Posledný deň pred Vianocami v školskej pamäti
Posledný deň pred vianočnými prázdninami má v našej škole vždy výnimočný a slávnostný ráz. Tradične ho sprevádza vianočné pásmo, ktoré spája hovorené slovo, koledy a piesne či vinšovačky zo Zemplína. Dievčatá a chlapci si oblečú kroje a dobové oblečenie, čím sa škola na chvíľu prenesie do čias našich predkov. Počas krátkeho, no pôsobivého programu žiaci predstavujú staré vianočné tradície a zvyky – od príprav na sviatky až po priebeh Štedrej večere. Na záver zaznie mohutný potlesk a žiaci sa postupne odoberajú domov na vianočné prázdniny. Poďakovanie patrí aj učiteľkám a učiteľom, ktorí program spolu so žiakmi nacvičujú už niekoľko týždňov. Toto pásmo nie je len vystúpením, ale aj pripomenutím hodnôt, ktoré Vianoce prinášajú – úctu k tradíciám, spolupatričnosti a radosti zo spoločného prežívania sviatočných chvíľ. Nie vždy to však bolo tak. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako vyzeral posledný deň pred odchodom na vianočné, respektíve v období rokov 1948 až 1989 zimné prázdniny.
V kronike 1. Štátnej ľudovej školy v Michalovciach z medzivojnového obdobia a taktiež existencie Slovenského štátu (od júla 1939 Slovenskej republiky) by sme zmienku o vianočnom programe či rozlúčke s kalendárnym rokom na pôde školy hľadali márne. Ako sme už v predchádzajúcom príspevku konštatovali, región Zemplína patril medzi najchudobnejšie v rámci Československa. A tak prednosť dostali charitatívne akcie a zbierky.
Takou bola aj „zimná pomoc“, ktorá v roku 1939 „vyniesla asi 60 000 Ks na hotovosti a asi 100 q obilia v naturáliách. Materiál bol rozdelený medzi notariáty okresu, ktoré ho rozdali chudobným. V samých Michalovciach dávali po 30 až 50 Ks rodinám na ošatenie a stravovanie, a to na Vianoce.“ Najkrajšie sviatky v roku sa tak pripomínali v rodinnom kruhu a najmä v kostole. V domácnostiach nechýbali vianočné stromčeky, ktoré sa pre obyčajných ľudí stali symbolom prosperity. Na týchto vianočných stromčekoch dominovali jednoduché ozdoby ako sušené ovocie, drevené figúrky, stužky či vysušené listy kvetov.
Domáce gazdiné pripravovali vianočné pečivo, medovníky, ktoré sa vešali na vianočný stromček, no taktiež tradičné jedlá ako bobaľky, hubovú polievku, kapustnicu, šošovicu či hrachovú kašu.
V spomienkach sa presuňme na koniec 70. rokov 20. storočia. Vzhľadom na zmenu politicko-spoločenských podmienok po roku 1948 sa oslava Vianoc presunula z verejného priestoru do úzkeho rodinného kruhu. Komunisti už od 50. rokov robili všetko preto, aby vymazali vianočné sviatky z pamäti ľudí. Pamätným sa stal aj prejav československého prezidenta Antonína Zápotockého (1884 – 1957), ktorý betlehemskú hviezdu nahradil červenými hviezdami a postavu Ježiška zase dedom Mrázom s jeho typickými bielymi fúzmi. Napriek úpornej snahe vládnej moci sa vianočné sviatky nepodarilo vytlačiť z povedomia ľudí. A tak komunisti ustúpili a prezentovali vianočné sviatky ako konzumný sviatok. V školách sa udomácnili oslavy príchodu zimy, ktorá sa tradične spája so zimným slnovratom. Ten nastáva 21. alebo 22. decembra. Pozrime sa, ako zachytil kronikár posledný školský deň v kalendárnom roku 1969: „Dňa 19.12. 1969 privítali žiaci ročníkov 1. až 5. v telocvični na malej slávnosti už tradične príchod zimy. Pri ozdobenej jedličke predviedli svoj kultúrny program skladajúci sa z mnohých piesní, scénok, básničiek i tancov. Slávnosť bola o to radostnejšia, že ňou sa začínali na školách vytúžené prázdniny, ktoré sú pre žiakov vždy veľmi vítané.“ V školskom roku 1972/1973 bolo súčasťou slávnosti pod jedličkou aj vyhodnotenie súťaže „O krajine, kde zajtra znamená včera“. „Súťaže sa zúčastnili žiaci všetkých roč. 1. – 5. Súťažili v prednese básní, piesní, vo výtvarnom prejave, v zhotovovaní albumov o ZSSR, v zbierke na Fond solidarita v čistote.“
Poďme do prelomového roku 1975, kedy sa 1. základná škola definitívne presťahovala do nových priestorov na ulicu T. J. Moussona pod Hrádkom. Od slávnostného otvorenia školského roka uplynuli takmer štyri mesiace, ale žiaci sa spolu s pedagogickými aj nepedagogickými zamestnancami veľmi rýchlo udomácnili na novej adrese. Za tak krátky čas pripravili viacero kultúrno-spoločenských podujatí. Jednou z takýchto udalostí bolo aj koncoročné stretnutie pri jedličke. Pozrime sa na to, ako sa s kalendárnym rokom 1975 lúčili žiaci po prvýkrát v novej budove školy v mestskej časti Hrádok: „Vo vyzdobenej školskej jedálni sa zhromaždil veľký počet malých i väčších žiakov v najrozmanitejších maskách. Karneval bol spestrený kultúrnym programom, ktorý si pripravili pionieri pod vedením svojich pionierskych vedúcich a triednych učiteľov. Na záver bolo vyhodnotenie 10 najkrajších masiek. Príhovor k žiakom mala s. [súdružka] uč. [učiteľka] Lakomá. Karneval bol aj začiatkom zimných prázdnin.“
Na záver zablúďme ešte do čias nie tak dávnych. V roku 2009 nacvičili žiaci z dramatického krúžku pod vedením Mgr. V. Pavlíkovej divadelné predstavenia Šípová Ruženka a Mačkovce. Dňa 21. decembra 2009 títo žiaci vystúpili pred svojimi spolužiakmi zo školského klubu detí. Ani žiaci druhého ročníka sa nenechali zahanbiť a za pomoci svojich triednych učiteliek nacvičili krátke vianočné pásmo, ktorým prekvapili a zároveň potešili svojich rodičov. Aj žiaci druhého stupňa si pre svojich spolužiakov, učiteľov i nepedagogických zamestnancov pripravili kultúrno-spoločenský program. Žiaci VIII.C a IX.C pod vedením vyučujúcej Mgr. D. Rudášovej pripravili pásmo s názvom Koledníci. Spoločenskou miestnosťou sa rozliehali tóny hudby a hlasný spev, ktorým účinkujúci ohlasovali radostnú zvesť, že v meste Betlehem sa narodil Ježiš Kristus. Nechýbala ani tradičná vianočná rozhlasová relácia, ktorá bola venovaná vianočným zvykom, tradičným jedlám či koledám, ktoré sa na Zemplíne spievajú po celé generácie.
Na záver možno konštatovať, že podoba posledného školského dňa pred vianočnými či v minulosti zimnými prázdninami sa v priebehu desaťročí výrazne menila. Od obdobia, keď sa Vianoce na pôde školy vôbec nepripomínali, cez roky, keď boli nahrádzané oslavami príchodu zimy či ideologicky ladenými podujatiami, až po dnešnú podobu vianočných pásiem, sa v školskom prostredí odrážali spoločenské aj politické zmeny vtedajšej doby. Napriek týmto premenám si však Vianoce zachovali svoj význam a postupne sa do školy opäť vrátili v plnej podobe – ako sviatky tradícií, pokoja a radosti. Vianočné pásmo v našej škole tak nie je len pekným zakončením kalendárneho roka, ale aj symbolom kontinuity, návratu k hodnotám a úcte k dedičstvu predchádzajúcich generácií. Je dôkazom toho, že tradície, ak sú úprimne prežívané a odovzdávané mladším, dokážu prežiť aj tie najnáročnejšie obdobia.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; Kronika I. ZŠ, 1975/1976
– 1991/1992; Kronika I. ZŠ, 1992/1993 – 2007/2008; Kronika I. ZŠ, 2008/2009 – 2024/2025.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra