom vo veku od 10 do 19 rokov z viacerých krajín. Jej cieľom je rozvíjať vedomosti o moderných dejinách, druhej svetovej vojne, období totalitných režimov a tragických udalostiach spojených s obcou Lidice. Súťaž zároveň podporuje záujem mladých ľudí o históriu, literatúru a kritické myslenie.

            Prvé kolo pozostáva z vedomostného testu a literárnej práce na zadanú tému. Súťažiaci si tak overovali nielen svoje vedomosti, ale aj schopnosť samostatne pracovať s informáciami a tvorivo spracovať historickú tému. Do druhého – finálového – kola postupuje iba 21 najúspešnejších účastníkov z každej vekovej kategórie.

            Postup V. Iškyovej do ďalšieho kola je výsledkom jej zodpovednej prípravy, usilovnosti a záujmu o históriu. Svojím úspechom zároveň výborne reprezentuje školu a je povzbudením aj pre ostatných žiakov. Úspech je o to väčší, že medzi 21 finalistami súťaže v danej kategórii je jedinou zástupkyňou Slovenska.

            Viktórii srdečne blahoželáme k dosiahnutému úspechu a prajeme jej veľa šťastia a úspechov v ďalšom kole súťaže.

            Poďakovanie patrí aj ďalším žiakom, ktorí sa do medzinárodnej súťaže zapojili: Karin Struňáková (VIII.B), Jakub Ondila (VIII.B), Jakub Chuda (IX.C).

            Oficiálna výsledky: https://www.lidice21.cz/News/detail/39

            Mgr. Matúš Burda

          • Herecký úspech v angličtine

          • Natáčať film je snom mnohých detí a tínedžerov, ktorý sa splnil desiatim herečkám z našej školy. V rámci súťaže Jazykový kvet- Filmárikovia sme v anglickom jazyku natočili film o žene, ktorá stála za prvým sci-fi románom s názvom Frankenstein. Veľa ľudí nevie, že tento známy román napísala len 18-ročná spisovateľka Mary Shelley. Naším filmom sme stvárnili úsek z jej života a proces tvorby tohto novátorského diela. Zdôraznili sme odvahu a snahu žien presadiť sa rovnocenne vo vtedajšej mužskej spoločnosti 19. storočia. Tieto myšlienky umelecky uchopil náš čisto dievčenský herecký tím  v zložení: Klára Marie Husárová, Lucia Kondášová, Natália Boková, Klaudia Šimková, Olívia Hurová, Stella Hajdučková, Nela Radová, Emma Benetinová, Veronika Plicová a Emma Obšatníková.

            Drina spojená s písaním scenáru, s natáčaním, strihom filmu, výrobou scén a špeciálnych efektov sa vyplatila. Vo veľkej konkurencii v celoslovenskom kole sa náš film umiestnil na 2. mieste! Dievčatá sa týmto zaradili k študentskej hereckej špičke. Gratulujeme a prajeme veľa ďalších hereckých úspechov!

          • Biblická súťaž

          • Úspech na Biblickej súťaži
            Dňa 24. marca 2026 sa konalo okresné kolo Biblickej súťaže v ZŠ Zalužiciach. Z našej školy za A  kategóriu(1.-2.roč) súťažili žiaci: Michaela Čornejová, Adam Vargaeštok a Alex Čornej.

            Za B kategóriu(3.-4.roč.) súťažili žiačky Zuzana Čornejová, Hanka Petraničová a Tamara Petraničová. V obidvoch kategóriách získali žiaci v okresnom kole 1.miesto, a tak obidve družstva postupujú na krajské kolo do Košíc.

            Žiačky Izabela Morozová a Klára Szalay získali v A kategórii 2.miesto.

            V 1. kategórii (5.-9.) súťaže: Spoznaj Bibliu sa zúčastnili: Ema Sojková, Zoja Bodajlová, Vanesa Morozova a získali 3.miesto.
            Všetkým blahoželáme a prajeme veľa úspechov v krajskom kole v Košiciach.

    • Kontakty

      • Základná škola Teodora Jozefa Moussona, T. J. Moussona 4, Michalovce
      • skola1@1zsmi.sk
      • +42156 6441347
      • T. J. Moussona 4
        07101 Michalovce
        Slovakia
      • 17080703
      • 2021635616

    • Prihlásenie