Vianočné prázdniny začínajú 22. 12. 2025 a končia 7. 1. 2026.
Opäť sa stretneme v škole vo štvrtok 8. 1. 2026.
Tešíme sa na vás!
Vianočné prázdniny začínajú 22. 12. 2025 a končia 7. 1. 2026.
Opäť sa stretneme v škole vo štvrtok 8. 1. 2026.
Tešíme sa na vás!
Vo štvrtok, 4. decembra 2025, sa v našej škole uskutočnilo školské kolo Dejepisnej olympiády. Nadobudnuté vedomosti z príslušného učiva, regionálnych dejín a tohtoročnej témy, ktorá sa týka bitky pri Moháči (1526) a jej dôsledkov, žiaci 6. až 9. ročníka overovali prostredníctvom 100-bodového testu. Víťazi z každej kategórie a aj žiaci na druhom mieste postúpili na okresné kolo, ktoré sa uskutoční vo februári 2026. V kategórii F (6. ročník) sa na prvom mieste umiestnila Liliana Činčárová (VI.A). V kategórii E (7. ročník) sa na prvých dvoch miestach umiestnili Daniela Barkasi (VII.C) a Alex Pešta (VII.A). V kategórii D (8. ročník) boli bodové rozdiely medzi žiakmi veľmi tesné. Z prvého miesta sa nakoniec tešil Jakub Ondila (VIII.B). Na druhom mieste sa umiestnila Martina Vargaeštoková (VIII.A). Pomyselnú bronzovú priečku získal Timotej Ján Hajník (VIII.A). Z deviateho ročníka (kategória C) do okresného kola postúpili Viktória Mišová (IX.D) a Timotej Ohriska (IX.C). Na treťom mieste skončil Matej Bodo (IX.C). Všetkým súťažiacim ďakujeme za ich snahu, čas venovaný príprave a záujem o históriu. Postupujúcim srdečne blahoželáme a držíme prsty na okresnom kole.
Mgr. Matúš Burda
PhDr. Jana Husárová
Slovensko je krajinou bohatou na tradície a kultúrne dedičstvo. Jedným z miest, kde tieto hodnoty ožívajú, je aj malé mestečko Šaľa – neodmysliteľne spojené so súťažou Šaliansky Maťko.
Dňa 16. 12. 2025 sme si prostredníctvom tejto súťaže pripomenuli postavu Maťka – mladého chlapca, ktorý sa v meste Šaľa učí mravným hodnotám prostredníctvom rozprávok a povestí Jozefa Cígera Hronského. Recitácie najkrajších povestí vniesli do podujatia jedinečnú atmosféru a potvrdili, že Maťko je symbolom kultúrneho dedičstva i poslom nadčasových hodnôt.
Záujem o súťaž bol veľký – súťažiacich nebolo málo a každý z nich predviedol obdivuhodný výkon. Všetci, ktorí sa postavili pred porotu a publikum, už dnes môžu byť považovaní za víťazov, pretože prejavili odvahu, talent a lásku k slovu. Napriek tomu však pravidlá súťaže umožňujú oceniť len tri miesta, ktoré napokon získali tí najúspešnejší.
1.kategória ( 2. -3. ročník ):
1.miesto – Ela Dufincová
2.miesto – Olívia Rudašová, Sofia Goroľová, Juraj Štovka
3.miesto – Soňa Točená, Natália Iškyová
2. kategória ( 4. -5. ročník ):
1.miesto – Lívia Vaľová
2.miesto –Petra Dlužaninová, Terézia Bánociová, Anita Szüczová
3.miesto – Ella Váradyová, Tomáš Homola, Karin Draganová
3. kategória ( 6. -7. ročník )
1.miesto – Dorota Ohrisková
2.miesto – Veronika Štovková, Jasmin Thúrová
3. miesto – Ema Kukurucová, Nina Stašová
Podujatie opäť potvrdilo, že tradícia Šalianskeho Maťka má svoje pevné miesto a naďalej inšpiruje mladé generácie k uchovávaniu kultúrnych a mravných hodnôt.
PK SJL
V priebehu decembra 2025 sa naši šiestaci stretávali na vyučovacích hodinách s kpt. Ing. Zuzanou Rozsypalovou z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach. V rámci projektu Detská policajná akadémia absolvovali preventívne stretnutia, na ktorých sa venovali rôznym témam.
Rozprávali sa o Policajnom zbore SR, o komunikácii na sociálnych sieťach, venovali sa bezpečnému používaniu internetu i ochrane osobných údajov. O predsudkoch, ponižovaní, diskriminácii a rasizme sa deti dozvedeli prostredníctvom pracovného listu „Každý je iný“. Zámerom tejto témy bolo podporovať a šíriť v deťoch toleranciu a znášanlivosť.
S preventistkou prebrali základné informácie o cestnej premávke. Obsahom stretnutí bola aj prevencia šikanovania, vzájomné spolunažívanie a chápanie životných hodnôt, trestnoprávna zodpovednosť. Za aktívnu prácu boli žiaci odmenení osvedčením o absolvovaní programu.
PaedDr. Mária Vanšovská, MBA
Školský digitálny koordinátor
Kat. Z5
1. miesto: Juraj Turcovský, V.B
2. - 3. miesto: Nikola Rapala, V.A
2. - 3. miesto: Adam Maružan, V.B
4. miesto: Ema Pčolinská, V.B
5. miesto: Ema Vahiľa, V.A
6. – 7. miesto: Isabel Čvirková, V.A
6. – 7. miesto: Zara Zavadská, V.A
Kat. Z9
1. - 3. miesto: Richard Štefan, IX.B
1. - 3. miesto: Alexandra Smreková, IX.C
1. - 3. miesto: Jozef Šuták, IX.A
4. miesto: Timotej Ohriska, IX.C
Všetkým úspešným riešiteľom srdečne blahoželáme a postupujúcim do okresného kola držíme palce.
PaedDr. Mária Vanšovská, MBA (PK MAT)
Naši žiaci sa 12.12.2025 zúčastnili 24. ročníka matematickej súťaže LOMIHLAV. Súťaž pozostáva z riešenia matematických úloh, hlavolamov a hádaniek, na ktoré majú súťažiaci 99 minút.
Lomihlavu sa zúčastnilo 49 družstiev z celého Košického kraja. Družstvo MOUSSONKÁČI - ALEXANDRA SMREKOVÁ, TIMOTEJ OHRISKA, JOZEF ŠUTÁK, FILIP STAVROVSKÝ sa umiestnilo na krásnom 12. mieste.
Mgr. Dominika Horňaková
Ráno sme vítali rodičov i deti voňavým mikulášskym punčom a sladkými perníčkami. Svojou návštevou nás poctil aj primátor mesta Michalovce Miroslav Dufinec. Výťažok z predaja poputuje na detskú onkológiu v Košiciach. Aj takýmto spôsobom sme chceli pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú. Následne každú triedu navštívil sv. Mikuláš. Deťom priniesol balíčky plné chutných dobrôt a ovocia. Čo viac dodať? Pekný piatok je za nami.
Šiesty december, kedy v kalendári nájdeme meno Mikuláš, patrí k tým školským dňom, na ktoré sa žiaci náramne tešia. Stačí začuť cinkať zvonček, či zahliadnuť postavu oblečenú v červenom a hneď je jasné, že k nám zavítal Mikuláš aj so svojimi pomocníkmi. História tohto sviatku siaha až do 4. storočia. Naši predkovia si sv. Mikuláša začali pripomínať niekedy v stredoveku. V minulosti bol sv. Mikuláš uctievaný aj ako patrón študentov, a tak sa 6. decembra vybrali mladí do ulíc, kde hrali scénky z jeho života. Veľakrát sa však divadlo zmenilo na mestský pochod s cieľom vyžobrať čo najviac peňazí. Stávali sa prípady, keď divadelníci čo-to ukradli z domu, kde vystupovali. Aj preto sa cisár Jozef II. koncom 18. storočia rozhodol, že zakáže tieto mikulášske pochody. Cisár dokonca nariadil, že divadelnú skupinu môžu tvoriť len traja, a to Mikuláš, anjel a čert.
Keď k nám na školu Mikuláš zavíta, prinesie so sebou nielen balíčky, ale aj dobrú náladu, smiech a kúsok čara, ktoré spojí všetkých žiakov, učiteľov i nepedagogických zamestnancov. V ostatných rokoch sa k tomuto dňu pripojilo aj podujatie „Mikulášsky punč“. Žiaci pod vedením učiteľov pripravia tento tradičný vianočný nápoj pre rodičov, žiakov i všetkých návštevníkov školy. A nielen to. Šikovné ruky našich školákov napečú perníčky, ktoré si návštevník môže za symbolický poplatok kúpiť, pričom všetky vyzberané peniaze idú na charitatívne účely. Razom sa priestor pred hlavným vchodom do školy zaplní malými aj veľkými, deťmi i dospelými, ktorí sa môžu spolu porozprávať a na chvíľu spomaliť v tom predvianočnom zhone. Nie vždy sa však sviatok sv. Mikuláša oslavoval u nás v škole takto. Pozrime sa, ako to bolo kedysi.
Začneme v školskom roku 1924/1925. Možno niekoho prekvapíme, ale 5. decembra 1924 sa v I. Štátnej ľudovej škole v Michalovciach, teda v našej predchodkyni, žiaden Mikuláš nekonal. V tento deň žiaci navštívili miestne kino (vtedy biograf) a zúčastnili sa rádiokoncertu. Predsa však žiaci ľudovej školy čosi dostali. Nie však od Mikuláša, ale od Československého Červeného kríža, ktorý 169 deťom podaroval šatstvo a obuv v celkovej sume 11764,30 Kč. Zmienku o oslave či pripomínaní si sv. Mikuláša priamo v škole by sme v školskej kronike z medzivojnového obdobia hľadali márne. Prednosť dostali iné sviatky a tradície. Azda k tomu prispela aj nepriaznivá ekonomická situácia na východe Československa. Žiaľ, Zemplín patril medzi najchudobnejšie regióny v rámci republiky. Len pre zaujímavosť uvedieme, že v Michalovciach ľudia pracovali najmä v pílach, mlyne, tehelni a približne 70 ľudí si našlo uplatnenie v miestnom pivovare. Ani v poľnohospodárskom sektore to nebolo o nič lepšie. Najviac pôdy mali v rukách veľkostatkári, ktorých bolo v Michalovciach až 28. Ľudia boli teda odkázaní na pomoc zo strany štátu. Avšak 6. december bol a stále aj je cirkevným sviatkom. A tak si veriaci pripomínali biskupa Mikuláša z Myry.
Pozrime sa teraz na obdobie 70. rokov 20. storočia. Pri pohľade do kroniky zistíme, že ani v tomto období sa sv. Mikuláš neoslavoval tak, ako to poznáme dnes. A dôvod? Po druhej svetovej vojne (1945) sa k moci dostali komunisti (1948), pre ktorých bol sv. Mikuláš neprijateľný podobne ako celá katolícka cirkev. Vzhľadom na to, že táto tradícia bola v slovenských rodinách zakorenená po dlhé obdobie, komunisti prišli s náhradou v podobe Deda Mráza, ktorý bol najčastejšie zobrazovaný v bielom kožuchu a baranici. Anjela a čerta nahradila Snehulienka, ktorá deťom rozdávala sladkosti. V Československu sa po prvýkrát objavil začiatkom 50. rokov 20. storočia. Stal sa súčasťou verejných akcií, akými boli rozsvecovanie stromčekov na námestí, rozdávanie darčekov na podnikových a odborových schôdzach či pri slávnostných posedeniach pri jedličke. A práve posedenie pri jedličke sa stalo súčasťou aj nášho školského roka. Sv. Mikuláš bol však aj naďalej oslavovaný v rodinnom kruhu. Prednosť dostalo výročie oslobodenia mesta Michalovce (26. november) či aktivity v rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva (Mesiac ČSSP; od 7. novembra do 12. decembra). V školskej kronike sa dočítame, že 2. decembra 1969 „navštívili našu školu účastníci bojov za oslobodenie Michaloviec.“ Uveďme ešte iný príklad. Dňa 4. decembra 1980 „pripravili členovia nášho klubu kultúrny program spojený s kvízom k záveru Mesiaca ČSSP. Na akcii sa zúčastnilo 78 pionierov. V kultúrnom programe vystupovali žiaci 7. a 8. ročníkov. V kvíze sme si overili svoje vedomosti o oslobodení nášho mesta, o priateľských vzťahoch medzi národmi ZSSR a ČSSR a o L. Svobodovi a K. Gottwaldovi.“ Len dva dni predtým, teda 2. decembra 1980 „sme otvorili výstavku sovietskej knihy a časopisov, na ktorej chceme žiakom priblížiť sovietske časopisy a knihy, ich krásne ilustrácie a význam čítania pre rozvoj osobnosti.“ O sv. Mikulášovi ani jedna zmienka.
Zmena prišla až po roku 1989. Sviatok sv. Mikuláša sme si v škole pripomínali vždy začiatkom decembra. Mikuláš spolu s anjelom a čertom navštívili každú triedu, aby obdarovali žiakov. Nechýbalo krátke umelecké pásmo plné tematických piesní a básní, ktorými sa najmä tí najmladší prihovárali sv. Mikulášovi. Začiatkom 90. rokov 20. storočia však aj sv. Mikuláš prešiel istými zmenami. Vplyvom americkej kinematografie a prieniku tovaru z USA sa k nám dostal aj Santa Claus oblečený do červeného kostýmu, s dlhou bielou bradou a okuliarmi.
Sviatok sv. Mikuláša u nás v škole vyzerá už celkom inak než pred desiatkami rokov, no jedno ostáva rovnaké – radosť v očiach detí, keď sa vo dverách objaví muž oblečený v červenom, s biskupskou palicou a mitrou, zahalený dlhou bradou. História nám ukazuje, že tradície sa môžu meniť, prispôsobovať dobe alebo dokonca na čas zmiznúť, no to hlavné pretrváva – radosť z obdarovania, ochota urobiť druhým deň krajším, ľudskosť, dobrosrdečnosť. Aj preto je pekné vedieť, že to, čo robí sv. Mikuláša výnimočným, nie je len balíček so sladkosťami, ale atmosféra, ktorá dokáže spojiť nás všetkých Moussonkáčov. A tak veríme, že táto tradícia bude pokračovať aj v ďalších rokoch a spríjemní nám tak predvianočné obdobie.
Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943; Školská kronika I.
Základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975; Kronika KMP I. ZDŠ
1980/1981 – 1988/1989, Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 –
2024/2025; TANCEROVÁ, Barbora. Mikuláš, Dedo Mráz, Santa Claus? Každý má svoju. parketu. (online), PAŽUR, Štefan. Protifašistický odboj na východnom Slovensku. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
1.12.2025 sa už tradične v Zemplínskom kultúrnom centre v Michalovciach konalo vyhodnotenie regionálnej súťaže Zemplínske pero. Ide o súťaž vo vlastnej tvorbe začínajúcich autorov. Ani v tomto školskom roku v tejto súťaži nechýbali naše mladé talenty. Ich pisateľské zručnosti boli ocenené nielen v próze ale aj v poézii.
Diana Doliňáková IX.B – 3. miesto vo vlastnej tvorbe – próza
Alžbeta Pristášová VIII.B –3. miesto vo vlastnej tvorbe – poézia
Ester Drotárová VIII.B – čestné uznanie za účasť - vlastná tvorba - próza
Dievčatám srdečne blahoželáme a prajeme, aby im pisateľské a tvorivé zručnosti ostali aj naďalej.
PK SJL
Ani sme sa nenazdali a opäť tu máme adventné obdobie – čas, ktorý do každodenného života prináša tichšie tempo, viac svetla v oknách a atmosféru očakávania. Počas týchto týždňov sa pripomínajú tradície odovzdávané z generácie na generáciu, formujú sa spoločné chvíle a vzniká priestor na stíšenie i symbolické prípravy na príchod najkrajších sviatkov v roku.
Advent je tak obdobím, ktoré spája minulosť s prítomnosťou a vytvára jedinečnú chvíľu zastavenia uprostred zimného času. Aj naša škola sa pomaly, ale isto pripravuje na adventné obdobie. Poďme si dnes spoločne zaspomínať na to, ako adventné obdobie trávili učitelia a žiaci základnej školy pod Hrádkom v predchádzajúcich rokoch. Dajme teda slovo bývalej zástupkyni PaedDr. Ernestíne Nemjovej, ktorá si zaspomínala na predvianočný čas roku 2003: „Začali sme zimnou výzdobou vestibulu školy, ktorú zrealizovali šikovné ruky učiteliek a vychovávateliek. Potom nasledovali dobré skutky žiakov doma i v škole, ktoré si žiaci napísali na hodine a pripravili pre Mikuláša. Ten žiakov navštívil v sprievode čertov, anjelov a obdaroval deti darčekmi a múdrym slovom. Že Vianoce sú naozaj predo dvermi, nám pripomenula krása vianočných ikebán, ktoré zhotovili žiaci vyšších ročníkov. Záver adventných prekvapení tvorilo pre nás už druhýkrát pečenie a maľovanie medovníkov. Pomáhali malí, veľkí, mladí a starí.“
A práve dnešný článok venujeme tejto milej tradícii, ktorá síce mala v našej škole krátke trvanie, ale o to intenzívnejšie ju učitelia, žiaci i rodičia vnímali. Veď práve tieto voňavé dobroty pripomínajú, že najkrajšie obdobie kalendárneho roka sa nezadržateľne blíži. Aké by to boli Vianoce bez perníčkov, ktoré rozvoňajú celý náš príbytok? Tieto sladké maškrty sú jednoducho neodmysliteľnou súčasťou sviatočného stola.
A čo tak si ich pripraviť priamo v škole? Takáto myšlienka skrsla v škole pod Hrádkom v roku 2002 a stretla sa s obrovským záujmom zo strany učiteľov, žiakov a aj ich rodičov. Čakalo však na nich kusisko práce. Od nákupu múky, medu a aromatického korenia, cez prípravu cesta, vykrajovanie typických tvarov spojených s Vianocami, až po samotné zdobenie upečených kúskov sladkou polevou. Počiatočné obavy však vystriedal optimizmus. Školská jedáleň sa zaplnila učiteľmi a žiakmi. Vianočná atmosféra, pocit spolupatričnosti, kooperácia a chuť pracovať, dotvorili celkovú atmosféru podujatia. Vďaka šikovným rukám sa stoly prehýbali pod ťarchou perníkov najrôznejších tvarov a farieb. Čoskoro sa školskou jedálňou, ale i všetkými chodbami školy šírila príjemná sladká vôňa. Áno, perníky boli hotové a radosť v očiach detí nemala konca kraja. Spokojní s výsledkom boli rovnako rodičia aj samotní učitelia. Výsledok spoločnej práce mohli v decembri 2002 obdivovať aj ostatní žiaci a návštevníci školy vďaka výstave „zdobených perníčkov na prízemí budovy“.
Avšak nešlo iba o perníčky, ale hlavne o spoločne strávený čas v kruhu priateľov a známych. Dajme ešte priestor vtedajšej zástupkyni riaditeľky školy PaedDr. Ernestíne Nemjovej: „Naša škola ožila a zavoňala blízkosťou detí, rodičov, starých rodičov a učiteľov. Z vydarenej práce sme mali všetci obrovskú radosť, a preto sme sa o ňu chceli podeliť... Veď vďaka týmto aktivitám naša škola otvorila dvere dokorán poetickému čaru blížiacich sa sviatkov. Zapálila všetky sviece adventného venca: pokoj, vieru, lásku a nádej v žiariacich očiach našich žiakov i nás dospelých.“
V školskej kronike nájdeme krátku zmienku o pečení perníkov aj v školskom roku 2004/2005.
Túto pozoruhodnú aktivitu si všimli aj v miestnom periodiku Michalovčan (2009, roč. 20, č. 1, str. 3): „Vkusne naaranžované stoly, príjemná atmosféra a vianočná hudba umocnili zdobenie. Plná jedáleň starých rodičov, rodičov, malých škôlkarov z MŠ na Masarykovej ulici a žiakov našej školy doplnili charakter akcie. Deti si dali veľmi záležať na zdobení. Najkrajšie perníky boli súčasťou výstavky vo vestibule školy. Na ďalší deň sa všetky perníky rozdali deťom. Tie si na nich veľmi pochutnali.“ A koľkože sa ich podarilo učiteľom upiecť? V školskom roku 2009/2010 sa podarilo upiecť celkovo 700 kúskov. Obdivuhodný výsledok!
I keď túto predvianočnú aktivitu v nasledujúcom období nahradili iné, pečenie perníčkov či medovníkov zostalo naďalej tradičným zvykom v našich končinách a patrí medzi obľúbené činnosti učiteľov, žiakov aj ich rodičov v rámci školských podujatí.
Čo viac dodať na záver? Len to, že škola nie je len priestorom, kde sa žiaci dozvedia množstvo nových a zaujímavých informácií. Nie je to len miesto, kde nadobúdajú nové vedomosti a zručnosti. Nie je to len prostredie, v ktorom si overujú svoje schopnosti. Škola je miesto, kde sa môžu sebarealizovať. Ide priestor, kde žiaci získavajú nové priateľstvá a konfrontujú sa so svetom. A aj taká nenápadná aktivita ako pečenie perníkov môže zanechať pozitívnu spomienku na školské časy, ba dokonca dokáže prispieť k udržiavaniu tradícií v našich rodinách, či žijeme v Michalovciach, Košiciach, Bratislave alebo kdesi na odľahlom mieste.
Nabudúce sa pozrieme na ďalšiu tradíciu spojenú s vianočným obdobím, ktorá sa v našej škole teší veľkej obľube. O tom však viac až nabudúce.
Zdroje: Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2024/2025,
Michalovčan (2009).
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Stredajšie popoludnie v ŠKD patrilo návšteve z HK Dukla Michalovce.
Žiakom 1.–4. ročníka prišli spríjemniť popoludnie hokejisti Ivan Matta, Igor Safaraleyev, Adam Stripai – pričom Ivan a Adam sú absolventmi našej základnej školy.
Pre deti si pripravili zaujímavú prezentáciu, počas ktorej sa žiaci dozvedeli nové informácie zo života športovcov, pýtali sa otázky a zapájali do diskusie.
Na záver nechýbalo podpisovanie vyrobených kartičiek a spoločné fotenie, ktoré vyčarilo úsmev na tvárach detí.
Ďakujeme za atmosféru a motiváciu, ktorú našim deťom priniesli!
Kolektív ŠKD
„Ať mír dál zůstává s touto krajinou.
Zloba, závist, zášť, strach a svár,
ty ať pominou, ať už pominou.“
(Milan Dvořák – Modlitba pro Martu)
Žiaci VIII.A a VIII.B sa vo štvrtok 27. novembra zúčastnili besedy s PhDr. Petrom Jašekom, PhD. z Ústavu pamäti národa. Témou podujatia bola Nežná revolúcia. Počas besedy, ktorá trvala dve vyučovacie hodiny, mali žiaci možnosť pozrieť si dokument venovaný udalostiam z novembra 1989 i prezentáciu, ktorá rozšírila ich poznatky o tomto dôležitom období našich dejín. Po skončení prezentácie dostali žiaci priestor na otázky, ktoré ich zaujímali. Vďaka odpovediam Dr. Jašeka mohli lepšie pochopiť súvislosti a význam revolučných udalostí roku 1989.
Mgr. Radoslav Sunitra
Mgr. Matúš Burda
Dňa 24.11.1944 na východnom Slovensku úspešne začal 4. ukrajinský front útočné operácie a dňa 26.11.1944 obsadili Medzilaborce, Michalovce, Humenné a prešiel do prenasledovania nepriateľa smerom na západ.“ Tieto slová adresoval veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR brigádny generál Ludvík Svoboda (1895 – 1979) hlavnému veliteľovi divíznemu generálovi Sergějovi Ingrovi (1894 – 1956), ktorý v danom čase sídlil v Londýne. Mesto Michalovce bolo jednotkami 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu obsadené bez boja, keďže nemecké vojská sa rozhodli stiahnuť na novú obrannú líniu. Pri prechode frontu boli v Michalovciach a okolí zaznamenané úmrtia najmä v dôsledku výbuchu mín, ktoré mali sťažiť postup Červenej armády. Dátum 26. november 1944 sa zapísal do dejín Michaloviec veľkými číslicami. Ľudia sa postupne vracali do svojich príbytkov, opravili si svoje domy a v spolupráci s armádou odmínovali polia, aby mohli už na jar zasiať obilniny. Front sa od mesta síce vzdialil, ale problémy pretrvávali. Jedným z nich bolo aj množstvo padlých vojakov, ktorí zomreli pri oslobodzovaní obcí a miest na Zemplíne. A tak sa začalo s výstavbou cintorína v lokalite Hrádok. Stavebné práce boli ukončené v roku 1946. Na základe archívnych dokumentov vieme, že na Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády na Hrádku je pochovaných okolo 17 650 vojakov.
A prečo o tom dnes hovoríme? Naša škola sídli od školského roku 1975/1976 práve v lokalite Hrádok neďaleko cintorína, kde sú pochovaní vojaci Červenej armády. A tak, prirodzene, je toto miesto neodmysliteľne späté s výchovno-vzdelávacím procesom. Nie sú to len hodiny dejepisu, ktoré sa odohrávajú na pietnom mieste. Ruštinári tu môžu skúmať nápisy na náhrobných kameňoch alebo na hodinách výtvarnej výchove sa žiakom doslova ponúkajú unikátne scenérie, ktoré dokážu zachytiť vo svojich kresbách či maľbách. Nesmieme zabudnúť ani na hodiny geografie či občianskej náuky, ktoré sa môžu takisto odohrávať na tomto pre mesto významnom mieste.
Opätovne sa blíži 26. november, keď si pripomenieme už 81 rokov od oslobodenia mesta Michalovce. Kroky vedenia mesta, zástupcov miestnej i štátnej samosprávy a obyvateľov mesta budú v tento deň smerovať na Ústredný vojenský cintorín Červenej armády na Hrádku, kde sa uskutoční pietny akt kladenia vencov. Tejto spomienkovej udalosti sa zúčastnia aj žiaci Základnej školy Teodora Jozefa Moussona. Je to už akási tradícia, vďaka ktorej môžu žiaci pochopiť význam tohto dňa pre mesto Michalovce a celé okolie. A nielen to. Mier nie je samozrejmosť! My si už dnes ani nevieme predstaviť, čo prežívali vojaci či naši predkovia. Veliteľ sovietskej 38. armády Kiril Semionovič Moskalenko (1902 – 1985) spomína:
„Podmáčaná pôda takmer úplne paralyzovala pohyb techniky a celú dopravu. Takýmto terénom sa útočiace vojská mohli iba brodiť. Na niektorých úsekoch museli vojaci svoje delá a mínomety prenášať doslova na pleciach.“
Vráťme sa k spomienke na oslobodenie mesta Michalovce. Pri listovaní kroniky sa tentoraz zastavme v školskom roku 1996/1997. Dajme slovo kronikárovi, ktorý zachytil 26. november takto: „V dopoludňajších hodinách nosili naši žiaci ročníkov 1. – 4. kvetinky padlým vojakom pochovaným na cintoríne ČA. Popoludní žiaci 7. – 8. ročníka vítali účastníkov vďakyvzdania na tom istom cintoríne. V tento pamätný dátum bolo naše okresné mesto oslobodené a tí, čo pri oslobodzovaní padli, spia svoj večný sen na mestskom cintoríne ČA. Všetkým im, padlým, patrí naša vďaka!“ Poďme ešte ďalej do minulosti, a to do obdobia, keď naša škola bola ešte len na výkrese architektov. „Večer 25.11. 1969 sa konal pri príležitosti oslobodenia nášho mesta ČA lampiónový sprievod. Zúčastnili sa na ňom ročníky 1. až 9. Dopoludnia i v popoludňajšej smene (dnes zmene, pozn. autora) bola v jednotlivých triedach na poslednej vyučovacej hodine slávnosť, na ktorej si žiaci pripomenuli udalosti spred 25 rokov. Dňa 26.11. sa zúčastnili žiaci na vojenskej prehliadke, ktorá sa konala na námestí. Bola to prehliadka modernej techniky a bojovej pripravenosti našej i sovietskej armády.“
Lampiónový sprievod sa konal aj 25. novembra 1971. Avšak v kronike sa už nedočítame o aktivitách spojených s oslobodením mesta Michalovce. Práve v tomto školskom roku 1971/1972 zatienila výročie oslobodenia mesta iná spomienková udalosť – výročie úmrtia prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda (23. november). Oveľa väčšiu pozornosť si však vyslúžila Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR), ktorá sa v našich podmienkach pripomínala 7. novembra kultúrno-spoločenským programom plným básní, piesní a tanečných vystúpení. Práve touto udalosťou sa začala kultúrno-politická udalosť slúžiaca k popularizácii Sovietskeho zväzu medzi obyvateľmi Československa s názvom Mesiac československo-sovietskeho priateľstva (ČSSP).
Tak či onak je 26. november významným historickým míľnikom v dejinách mesta Michalovce, a preto si zaslúži svoje miesto medzi ďalšími sviatkami a udalosťami, ktoré si počas kalendárneho roka pripomíname. Nezabúdajme na tých, ktorí položili životy v boji proti zlu. Nedávno sme spomínali na našich blízkych a priateľov, ktorí už nie sú medzi nami. Vzdajme úctu aj tým, ktorých mená síce nepoznáme, ale svojim životom prispeli k oslobodeniu nášho mesta, regiónu, krajiny. Urobme tak 26. novembra 2025 – 81 rokov od oslobodenia Michaloviec.
Zdroje:
Zdroje: Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943, Školská kronika I. Základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975; Kronika I. ZŠ 1992 – 1993/2007 – 2008; Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2024/2025, Kronika KMP I. ZDŠ 1980/1981 – 1988/1989, Michalovčan online, Obrana (roč. 33, č. 11, 2025, s. 28 – 29), BYSTRICKÝ, Jozef (ed.). Pramene k vojenským dejinám Slovenska V/2/1. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2014, s. 148.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
Táto medzinárodná matematicko - fyzikálna súťaž sa po prestávke znova vrátila do nášho mesta. Regionálne kolo sa uskutočnilo na GPH v Michalovciach. Súťažilo 12 tímov regiónu. Našu školu reprezentovalo družstvo v zložení Alexandra Smreková, Alex Majerník, Timotej Ohriska a Adam Pangrác. Riešili extrémne náročné logické úlohy z matematiky a fyziky. Veľmi nás potešilo krásne druhé miesto, ktoré získali v silnej konkurencii . V rámci celého Slovenska súťažilo 386 tímov. Presné umiestnenie ešte nie je zverejnené, ale podľa počtu získaných bodov sa pohybujeme na úrovni 50. miesta. Ďakujem našim žiakom za skvelé vedomosti a výborné umiestnenie.
Mgr. Lenka Paľová
Vedúca PK fyziky
V dňoch 18.11. a 24.11.2025 sa v priestoroch našej školy uskutočnila preventívna beseda s kpt. Ing. Zuzanou Rozsypalovou z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach. Na akcii sa zúčastnili žiaci piateho ročníka.
Počas interaktívneho stretnutia boli predstavené základné formy šikanovania – od verbálnych útokov až po fyzické násilie. Veľká časť diskusie sa venovala aj narastajúcemu problému kyberšikanovania, ktoré sa šíri cez sociálne siete a mobilné aplikácie. Naši piataci sa do diskusie aktívne zapájali. Otvorene kládli otázky a podelili sa o niektoré skúsenosti a situácie, s ktorými sa stretli.
Cieľom besedy bolo prispieť k posilneniu ich empatického správania a vytváraniu školského prostredia, kde sa každý cíti bezpečne a rešpektovaný.
Veríme, že získané informácie pomôžu našim piatakom nielen v škole, ale aj v ich každodennom živote.
PaedDr. Mária Vanšovská, MBA
Školský digitálny koordinátor
20. novembra 2025 sme si pri príležitosti Svetového dňa detí obliekli oblečenie modrej farby – modré tričká, modré nohavice, modré mikiny či modré košele. Aj takýmto spôsobom sme sa zapojili do výzvy organizácie UNICEF pri príležitosti výročia Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý ratifikovalo až 195 krajín sveta, čím sa stal tento medzinárodný dokument najširšie prijatou zmluvou o ľudských právach v histórii ľudstva. Medzi 4 základné piliere tohto významného dokumentu patria: nediskriminácia, najlepší záujem dieťaťa, právo na rešpektovanie názorov dieťaťa a právo na život, prežitie a rozvoj. Modrým odevom sme dali najavo, že nám záleží na živote každého jedného dieťaťa na našej planéte a túžime po svete, v ktorom by všetky deti žili v bezpečí a mieri, mohli chodiť do školy a naplniť svoj potenciál.
Mgr. Radoslav Sunitra
V rámci učiva z prvouky o záchranných zložkách sa žiaci druhého ročníka zúčastnili exkurzie v Hasičskej stanici. Deti mali možnosť vidieť technické vybavenie a pomôcky, ktoré hasiči používajú pri svojej náročnej a zodpovednej práci.
Veríme, že návšteva stanice bola pre žiakov nielen zážitkom, ale aj inšpiráciou a možno v niektorých z nich prebudila túžbu stať sa hasičmi.
učiteľky 2. ročníka
Powered by aSc EduPage