Naši žiaci sa 12.12.2025 zúčastnili 24. ročníka matematickej súťaže LOMIHLAV. Súťaž pozostáva z riešenia matematických úloh, hlavolamov a hádaniek, na ktoré majú súťažiaci 99 minút.
Lomihlavu sa zúčastnilo 49 družstiev z celého Košického kraja. Družstvo MOUSSONKÁČI - ALEXANDRA SMREKOVÁ, TIMOTEJ OHRISKA, JOZEF ŠUTÁK, FILIP STAVROVSKÝ sa umiestnilo na krásnom 12. mieste.
Mgr. Dominika Horňaková
Ráno sme vítali rodičov i deti voňavým mikulášskym punčom a sladkými perníčkami. Svojou návštevou nás poctil aj primátor mesta Michalovce Miroslav Dufinec. Výťažok z predaja poputuje na detskú onkológiu v Košiciach. Aj takýmto spôsobom sme chceli pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú. Následne každú triedu navštívil sv. Mikuláš. Deťom priniesol balíčky plné chutných dobrôt a ovocia. Čo viac dodať? Pekný piatok je za nami.
Šiesty december, kedy v kalendári nájdeme meno Mikuláš, patrí k tým školským dňom, na ktoré sa žiaci náramne tešia. Stačí začuť cinkať zvonček, či zahliadnuť postavu oblečenú v červenom a hneď je jasné, že k nám zavítal Mikuláš aj so svojimi pomocníkmi. História tohto sviatku siaha až do 4. storočia. Naši predkovia si sv. Mikuláša začali pripomínať niekedy v stredoveku. V minulosti bol sv. Mikuláš uctievaný aj ako patrón študentov, a tak sa 6. decembra vybrali mladí do ulíc, kde hrali scénky z jeho života. Veľakrát sa však divadlo zmenilo na mestský pochod s cieľom vyžobrať čo najviac peňazí. Stávali sa prípady, keď divadelníci čo-to ukradli z domu, kde vystupovali. Aj preto sa cisár Jozef II. koncom 18. storočia rozhodol, že zakáže tieto mikulášske pochody. Cisár dokonca nariadil, že divadelnú skupinu môžu tvoriť len traja, a to Mikuláš, anjel a čert.
Keď k nám na školu Mikuláš zavíta, prinesie so sebou nielen balíčky, ale aj dobrú náladu, smiech a kúsok čara, ktoré spojí všetkých žiakov, učiteľov i nepedagogických zamestnancov. V ostatných rokoch sa k tomuto dňu pripojilo aj podujatie „Mikulášsky punč“. Žiaci pod vedením učiteľov pripravia tento tradičný vianočný nápoj pre rodičov, žiakov i všetkých návštevníkov školy. A nielen to. Šikovné ruky našich školákov napečú perníčky, ktoré si návštevník môže za symbolický poplatok kúpiť, pričom všetky vyzberané peniaze idú na charitatívne účely. Razom sa priestor pred hlavným vchodom do školy zaplní malými aj veľkými, deťmi i dospelými, ktorí sa môžu spolu porozprávať a na chvíľu spomaliť v tom predvianočnom zhone. Nie vždy sa však sviatok sv. Mikuláša oslavoval u nás v škole takto. Pozrime sa, ako to bolo kedysi.
Začneme v školskom roku 1924/1925. Možno niekoho prekvapíme, ale 5. decembra 1924 sa v I. Štátnej ľudovej škole v Michalovciach, teda v našej predchodkyni, žiaden Mikuláš nekonal. V tento deň žiaci navštívili miestne kino (vtedy biograf) a zúčastnili sa rádiokoncertu. Predsa však žiaci ľudovej školy čosi dostali. Nie však od Mikuláša, ale od Československého Červeného kríža, ktorý 169 deťom podaroval šatstvo a obuv v celkovej sume 11764,30 Kč. Zmienku o oslave či pripomínaní si sv. Mikuláša priamo v škole by sme v školskej kronike z medzivojnového obdobia hľadali márne. Prednosť dostali iné sviatky a tradície. Azda k tomu prispela aj nepriaznivá ekonomická situácia na východe Československa. Žiaľ, Zemplín patril medzi najchudobnejšie regióny v rámci republiky. Len pre zaujímavosť uvedieme, že v Michalovciach ľudia pracovali najmä v pílach, mlyne, tehelni a približne 70 ľudí si našlo uplatnenie v miestnom pivovare. Ani v poľnohospodárskom sektore to nebolo o nič lepšie. Najviac pôdy mali v rukách veľkostatkári, ktorých bolo v Michalovciach až 28. Ľudia boli teda odkázaní na pomoc zo strany štátu. Avšak 6. december bol a stále aj je cirkevným sviatkom. A tak si veriaci pripomínali biskupa Mikuláša z Myry.
Pozrime sa teraz na obdobie 70. rokov 20. storočia. Pri pohľade do kroniky zistíme, že ani v tomto období sa sv. Mikuláš neoslavoval tak, ako to poznáme dnes. A dôvod? Po druhej svetovej vojne (1945) sa k moci dostali komunisti (1948), pre ktorých bol sv. Mikuláš neprijateľný podobne ako celá katolícka cirkev. Vzhľadom na to, že táto tradícia bola v slovenských rodinách zakorenená po dlhé obdobie, komunisti prišli s náhradou v podobe Deda Mráza, ktorý bol najčastejšie zobrazovaný v bielom kožuchu a baranici. Anjela a čerta nahradila Snehulienka, ktorá deťom rozdávala sladkosti. V Československu sa po prvýkrát objavil začiatkom 50. rokov 20. storočia. Stal sa súčasťou verejných akcií, akými boli rozsvecovanie stromčekov na námestí, rozdávanie darčekov na podnikových a odborových schôdzach či pri slávnostných posedeniach pri jedličke. A práve posedenie pri jedličke sa stalo súčasťou aj nášho školského roka. Sv. Mikuláš bol však aj naďalej oslavovaný v rodinnom kruhu. Prednosť dostalo výročie oslobodenia mesta Michalovce (26. november) či aktivity v rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva (Mesiac ČSSP; od 7. novembra do 12. decembra). V školskej kronike sa dočítame, že 2. decembra 1969 „navštívili našu školu účastníci bojov za oslobodenie Michaloviec.“ Uveďme ešte iný príklad. Dňa 4. decembra 1980 „pripravili členovia nášho klubu kultúrny program spojený s kvízom k záveru Mesiaca ČSSP. Na akcii sa zúčastnilo 78 pionierov. V kultúrnom programe vystupovali žiaci 7. a 8. ročníkov. V kvíze sme si overili svoje vedomosti o oslobodení nášho mesta, o priateľských vzťahoch medzi národmi ZSSR a ČSSR a o L. Svobodovi a K. Gottwaldovi.“ Len dva dni predtým, teda 2. decembra 1980 „sme otvorili výstavku sovietskej knihy a časopisov, na ktorej chceme žiakom priblížiť sovietske časopisy a knihy, ich krásne ilustrácie a význam čítania pre rozvoj osobnosti.“ O sv. Mikulášovi ani jedna zmienka.
Zmena prišla až po roku 1989. Sviatok sv. Mikuláša sme si v škole pripomínali vždy začiatkom decembra. Mikuláš spolu s anjelom a čertom navštívili každú triedu, aby obdarovali žiakov. Nechýbalo krátke umelecké pásmo plné tematických piesní a básní, ktorými sa najmä tí najmladší prihovárali sv. Mikulášovi. Začiatkom 90. rokov 20. storočia však aj sv. Mikuláš prešiel istými zmenami. Vplyvom americkej kinematografie a prieniku tovaru z USA sa k nám dostal aj Santa Claus oblečený do červeného kostýmu, s dlhou bielou bradou a okuliarmi.
Sviatok sv. Mikuláša u nás v škole vyzerá už celkom inak než pred desiatkami rokov, no jedno ostáva rovnaké – radosť v očiach detí, keď sa vo dverách objaví muž oblečený v červenom, s biskupskou palicou a mitrou, zahalený dlhou bradou. História nám ukazuje, že tradície sa môžu meniť, prispôsobovať dobe alebo dokonca na čas zmiznúť, no to hlavné pretrváva – radosť z obdarovania, ochota urobiť druhým deň krajším, ľudskosť, dobrosrdečnosť. Aj preto je pekné vedieť, že to, čo robí sv. Mikuláša výnimočným, nie je len balíček so sladkosťami, ale atmosféra, ktorá dokáže spojiť nás všetkých Moussonkáčov. A tak veríme, že táto tradícia bude pokračovať aj v ďalších rokoch a spríjemní nám tak predvianočné obdobie.
Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; Školská kronika I.
Základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975; Kronika KMP I. ZDŠ
1980/1981 – 1988/1989, Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 –
2024/2025; TANCEROVÁ, Barbora. Mikuláš, Dedo Mráz, Santa Claus? Každý má svoju. parketu. (online), PAŽUR, Štefan. Protifašistický odboj na východnom Slovensku. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
1.12.2025 sa už tradične v Zemplínskom kultúrnom centre v Michalovciach konalo vyhodnotenie regionálnej súťaže Zemplínske pero. Ide o súťaž vo vlastnej tvorbe začínajúcich autorov. Ani v tomto školskom roku v tejto súťaži nechýbali naše mladé talenty. Ich pisateľské zručnosti boli ocenené nielen v próze ale aj v poézii.
Diana Doliňáková IX.B – 3. miesto vo vlastnej tvorbe – próza
Alžbeta Pristášová VIII.B –3. miesto vo vlastnej tvorbe – poézia
Ester Drotárová VIII.B – čestné uznanie za účasť - vlastná tvorba - próza
Dievčatám srdečne blahoželáme a prajeme, aby im pisateľské a tvorivé zručnosti ostali aj naďalej.
PK SJL
Ani sme sa nenazdali a opäť tu máme adventné obdobie – čas, ktorý do každodenného života prináša tichšie tempo, viac svetla v oknách a atmosféru očakávania. Počas týchto týždňov sa pripomínajú tradície odovzdávané z generácie na generáciu, formujú sa spoločné chvíle a vzniká priestor na stíšenie i symbolické prípravy na príchod najkrajších sviatkov v roku.
Advent je tak obdobím, ktoré spája minulosť s prítomnosťou a vytvára jedinečnú chvíľu zastavenia uprostred zimného času. Aj naša škola sa pomaly, ale isto pripravuje na adventné obdobie. Poďme si dnes spoločne zaspomínať na to, ako adventné obdobie trávili učitelia a žiaci základnej školy pod Hrádkom v predchádzajúcich rokoch. Dajme teda slovo bývalej zástupkyni PaedDr. Ernestíne Nemjovej, ktorá si zaspomínala na predvianočný čas roku 2003: „Začali sme zimnou výzdobou vestibulu školy, ktorú zrealizovali šikovné ruky učiteliek a vychovávateliek. Potom nasledovali dobré skutky žiakov doma i v škole, ktoré si žiaci napísali na hodine a pripravili pre Mikuláša. Ten žiakov navštívil v sprievode čertov, anjelov a obdaroval deti darčekmi a múdrym slovom. Že Vianoce sú naozaj predo dvermi, nám pripomenula krása vianočných ikebán, ktoré zhotovili žiaci vyšších ročníkov. Záver adventných prekvapení tvorilo pre nás už druhýkrát pečenie a maľovanie medovníkov. Pomáhali malí, veľkí, mladí a starí.“
A práve dnešný článok venujeme tejto milej tradícii, ktorá síce mala v našej škole krátke trvanie, ale o to intenzívnejšie ju učitelia, žiaci i rodičia vnímali. Veď práve tieto voňavé dobroty pripomínajú, že najkrajšie obdobie kalendárneho roka sa nezadržateľne blíži. Aké by to boli Vianoce bez perníčkov, ktoré rozvoňajú celý náš príbytok? Tieto sladké maškrty sú jednoducho neodmysliteľnou súčasťou sviatočného stola.
A čo tak si ich pripraviť priamo v škole? Takáto myšlienka skrsla v škole pod Hrádkom v roku 2002 a stretla sa s obrovským záujmom zo strany učiteľov, žiakov a aj ich rodičov. Čakalo však na nich kusisko práce. Od nákupu múky, medu a aromatického korenia, cez prípravu cesta, vykrajovanie typických tvarov spojených s Vianocami, až po samotné zdobenie upečených kúskov sladkou polevou. Počiatočné obavy však vystriedal optimizmus. Školská jedáleň sa zaplnila učiteľmi a žiakmi. Vianočná atmosféra, pocit spolupatričnosti, kooperácia a chuť pracovať, dotvorili celkovú atmosféru podujatia. Vďaka šikovným rukám sa stoly prehýbali pod ťarchou perníkov najrôznejších tvarov a farieb. Čoskoro sa školskou jedálňou, ale i všetkými chodbami školy šírila príjemná sladká vôňa. Áno, perníky boli hotové a radosť v očiach detí nemala konca kraja. Spokojní s výsledkom boli rovnako rodičia aj samotní učitelia. Výsledok spoločnej práce mohli v decembri 2002 obdivovať aj ostatní žiaci a návštevníci školy vďaka výstave „zdobených perníčkov na prízemí budovy“.
Avšak nešlo iba o perníčky, ale hlavne o spoločne strávený čas v kruhu priateľov a známych. Dajme ešte priestor vtedajšej zástupkyni riaditeľky školy PaedDr. Ernestíne Nemjovej: „Naša škola ožila a zavoňala blízkosťou detí, rodičov, starých rodičov a učiteľov. Z vydarenej práce sme mali všetci obrovskú radosť, a preto sme sa o ňu chceli podeliť... Veď vďaka týmto aktivitám naša škola otvorila dvere dokorán poetickému čaru blížiacich sa sviatkov. Zapálila všetky sviece adventného venca: pokoj, vieru, lásku a nádej v žiariacich očiach našich žiakov i nás dospelých.“
V školskej kronike nájdeme krátku zmienku o pečení perníkov aj v školskom roku 2004/2005.
Túto pozoruhodnú aktivitu si všimli aj v miestnom periodiku Michalovčan (2009, roč. 20, č. 1, str. 3): „Vkusne naaranžované stoly, príjemná atmosféra a vianočná hudba umocnili zdobenie. Plná jedáleň starých rodičov, rodičov, malých škôlkarov z MŠ na Masarykovej ulici a žiakov našej školy doplnili charakter akcie. Deti si dali veľmi záležať na zdobení. Najkrajšie perníky boli súčasťou výstavky vo vestibule školy. Na ďalší deň sa všetky perníky rozdali deťom. Tie si na nich veľmi pochutnali.“ A koľkože sa ich podarilo učiteľom upiecť? V školskom roku 2009/2010 sa podarilo upiecť celkovo 700 kúskov. Obdivuhodný výsledok!
I keď túto predvianočnú aktivitu v nasledujúcom období nahradili iné, pečenie perníčkov či medovníkov zostalo naďalej tradičným zvykom v našich končinách a patrí medzi obľúbené činnosti učiteľov, žiakov aj ich rodičov v rámci školských podujatí.
Čo viac dodať na záver? Len to, že škola nie je len priestorom, kde sa žiaci dozvedia množstvo nových a zaujímavých informácií. Nie je to len miesto, kde nadobúdajú nové vedomosti a zručnosti. Nie je to len prostredie, v ktorom si overujú svoje schopnosti. Škola je miesto, kde sa môžu sebarealizovať. Ide priestor, kde žiaci získavajú nové priateľstvá a konfrontujú sa so svetom. A aj taká nenápadná aktivita ako pečenie perníkov môže zanechať pozitívnu spomienku na školské časy, ba dokonca dokáže prispieť k udržiavaniu tradícií v našich rodinách, či žijeme v Michalovciach, Košiciach, Bratislave alebo kdesi na odľahlom mieste.
Nabudúce sa pozrieme na ďalšiu tradíciu spojenú s vianočným obdobím, ktorá sa v našej škole teší veľkej obľube. O tom však viac až nabudúce.
Zdroje: Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2024/2025,
Michalovčan (2009).
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Stredajšie popoludnie v ŠKD patrilo návšteve z HK Dukla Michalovce.
Žiakom 1.–4. ročníka prišli spríjemniť popoludnie hokejisti Ivan Matta, Igor Safaraleyev, Adam Stripai – pričom Ivan a Adam sú absolventmi našej základnej školy.
Pre deti si pripravili zaujímavú prezentáciu, počas ktorej sa žiaci dozvedeli nové informácie zo života športovcov, pýtali sa otázky a zapájali do diskusie.
Na záver nechýbalo podpisovanie vyrobených kartičiek a spoločné fotenie, ktoré vyčarilo úsmev na tvárach detí.
Ďakujeme za atmosféru a motiváciu, ktorú našim deťom priniesli!
Kolektív ŠKD
„Ať mír dál zůstává s touto krajinou.
Zloba, závist, zášť, strach a svár,
ty ať pominou, ať už pominou.“
(Milan Dvořák – Modlitba pro Martu)
Žiaci VIII.A a VIII.B sa vo štvrtok 27. novembra zúčastnili besedy s PhDr. Petrom Jašekom, PhD. z Ústavu pamäti národa. Témou podujatia bola Nežná revolúcia. Počas besedy, ktorá trvala dve vyučovacie hodiny, mali žiaci možnosť pozrieť si dokument venovaný udalostiam z novembra 1989 i prezentáciu, ktorá rozšírila ich poznatky o tomto dôležitom období našich dejín. Po skončení prezentácie dostali žiaci priestor na otázky, ktoré ich zaujímali. Vďaka odpovediam Dr. Jašeka mohli lepšie pochopiť súvislosti a význam revolučných udalostí roku 1989.
Mgr. Radoslav Sunitra
Mgr. Matúš Burda
Dňa 24.11.1944 na východnom Slovensku úspešne začal 4. ukrajinský front útočné operácie a dňa 26.11.1944 obsadili Medzilaborce, Michalovce, Humenné a prešiel do prenasledovania nepriateľa smerom na západ.“ Tieto slová adresoval veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR brigádny generál Ludvík Svoboda (1895 – 1979) hlavnému veliteľovi divíznemu generálovi Sergějovi Ingrovi (1894 – 1956), ktorý v danom čase sídlil v Londýne. Mesto Michalovce bolo jednotkami 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu obsadené bez boja, keďže nemecké vojská sa rozhodli stiahnuť na novú obrannú líniu. Pri prechode frontu boli v Michalovciach a okolí zaznamenané úmrtia najmä v dôsledku výbuchu mín, ktoré mali sťažiť postup Červenej armády. Dátum 26. november 1944 sa zapísal do dejín Michaloviec veľkými číslicami. Ľudia sa postupne vracali do svojich príbytkov, opravili si svoje domy a v spolupráci s armádou odmínovali polia, aby mohli už na jar zasiať obilniny. Front sa od mesta síce vzdialil, ale problémy pretrvávali. Jedným z nich bolo aj množstvo padlých vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní obcí a miest na Zemplíne. A tak sa začalo s výstavbou cintorína v lokalite Hrádok. Stavebné práce boli ukončené v roku 1946. Na základe archívnych dokumentov vieme, že na Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády na Hrádku je pochovaných okolo 17 650 vojakov.
A prečo o tom dnes hovoríme? Naša škola sídli od školského roku 1975/1976 práve v lokalite Hrádok neďaleko cintorína, kde sú pochovaní vojaci Červenej armády. A tak, prirodzene, je toto miesto neodmysliteľne späté s výchovno-vzdelávacím procesom. Nie sú to len hodiny dejepisu, ktoré sa odohrávajú na pietnom mieste. Ruštinári tu môžu skúmať nápisy na náhrobných kameňoch alebo na hodinách výtvarnej výchove sa žiakom doslova ponúkajú unikátne scenérie, ktoré dokážu zachytiť vo svojich kresbách či maľbách. Nesmieme zabudnúť ani na hodiny geografie či občianskej náuky, ktoré sa môžu takisto odohrávať na tomto pre mesto významnom mieste.
Opätovne sa blíži 26. november, keď si pripomenieme už 81 rokov od oslobodenia mesta Michalovce. Kroky vedenia mesta, zástupcov miestnej i štátnej samosprávy a obyvateľov mesta budú v tento deň smerovať na Ústredný vojenský cintorín Červenej armády na Hrádku, kde sa uskutoční pietny akt kladenia vencov. Tejto spomienkovej udalosti sa zúčastnia aj žiaci Základnej školy Teodora Jozefa Moussona. Je to už akási tradícia, vďaka ktorej môžu žiaci pochopiť význam tohto dňa pre mesto Michalovce a celé okolie. A nielen to. Mier nie je samozrejmosť! My si už dnes ani nevieme predstaviť, čo prežívali vojaci či naši predkovia. Veliteľ sovietskej 38. armády Kiril Semionovič Moskalenko (1902 – 1985) spomína:
„Podmáčaná pôda takmer úplne paralyzovala pohyb techniky a celú dopravu. Takýmto terénom sa útočiace vojská mohli iba brodiť. Na niektorých úsekoch museli vojaci svoje delá a mínomety prenášať doslova na pleciach.“
Vráťme sa k spomienke na oslobodenie mesta Michalovce. Pri listovaní kroniky sa tentoraz zastavme v školskom roku 1996/1997. Dajme slovo kronikárovi, ktorý zachytil 26. november takto: „V dopoludňajších hodinách nosili naši žiaci ročníkov 1. – 4. kvetinky padlým vojakom pochovaným na cintoríne ČA. Popoludní žiaci 7. – 8. ročníka vítali účastníkov vďakyvzdania na tom istom cintoríne. V tento pamätný dátum bolo naše okresné mesto oslobodené a tí, čo pri oslobodzovaní padli, spia svoj večný sen na mestskom cintoríne ČA. Všetkým im, padlým, patrí naša vďaka!“ Poďme ešte ďalej do minulosti, a to do obdobia, keď naša škola bola ešte len na výkrese architektov. „Večer 25.11. 1969 sa konal pri príležitosti oslobodenia nášho mesta ČA lampiónový sprievod. Zúčastnili sa na ňom ročníky 1. až 9. Dopoludnia i v popoludňajšej smene (dnes zmene, pozn. autora) bola v jednotlivých triedach na poslednej vyučovacej hodine slávnosť, na ktorej si žiaci pripomenuli udalosti spred 25 rokov. Dňa 26.11. sa zúčastnili žiaci na vojenskej prehliadke, ktorá sa konala na námestí. Bola to prehliadka modernej techniky a bojovej pripravenosti našej i sovietskej armády.“
Lampiónový sprievod sa konal aj 25. novembra 1971. Avšak v kronike sa už nedočítame o aktivitách spojených s oslobodením mesta Michalovce. Práve v tomto školskom roku 1971/1972 zatienila výročie oslobodenia mesta iná spomienková udalosť – výročie úmrtia prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda (23. november). Oveľa väčšiu pozornosť si však vyslúžila Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR), ktorá sa v našich podmienkach pripomínala 7. novembra kultúrno-spoločenským programom plným básní, piesní a tanečných vystúpení. Práve touto udalosťou sa začala kultúrno-politická udalosť slúžiaca k popularizácii Sovietskeho zväzu medzi obyvateľmi Československa s názvom Mesiac československo-sovietskeho priateľstva (ČSSP).
Tak či onak je 26. november významným historickým míľnikom v dejinách mesta Michalovce, a preto si zaslúži svoje miesto medzi ďalšími sviatkami a udalosťami, ktoré si počas kalendárneho roka pripomíname. Nezabúdajme na tých, ktorí položili životy v boji proti zlu. Nedávno sme spomínali na našich blízkych a priateľov, ktorí už nie sú medzi nami. Vzdajme úctu aj tým, ktorých mená síce nepoznáme, ale svojim životom prispeli k oslobodeniu nášho mesta, regiónu, krajiny. Urobme tak 26. novembra 2025 – 81 rokov od oslobodenia Michaloviec.
Zdroje:
Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943, Školská kronika I. Základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975; Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2024/2025, Kronika KMP I. ZDŠ 1980/1981 – 1988/1989, Michalovčan online, Obrana (roč. 33, č. 11, 2025, s. 28 – 29), BYSTRICKÝ, Jozef (ed.). Pramene k vojenským dejinám Slovenska V/2/1. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2014, s. 148.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Táto medzinárodná matematicko - fyzikálna súťaž sa po prestávke znova vrátila do nášho mesta. Regionálne kolo sa uskutočnilo na GPH v Michalovciach. Súťažilo 12 tímov regiónu. Našu školu reprezentovalo družstvo v zložení Alexandra Smreková, Alex Majerník, Timotej Ohriska a Adam Pangrác. Riešili extrémne náročné logické úlohy z matematiky a fyziky. Veľmi nás potešilo krásne druhé miesto, ktoré získali v silnej konkurencii . V rámci celého Slovenska súťažilo 386 tímov. Presné umiestnenie ešte nie je zverejnené, ale podľa počtu získaných bodov sa pohybujeme na úrovni 50. miesta. Ďakujem našim žiakom za skvelé vedomosti a výborné umiestnenie.
Mgr. Lenka Paľová
Vedúca PK fyziky
V dňoch 18.11. a 24.11.2025 sa v priestoroch našej školy uskutočnila preventívna beseda s kpt. Ing. Zuzanou Rozsypalovou z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach. Na akcii sa zúčastnili žiaci piateho ročníka.
Počas interaktívneho stretnutia boli predstavené základné formy šikanovania – od verbálnych útokov až po fyzické násilie. Veľká časť diskusie sa venovala aj narastajúcemu problému kyberšikanovania, ktoré sa šíri cez sociálne siete a mobilné aplikácie. Naši piataci sa do diskusie aktívne zapájali. Otvorene kládli otázky a podelili sa o niektoré skúsenosti a situácie, s ktorými sa stretli.
Cieľom besedy bolo prispieť k posilneniu ich empatického správania a vytváraniu školského prostredia, kde sa každý cíti bezpečne a rešpektovaný.
Veríme, že získané informácie pomôžu našim piatakom nielen v škole, ale aj v ich každodennom živote.
PaedDr. Mária Vanšovská, MBA
Školský digitálny koordinátor
20. novembra 2025 sme si pri príležitosti Svetového dňa detí obliekli oblečenie modrej farby – modré tričká, modré nohavice, modré mikiny či modré košele. Aj takýmto spôsobom sme sa zapojili do výzvy organizácie UNICEF pri príležitosti výročia Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý ratifikovalo až 195 krajín sveta, čím sa stal tento medzinárodný dokument najširšie prijatou zmluvou o ľudských právach v histórii ľudstva. Medzi 4 základné piliere tohto významného dokumentu patria: nediskriminácia, najlepší záujem dieťaťa, právo na rešpektovanie názorov dieťaťa a právo na život, prežitie a rozvoj. Modrým odevom sme dali najavo, že nám záleží na živote každého jedného dieťaťa na našej planéte a túžime po svete, v ktorom by všetky deti žili v bezpečí a mieri, mohli chodiť do školy a naplniť svoj potenciál.
Mgr. Radoslav Sunitra
V rámci učiva z prvouky o záchranných zložkách sa žiaci druhého ročníka zúčastnili exkurzie v Hasičskej stanici. Deti mali možnosť vidieť technické vybavenie a pomôcky, ktoré hasiči používajú pri svojej náročnej a zodpovednej práci.
Veríme, že návšteva stanice bola pre žiakov nielen zážitkom, ale aj inšpiráciou a možno v niektorých z nich prebudila túžbu stať sa hasičmi.
učiteľky 2. ročníka
Aj v tomto školskom roku sa žiaci našej školy zapojili do zberu gaštanov, ktoré potom putujú do farmaceutického priemyslu. Ocenili sme Natáliu Mihočkovú z 3.A (za 122,7 kg), Barboru Marcinovú zo 4.B (za 85 kg), Simona Zavadského z 8. A (za 65 kg), Hanu Petraničovú zo 4.A (za 58 kg) a Maxima Baďuru z 3.C (za 42 kg). Ďakujeme všetkým žiakom školy, ktorí sa zapojili do tejto zberovej aktivity.
Spolupráca a partnerstvá s inými školami patria k dlhodobým prioritám našej školy a výrazne prispievajú k rozvoju vzdelávania, kultúrnej identity a budovaniu vzťahov naprieč hranicami. Vďaka domácim aj zahraničným kontaktom získavajú naši žiaci i pedagógovia príležitosť rozširovať svoje obzory, získavať nové skúsenosti a inšpirácie, spoznávať iné vzdelávacie systémy, kultúry a prinášať nové podnety do školského života. Táto spolupráca sa postupne formovala už v ďalekej minulosti a trvá až po súčasnosť, takže sa stala prirodzenou súčasťou našej školy, ktorá podporuje otvorenosť, aktívne občianstvo a medzinárodnú spoluprácu.
Na úvod sa vydajme na cestu do ďalekej histórie. V školskom roku 1924/1925 učitelia 1. Štátnej ľudovej školy v Michalovciach sídliacej na Cintorínskej ulici cestovali na zájazd do Čiech. Cieľom ich cesty bolo mesto Hořovice a okolie (dnes okres Beroun, Stredočeský kraj). Zájazdu sa zúčastnili učitelia Peter Vlk, Anna Špokrová, Vilma Westphalová, František Šoller, Gizela Záborovská, Libuša Hanulová, Melania Klapačová, Izabella Zacharová a Elena Minárová. Členom delegácie bol aj školský inšpektor Michal Sekey. Z Michaloviec vyrážali v nedeľu 17. mája 1925 o 13:45 a už v pondelok ich na železničnej stanici v Prahe vítal inšpektor Černý. Počas svojho pobytu v Prahe bývali priamo v pražských školách (Praha VIII). Ešte v ten istý deň sa zúčastnili operného predstavenia Mignon v Stavovskom divadle. V utorok spoznávali pamätihodnosti stovežatej Prahy a navštívili aj hospodársku výstavu. Program pokračoval vo večerných hodinách v miestnom podniku. Aj ďalší deň strávili učitelia v uliciach Prahy, kde sa oboznamovali s bohatou históriou hlavného mesta Československa. Večer opäť patril opere. Tentoraz sa michalovskí učitelia spolu so školským inšpektorom zúčastnili opery Rusalka v Národnom divadle. Vo štvrtok ráno sa rozlúčili s Prahou a vlakom odcestovali na hrad Karlštein, kde ich privítali zástupcovia mesta Beroun (okres Beroun), miestny školský inšpektor a členovia učiteľských organizácií. Z legendami opradeného hradu sa presunuli do železiarní v obci Králův Dvůr a odtiaľ sa peším pochodom presunuli do Berouna. Večer sa slovenská delegácia zúčastnila slávnostnej akadémie, ktorú pripravili žiaci miestnej školy. V nasledujúcich dňoch absolvovali michalovskí učitelia hospitácie v obciach Chodoun, Králov Dvůr a Malá Víska. Program zakončili slávnostnou akadémiou v obci Jince. Na delegáciu z Michaloviec čakala už len dlhá cesta vlakom na Zemplín. A čo priniesol tento zájazd pre michalovských učiteľov? Dajme slovo kronikárovi a zároveň aj správcovi 1. Štátnej ľudovej školy Viliamovi Ungermannovi: (...) „obetavá pohostinnosť a bratská úprimnosť nielen učiteľov, ale všetkých činiteľov verejných zanechala vo všetkých účastníkoch trvalú pamiatku. Po stránke vyučovacej videli učitelia vzorne zariadené školy a nové methody (metódy – pozn. autora) vyučovania ...“ Azda najväčšie prekvapenie zažili v obci Počaply, kde priamo v školskej budove sa nachádzali „sprchové lázne“. Autor mal na mysli azda sprchy, ktoré v tej dobe vôbec neboli bežnou záležitosťou. Veď na Slovensku boli regióny, kde nebola ani školská budova a vyučovať sa muselo v dome jedného z obyvateľov, či dokonca v krčme. Ďalšie prekvapenie čakalo na učiteľov na hodine vlastivedy, kde videli prácu s projektoskopom.
V našom spomínaní sa posuňme o čosi bližšie k súčasnosti do školského roka 1973/1974. „Začiatkom marca prišli na školu milí hostia. Boli to učitelia z užhorodskej oblasti. Bola to časť delegácie, ktorá prišla do Michaloviec v rámci družobných stykov.“ Učitelia z okolia Užhorodu sa priamo zapojili do výchovno-vzdelávacieho procesu. Síce sa nám meno vyučujúcej nezachovalo, ale vieme, že v marci odučila v 9. ročníku niekoľko hodín ruského jazyka. „Večer sa členovia delegácie zišli s členmi uč. zboru našej školy na srdečnej besede.“ Ako vidíme, nebolo to len o odovzdávaní skúseností, ale taktiež aj o nadväzovaní nových priateľstiev.
Teraz sa pozrime do časov nedávnych. V školskom roku 2006/2007 odštartoval projekt s názvom Socrates/Comenius. Cieľom projektu bolo spoznať život a kultúru v iných krajinách a taktiež si zlepšiť komunikačné schopnosti v cudzom jazyku. Ako prvá sa svojich hostiteľských povinností chopila Základná škola na ulici T. J. Moussona, ktorá na svojej pôde privítala riaditeľov a žiakov zo Slovinska a Nemecka. Počas piatich dní zrealizovali množstvo podnetných aktivít. Jednou z nich bola aj medzinárodná konferencia v anglickom jazyku s názvom Život žiaka v rozličných regiónoch. „Druhé stretnutie v rámci projektu Comenius sa uskutočnilo v dňoch 9. – 14. apríla v Slovinsku. Osem žiakov a učiteliek bývalo v rodinách v Plavnici pri Sevnici. Všetci sa počas celého týždňa zúčastňovali na vyučovaní v miestnej škole, kde mali možnosť porovnať život našich a slovinských detí. Hostitelia pripravili pre svojich hostí rôzne výlety, kde prezentovali svoju krajinu, jej históriu a kultúru. Naši žiaci vo svojom kultúrnom vystúpení priblížili miestnym obyvateľom činnosť našej školy.“ Na tretie projektové stretnutie vycestovali žiaci michalovskej základnej školy do nemeckého mestečka Kempten. Učiteľov a žiakov neodradila ani dlhá cesta. Veľmi rýchlo zabudli na strastiplné cestovanie, pretože domáci hostitelia si pre nich pripravili množstvo aktivít a atraktívnych výletov. V marci 2007 hostila partnerské školy zo Slovinska a Nemecka opäť škola pod Hrádkom. Projekt pokračoval aj v školskom roku 2008/2009.
Na záver si zaspomínajme na relatívne čerstvú návštevu našej partnerskej základnej školy v Prahe v rámci medzinárodného členstva v Sieti pridružených škôl UNESCO, ktorá sa uskutočnila začiatkom júna 2024. Počas piatich dní sa vybraní žiaci a učitelia zúčastnili projektového dňa na Základní škole Nad Přehradou v Prahe, spoznávali históriu krásavice na Vltave a absolvovali exkurziu do baníckeho mesta Kutná Hora. Posledný deň zasadli naši žiaci do lavíc k českým kamarátom, aby si vyskúšali ako sa vyučuje v Českej republike. Z našej strany to však nebolo len o spoznávaní. V rámci kultúrneho programu sme prezentovali pred českými žiakmi slovenskú kultúru. Taktiež sme navštívili veľvyslankyňu Slovenskej republiky v Prahe, ktorej sme zaspievali a zatancovali tance z regiónu Zemplína. Celý týždeň bol pre našu výpravu výnimočný. V metropole Českej republiky sa nám podarilo nájsť nových partnerov a kamarátov. Na oplátku zavítala v júni 2025 česká delegácia zložená z riaditeľa školy, jeho zástupkyne, jedného učiteľa a žiakov aj k nám do Michaloviec. Ale o tom hádam niekedy nabudúce.
Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943, Školská kronika I. Základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975; Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2024/2025, Michalovčan online.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Na celom Slovensku žije už len hŕstka tých, ktorí prežili holokaust. V dobe, keď sa začalo rasové prenasledovanie a masové vyvražďovanie židovského obyvateľstva, boli iba deťmi. Politike síce nerozumeli, ale vnímali, čo sa deje okolo nich. Označovanie židovských obyvateľov žltou hviezdou, vylučovanie ľudí so židovským pôvodom zo škôl, zaberanie majetku, bitky a prenasledovanie. To je len zopár príkladov, čo všetko museli zažívať Židia na území Slovenska na začiatku druhej svetovej vojny. Ale to najhoršie prišlo v roku 1942. Hlavný cieľ vojnového slovenského štátu spočíval v zbavení sa všetkých židovských občanov. A tak sa začali masové deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov, kde na nich čakala tvrdá práca a následne aj smrť. V prvej fáze bolo do táborov smrti vyvezených 58 tisíc Židov. Po potlačení Slovenského národného povstania nacisti deportovali do tábor zvyšných 13 tis. Židov z územia Slovenska. Medzi nimi boli aj stovky detí, ktoré sa už domov nikdy nevrátili.
Aby sme si pripomenuli hrôzy holokaustu a pamiatku týchto nevinných detí, opätovne sme sa zapojili do projektu Šafran (Krokus), realizovaného v spolupráci s Írskou nadáciou pre výučbu holokaustu (HETI) a Múzeom židovskej kultúry. Žiaci IX.B triedy na hodine technickej výchovy pod vedením Mgr. Aleny Eštokovej vysadili v átriu školy cibuľky žltých šafranov, ktoré symbolizujú Dávidovu hviezdu – povinnú súčasť oblečenia každého Žida počas nacistických perzekúcií.
Prvé šafrany by mali vykvitnúť na prelome januára a februára, kedy si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu (27. január). Dovtedy sa na hodinách dejepisu žiaci zoznámia s osudmi ľudí, ktorí prežili hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Na hodinách dejepisu žiaci budú pracovať s československým filmom Obchod na Korze, ktorý ako prvý získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied za najlepší cudzojazyčný film. Taktiež budú rozoberať spomienky preživších a hľadať odpovede na otázku, prečo sa niečo také vôbec mohol stať.
Veríme, že aj takýmto spôsobom prispejeme k šíreniu povedomia o tragických kapitolách našej histórie a nedovolíme, aby sa dejiny opakovali.
Mgr. Matúš Burda
Mgr. Alena Eštoková
Pri príležitosti 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny sa naši žiaci zapojili do 7. ročníka celoslovenskej literárnej a audiovizuálnej súťaže Naša nedávna história, ktorej tohtoročnou témou je „Keď skončila vojna…“ Súťaž každoročne organizuje občianske združenie MISIA 89 v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Partnerom súťaže aj aj Úrad komisára pre deti. Do súťaže prišlo množstvo prác z celého Slovenska a s radosťou oznamujeme, že medzi ocenenými nechýbali ani žiaci našej školy.
Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo 13. novembra 2025 v Bratislave, v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Podujatie bolo súčasťou Festivalu slobody, organizovaného Ústavom pamäti národa. Ocenenia žiakom odovzdávali významné osobnosti verejného života – okrem iných Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, veľvyslanec Francúzskej republiky J. E. Nicolas Suran, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Radim Dvořák, predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš, predsedníčka občianskeho združenia MISIA 89 Jana Kotová a Jolana Kusá.
Tereza Miková (IX.D) získala Cenu Ústavu pamäti národa,
Zuzane Hakošovej (VIII.A) bola udelená Cena Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku,
Sofia Lukáčová (VIII.C) sa stala absolútnou víťazkou súťaže Naša nedávna história v kategórii literárna tvorba – základné školy.
Diplom za účasť si odniesli aj ďalší žiaci – Sofia Mastiľaková (IX.B), Karin Ličková (VIII.A), Nela Dankaninová (VIII.A) a Peter Steranka (IX.A), ktorí úspešne reprezentovali našu školu svojimi prácami.
Mimoriadne nás teší aj úspech pedagóga Mgr. Matúša Burdu, ktorý získal Cenu profesora Jána Pišúta za vedenie žiakov a podporu pri poznávaní dejín 20. storočia.
Srdečne gratulujeme všetkým oceneným a ďakujeme za vynikajúcu reprezentáciu našej školy.
Naši piataci navštívili hvezdáreň na Hrádku v minulom týždni dvakrát – 12.11. a 14.11. 2025.
V rámci geografie sme si obohatili vedomosti z učiva o vesmíre na tému mesiace planét. Mesiace sú prirodzené družice. Zatiaľ poznáme 285 mesiacov planét. Dozvedeli sme sa, že tieto počty však nie sú konečné, pretože sa neustále objavujú nové mesiace. Vieme, že okrem Merkúra a Venuše majú mesiace všetky planéty.
Zem má ako jediná z nich iba jeden mesiac, ktorý voláme Mesiac. Najviac mesiacov má Saturn. Je ich 274. Posledné boli objavené v marci 2025. Prvé mesiace bolo možné objaviť až po objavení ďalekohľadu, pretože voľným okom nie sú viditeľné.
Prvý záznam o pozorovaní iných mesiacov ako je náš Mesiac, urobil Galileo Galilei začiatkom 17. storočia. Práve on sa pokladá za objaviteľa štyroch najväčších mesiacov Jupitera. Žiaci si pozreli aj ďalekohľad v kupole. Keďže bolo oblačno, Slnko sme pozorovať nemohli.
Mgr. Lýdia Kyselová
20. november je deň, ktorým si pripomíname výročie prijatia Dohovoru o právach dieťaťa. Všetky deti na svete si zaslúžia byť chránené, milované, žiť v mieri a naplniť svoj potenciál, o čo sa usiluje aj organizácia UNICEF, ktorá vyzýva ľudí k solidarite s najviac znevýhodnenými a najzraniteľnejšími deťmi, a preto sa aj naša škola pripojila k výzve a 20. novembra prídeme do školy v oblečení modrej farby, aby sme podporili tento celosvetový deň akcie pre deti a ukázali, že nám záleží na každom jednom dieťati na našej planéte.
Mgr. Radoslav Sunitra
"Miesto, kde životy nadobúdajú temný zvrat.
Miesto, kde sa životy končia a spomienky umierajú.
Kde život hasne a len tí, ktorí prejdú ťažkou skúškou,
získajú slobodu späť, no za nemalú cenu.
Miesto, kde sa mená strácajú ako životy tých nechcených..."
(Alex Majerník, IX.C)
V utorok 11. novembra sa žiaci deviateho ročníka zúčastnili dejepisnej exkurzie do Poľska, počas ktorej navštívili miesta s mimoriadnym historickým významom – koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau. Počas prehliadky mali možnosť nahliadnuť do minulosti a predstaviť si ťažké podmienky, v akých kedysi žili väzni v drevených barakoch.
Sprievodkyne žiakom pútavo priblížili život v týchto táboroch prostredníctvom autentických príbehov ľudí, ktorí hrôzy holokaustu prežili. Pripomenuli im, že v tábore Auschwitz-Birkenau prišlo o život viac než 1,1 milióna ľudí, prevažne židovského pôvodu, medzi nimi aj mnohí zo Slovenska.
Popoludní sa výprava presunula do historického mesta Krakov, kde žiaci navštívili kráľovský hrad Wawel – symbol poľskej štátnosti. Obdivovali nádhernú katedrálu, zvonicu so slávnym Žigmundovým zvonom a vychutnali si výhľad na mesto. Cesta pokračovala k najstaršej budove Jagelovskej univerzity a následne do srdca Krakova – na rozľahlé historické námestie, ktoré patrí medzi najväčšie v strednej Európe.
Počas pobytu v Poľsku mali žiaci možnosť zažiť aj atmosféru poľského štátneho sviatku – Dňa nezávislosti, ktorý si Poliaci pripomínajú práve 11. novembra. Uplynulo už 107 rokov od momentu, kedy sa na mape Európy opätovne objavil samostatný poľský štát. Ulice boli vyzdobené poľskými vlajkami, ľudia nosili národné symboly a na hrudi mali pripnuté bielo-červené odznaky. Celá krajina dýchala hrdosťou a úctou k svojej histórii.
Exkurzia bola pre žiakov silným a zároveň obohacujúcim zážitkom. Spoznali temné stránky histórie, ale aj kultúrne bohatstvo susednej krajiny. Do Malopoľska sa určite radi opäť vrátia – je tam totiž ešte veľa, čo objavovať.
Mgr. Matúš Burda
PaedDr. Mária Vanšovská, MBA
Mgr. Jana Gombitová
Powered by aSc EduPage
