Ani sme sa nenazdali a opäť tu máme adventné obdobie – čas, ktorý do každodenného života prináša tichšie tempo, viac svetla v oknách a atmosféru očakávania. Počas týchto týždňov sa pripomínajú tradície odovzdávané z generácie na generáciu, formujú sa spoločné chvíle a vzniká priestor na stíšenie i symbolické prípravy na príchod najkrajších sviatkov v roku.
Advent je tak obdobím, ktoré spája minulosť s prítomnosťou a vytvára jedinečnú chvíľu zastavenia uprostred zimného času. Aj naša škola sa pomaly, ale isto pripravuje na adventné obdobie. Poďme si dnes spoločne zaspomínať na to, ako adventné obdobie trávili učitelia a žiaci základnej školy pod Hrádkom v predchádzajúcich rokoch. Dajme teda slovo bývalej zástupkyni PaedDr. Ernestíne Nemjovej, ktorá si zaspomínala na predvianočný čas roku 2003: „Začali sme zimnou výzdobou vestibulu školy, ktorú zrealizovali šikovné ruky učiteliek a vychovávateliek. Potom nasledovali dobré skutky žiakov doma i v škole, ktoré si žiaci napísali na hodine a pripravili pre Mikuláša. Ten žiakov navštívil v sprievode čertov, anjelov a obdaroval deti darčekmi a múdrym slovom. Že Vianoce sú naozaj predo dvermi, nám pripomenula krása vianočných ikebán, ktoré zhotovili žiaci vyšších ročníkov. Záver adventných prekvapení tvorilo pre nás už druhýkrát pečenie a maľovanie medovníkov. Pomáhali malí, veľkí, mladí a starí.“
A práve dnešný článok venujeme tejto milej tradícii, ktorá síce mala v našej škole krátke trvanie, ale o to intenzívnejšie ju učitelia, žiaci i rodičia vnímali. Veď práve tieto voňavé dobroty pripomínajú, že najkrajšie obdobie kalendárneho roka sa nezadržateľne blíži. Aké by to boli Vianoce bez perníčkov, ktoré rozvoňajú celý náš príbytok? Tieto sladké maškrty sú jednoducho neodmysliteľnou súčasťou sviatočného stola.
A čo tak si ich pripraviť priamo v škole? Takáto myšlienka skrsla v škole pod Hrádkom v roku 2002 a stretla sa s obrovským záujmom zo strany učiteľov, žiakov a aj ich rodičov. Čakalo však na nich kusisko práce. Od nákupu múky, medu a aromatického korenia, cez prípravu cesta, vykrajovanie typických tvarov spojených s Vianocami, až po samotné zdobenie upečených kúskov sladkou polevou. Počiatočné obavy však vystriedal optimizmus. Školská jedáleň sa zaplnila učiteľmi a žiakmi. Vianočná atmosféra, pocit spolupatričnosti, kooperácia a chuť pracovať, dotvorili celkovú atmosféru podujatia. Vďaka šikovným rukám sa stoly prehýbali pod ťarchou perníkov najrôznejších tvarov a farieb. Čoskoro sa školskou jedálňou, ale i všetkými chodbami školy šírila príjemná sladká vôňa. Áno, perníky boli hotové a radosť v očiach detí nemala konca kraja. Spokojní s výsledkom boli rovnako rodičia aj samotní učitelia. Výsledok spoločnej práce mohli v decembri 2002 obdivovať aj ostatní žiaci a návštevníci školy vďaka výstave „zdobených perníčkov na prízemí budovy“.
Avšak nešlo iba o perníčky, ale hlavne o spoločne strávený čas v kruhu priateľov a známych. Dajme ešte priestor vtedajšej zástupkyni riaditeľky školy PaedDr. Ernestíne Nemjovej: „Naša škola ožila a zavoňala blízkosťou detí, rodičov, starých rodičov a učiteľov. Z vydarenej práce sme mali všetci obrovskú radosť, a preto sme sa o ňu chceli podeliť... Veď vďaka týmto aktivitám naša škola otvorila dvere dokorán poetickému čaru blížiacich sa sviatkov. Zapálila všetky sviece adventného venca: pokoj, vieru, lásku a nádej v žiariacich očiach našich žiakov i nás dospelých.“
V školskej kronike nájdeme krátku zmienku o pečení perníkov aj v školskom roku 2004/2005.
Túto pozoruhodnú aktivitu si všimli aj v miestnom periodiku Michalovčan (2009, roč. 20, č. 1, str. 3): „Vkusne naaranžované stoly, príjemná atmosféra a vianočná hudba umocnili zdobenie. Plná jedáleň starých rodičov, rodičov, malých škôlkarov z MŠ na Masarykovej ulici a žiakov našej školy doplnili charakter akcie. Deti si dali veľmi záležať na zdobení. Najkrajšie perníky boli súčasťou výstavky vo vestibule školy. Na ďalší deň sa všetky perníky rozdali deťom. Tie si na nich veľmi pochutnali.“ A koľkože sa ich podarilo učiteľom upiecť? V školskom roku 2009/2010 sa podarilo upiecť celkovo 700 kúskov. Obdivuhodný výsledok!
I keď túto predvianočnú aktivitu v nasledujúcom období nahradili iné, pečenie perníčkov či medovníkov zostalo naďalej tradičným zvykom v našich končinách a patrí medzi obľúbené činnosti učiteľov, žiakov aj ich rodičov v rámci školských podujatí.
Čo viac dodať na záver? Len to, že škola nie je len priestorom, kde sa žiaci dozvedia množstvo nových a zaujímavých informácií. Nie je to len miesto, kde nadobúdajú nové vedomosti a zručnosti. Nie je to len prostredie, v ktorom si overujú svoje schopnosti. Škola je miesto, kde sa môžu sebarealizovať. Ide priestor, kde žiaci získavajú nové priateľstvá a konfrontujú sa so svetom. A aj taká nenápadná aktivita ako pečenie perníkov môže zanechať pozitívnu spomienku na školské časy, ba dokonca dokáže prispieť k udržiavaniu tradícií v našich rodinách, či žijeme v Michalovciach, Košiciach, Bratislave alebo kdesi na odľahlom mieste.
Nabudúce sa pozrieme na ďalšiu tradíciu spojenú s vianočným obdobím, ktorá sa v našej škole teší veľkej obľube. O tom však viac až nabudúce.
Zdroje: Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2024/2025,
Michalovčan (2009).
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra