Dňa 24.11.1944 na východnom Slovensku úspešne začal 4. ukrajinský front útočné operácie a dňa 26.11.1944 obsadili Medzilaborce, Michalovce, Humenné a prešiel do prenasledovania nepriateľa smerom na západ.“ Tieto slová adresoval veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR brigádny generál Ludvík Svoboda (1895 – 1979) hlavnému veliteľovi divíznemu generálovi Sergějovi Ingrovi (1894 – 1956), ktorý v danom čase sídlil v Londýne. Mesto Michalovce bolo jednotkami 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu obsadené bez boja, keďže nemecké vojská sa rozhodli stiahnuť na novú obrannú líniu. Pri prechode frontu boli v Michalovciach a okolí zaznamenané úmrtia najmä v dôsledku výbuchu mín, ktoré mali sťažiť postup Červenej armády. Dátum 26. november 1944 sa zapísal do dejín Michaloviec veľkými číslicami. Ľudia sa postupne vracali do svojich príbytkov, opravili si svoje domy a v spolupráci s armádou odmínovali polia, aby mohli už na jar zasiať obilniny. Front sa od mesta síce vzdialil, ale problémy pretrvávali. Jedným z nich bolo aj množstvo padlých vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní obcí a miest na Zemplíne. A tak sa začalo s výstavbou cintorína v lokalite Hrádok. Stavebné práce boli ukončené v roku 1946. Na základe archívnych dokumentov vieme, že na Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády na Hrádku je pochovaných okolo 17 650 vojakov.
A prečo o tom dnes hovoríme? Naša škola sídli od školského roku 1975/1976 práve v lokalite Hrádok neďaleko cintorína, kde sú pochovaní vojaci Červenej armády. A tak, prirodzene, je toto miesto neodmysliteľne späté s výchovno-vzdelávacím procesom. Nie sú to len hodiny dejepisu, ktoré sa odohrávajú na pietnom mieste. Ruštinári tu môžu skúmať nápisy na náhrobných kameňoch alebo na hodinách výtvarnej výchove sa žiakom doslova ponúkajú unikátne scenérie, ktoré dokážu zachytiť vo svojich kresbách či maľbách. Nesmieme zabudnúť ani na hodiny geografie či občianskej náuky, ktoré sa môžu takisto odohrávať na tomto pre mesto významnom mieste.
Opätovne sa blíži 26. november, keď si pripomenieme už 81 rokov od oslobodenia mesta Michalovce. Kroky vedenia mesta, zástupcov miestnej i štátnej samosprávy a obyvateľov mesta budú v tento deň smerovať na Ústredný vojenský cintorín Červenej armády na Hrádku, kde sa uskutoční pietny akt kladenia vencov. Tejto spomienkovej udalosti sa zúčastnia aj žiaci Základnej školy Teodora Jozefa Moussona. Je to už akási tradícia, vďaka ktorej môžu žiaci pochopiť význam tohto dňa pre mesto Michalovce a celé okolie. A nielen to. Mier nie je samozrejmosť! My si už dnes ani nevieme predstaviť, čo prežívali vojaci či naši predkovia. Veliteľ sovietskej 38. armády Kiril Semionovič Moskalenko (1902 – 1985) spomína:
„Podmáčaná pôda takmer úplne paralyzovala pohyb techniky a celú dopravu. Takýmto terénom sa útočiace vojská mohli iba brodiť. Na niektorých úsekoch museli vojaci svoje delá a mínomety prenášať doslova na pleciach.“
Vráťme sa k spomienke na oslobodenie mesta Michalovce. Pri listovaní kroniky sa tentoraz zastavme v školskom roku 1996/1997. Dajme slovo kronikárovi, ktorý zachytil 26. november takto: „V dopoludňajších hodinách nosili naši žiaci ročníkov 1. – 4. kvetinky padlým vojakom pochovaným na cintoríne ČA. Popoludní žiaci 7. – 8. ročníka vítali účastníkov vďakyvzdania na tom istom cintoríne. V tento pamätný dátum bolo naše okresné mesto oslobodené a tí, čo pri oslobodzovaní padli, spia svoj večný sen na mestskom cintoríne ČA. Všetkým im, padlým, patrí naša vďaka!“ Poďme ešte ďalej do minulosti, a to do obdobia, keď naša škola bola ešte len na výkrese architektov. „Večer 25.11. 1969 sa konal pri príležitosti oslobodenia nášho mesta ČA lampiónový sprievod. Zúčastnili sa na ňom ročníky 1. až 9. Dopoludnia i v popoludňajšej smene (dnes zmene, pozn. autora) bola v jednotlivých triedach na poslednej vyučovacej hodine slávnosť, na ktorej si žiaci pripomenuli udalosti spred 25 rokov. Dňa 26.11. sa zúčastnili žiaci na vojenskej prehliadke, ktorá sa konala na námestí. Bola to prehliadka modernej techniky a bojovej pripravenosti našej i sovietskej armády.“
Lampiónový sprievod sa konal aj 25. novembra 1971. Avšak v kronike sa už nedočítame o aktivitách spojených s oslobodením mesta Michalovce. Práve v tomto školskom roku 1971/1972 zatienila výročie oslobodenia mesta iná spomienková udalosť – výročie úmrtia prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda (23. november). Oveľa väčšiu pozornosť si však vyslúžila Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR), ktorá sa v našich podmienkach pripomínala 7. novembra kultúrno-spoločenským programom plným básní, piesní a tanečných vystúpení. Práve touto udalosťou sa začala kultúrno-politická udalosť slúžiaca k popularizácii Sovietskeho zväzu medzi obyvateľmi Československa s názvom Mesiac československo-sovietskeho priateľstva (ČSSP).
Tak či onak je 26. november významným historickým míľnikom v dejinách mesta Michalovce, a preto si zaslúži svoje miesto medzi ďalšími sviatkami a udalosťami, ktoré si počas kalendárneho roka pripomíname. Nezabúdajme na tých, ktorí položili životy v boji proti zlu. Nedávno sme spomínali na našich blízkych a priateľov, ktorí už nie sú medzi nami. Vzdajme úctu aj tým, ktorých mená síce nepoznáme, ale svojim životom prispeli k oslobodeniu nášho mesta, regiónu, krajiny. Urobme tak 26. novembra 2025 – 81 rokov od oslobodenia Michaloviec.
Zdroje:
Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943, Školská kronika I. Základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975; Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2024/2025, Kronika KMP I. ZDŠ 1980/1981 – 1988/1989, Michalovčan online, Obrana (roč. 33, č. 11, 2025, s. 28 – 29), BYSTRICKÝ, Jozef (ed.). Pramene k vojenským dejinám Slovenska V/2/1. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2014, s. 148.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra