Písal sa 1. september 1975, keď Základná škola Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach otvorila po prvýkrát svoje brány pre žiakov, pedagogických i nepedagogických zamestnancov. Do školských lavíc zasadli stovky žiakov a za katedry desiatky učiteľov. Niektorí sa len presunuli z bývalej adresy v centre mesta, pre iných to bolo zoznamovanie sa nielen s novými priestormi pod Hrádkom, ale aj so spolužiakmi či kolegami. Od roku 1975 sa základná škola, ktorej nikto inak nepovie ako „Jednotka“, neustále vyvíja v súlade so spoločenskými zmenami, pedagogickými trendmi, potrebami žiakov a ich rodičov. Neoddeliteľnou súčasťou tohto vývoja je vedenie školy, ktoré v jednotlivých dejinných etapách určovalo jej smerovanie, organizačný chod a vzdelávaciu filozofiu. Významnú úlohu pri formovaní školy zohrali riaditelia, ktorí v jednotlivých obdobiach stáli na jej čele a niesli zodpovednosť za jej rozvoj. Každý z nich vstupoval do funkcie v inom čase, s inými výzvami a predstavami o jej fungovaní, no všetkých spájala snaha vytvoriť prostredie, v ktorom má výchova a vzdelávanie pevné miesto. Nasledujúce riadky sú venované práve tým, ktorí stáli na čele našej základnej školy od roku 1975 až po súčasnosť.
Prvým riaditeľom Základnej školy na ulici T. J. Moussona sa stal Juraj Kríž, ktorý však na jej čele nestál po prvýkrát. Do funkcie riaditeľa nastúpil už v roku 1962. Po presťahovaní školy do novovybudovaných priestorov 1. septembra 1975 plynulo pokračoval v jej vedení až do roku 1991. Jeho životná a profesijná dráha bola príkladom systematickej práce v prospech školstva. Narodil sa 8. júna 1931 v Trhovištiach, kde získal základné vzdelanie. Následne úspešne absolvoval gymnaziálne štúdium v Michalovciach. Po pedagogickej praxi a ukončení štúdia na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove pôsobil ako učiteľ, riaditeľ i školský funkcionár na úrovni okresu. Počas jeho dlhoročného pôsobenia sa škola výrazne modernizovala – skvalitnilo sa materiálno-technické vybavenie, rozšírila sa výučba cudzích jazykov (najmä anglického jazyka) a systematicky sa budovalo estetické i športové zázemie školy. Spolu s vtedajším predsedom Miestneho národného výboru v Michalovciach Jurajom Vraňuchom a vedúcim odboru školstva Okresného národného výboru Jánom Eštokom stáli v roku 1982 pri zrode Pionierskej športovej olympiády mestských základných škôl, ktorá existuje dodnes, avšak pod iným názvom. Angažoval sa aj v komunálnej politike. V roku 1956 vstúpil do Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ). A nielen to. Od detstva bol vášnivým športovcom. Začínal s futbalom v Trhovišti a neskôr v Lastomíre. Najväčšie úspechy však zožal ako funkcionár a neskôr predseda telovýchovnej jednoty Lokomotíva Pozemné stavby. Vďaka jeho obetavej práci sa podarilo v Michalovciach vybudovať hádzanársky klub s adekvátnym zázemím. Jeho neúnavné pracovné nasadenie a zodpovedný prístup formovali charakter školy až do jeho odchodu do dôchodku v roku 1991. A aká bola najväčšia láska dnes už nebohého riaditeľa Juraja Kríža? „Tou prvou je pedagogika, druhou šport, ale, samozrejme, nechýba ani láska k rodine.“
Po odchode Juraja Kríža do dôchodku v roku 1991 sa uvoľnilo miesto riaditeľa I. základnej školy v Michalovciach, čo otvorilo otázku, kto prevezme vedenie školy na Hrádku. V poradí druhou riaditeľkou Základnej školy na ulici T. J. Moussona sa stala Ľudmila Komáreková. Tá sa do Michaloviec presťahovala v 80. rokoch a po krátkom pôsobení v Pavlovciach nad Uhom nastúpila do I. základnej školy v Michalovciach. Po odchode bývalého riaditeľa do dôchodku získala dôveru svojich kolegov a v súlade s platným schvaľovacím postupom prevzala riadiacu funkciu v školskom roku 1991/92. Ľudmila Kovačovičová viedla školu v období významných spoločenských zmien, kedy sa prejavovala zvýšená dôvera v samosprávu školských zariadení. Pod jej vedením škola pokračovala v rozvoji a adaptácii na nové výzvy vzdelávacieho procesu. Príkladom je úzka spolupráca s miestnymi podnikateľmi a firmami. Tak napríklad michalovská pobočka CHZP Apollo úzko spolupracovala s I. základnou školou v Michalovciach v rámci Národného programu podpory zdravia. Riaditeľ pobočky Pavol Leto ako prejav vďaky odovzdal riaditeľke I. základnej školy kompletné počítačové vybavenie pre školy. Ľudmila Komáreková sa taktiež angažovala na miestnej úrovni. V roku 2000 bola zvolená do funkcie predsedníčky Okresnej školskej rady. A ďalšie úspechy na seba nenechali dlho čakať. Ale o tom už viac na začiatku roka 2001 povedala pre miestne média sama pani riaditeľka: „V minulom školskom roku [1999/2000] sme dosiahli vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky vo všetkých oblastiach. Dôkazom spokojnosti sú rodičia, žiaci a stále vyšší záujem o štúdium na našej základnej škole. Kapacitne sme predimenzovaní, máme viac tried ako je v projektovej dokumentácii. Ale sme radi, že nám rodičia dôverujú. Snažíme sa ich nesklamať. Chceme, aby sa deti neučili pre známky, ale aby svojimi vedomosťami našli uplatnenie v živote.“ Avšak prišiel začiatok školského roka 2004/2005: „Prekvapením pre väčšinu pedagógov a žiakov bolo to, že brány školy sa otvorili bez pani riaditeľky Ľudmily Kovačovičovej. Počas prázdnin sa nečakane rozhodla zmeniť miesto trvalého bydliska. Niekoľkokrát ohlasované, a neskôr zrušené rozhodnutie odsťahovať sa k svojmu manželovi do Smoleníc uskutočnila narýchlo dva týždne pred začiatkom školského roka. Žiakov a pedagógov privítala pani zástupkyňa Mgr. Valéria Kocúrová, dočasne poverená riadením školy.”
Po nečakaných okolnostiach v lete 2003 bola vedením školy poverená vtedajšia zástupkyňa riaditeľa Valéria Kocúrová, ktorá úspešne zvládla výberové konanie a od roku 2004 až do odchodu do dôchodku v roku 2024 stála na čele „Jednotky“. Valéria Kocúrová vyštudovala učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov – matematika a zemepis na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Po promócii nastúpila v roku 1983 na základnú školu T. J. Moussona, ktorá sa stala jej celoživotným pracoviskom, s výnimkou rokov 1992 – 1996, kedy pôsobila ako školská inšpektorka. Pod jej vedením dosiahla škola množstvo významných úspechov a zrealizovala mnoho úspešných projektov. V ostatnom desaťročí bola škola pod jej vedením opakovane hodnotená nezávislou organizáciou INEKO ako jedna z najlepších na Slovensku. Ministerstvo školstva SR jej udelilo čestný názov za dlhodobo výborné výsledky a značku kvality za úspechy v Testovaní 9. Valéria Kocúrová svojou odbornosťou, pracovným nasadením a životným nadhľadom významne prispela k budovaniu školy ako moderného a kvalitného vzdelávacieho zariadenia, ktoré dokázalo obstáť v náročných požiadavkách vzdelávacieho procesu.
Od roku 2024 stojí na čele „Moussonky“ Róbert Pirč, ktorý pokračuje v nastolenom trende. Pod jeho vedením sa postupne v súvislosti so školskou reformou mení obsah vzdelávania. Výrazným krokom je modernizácia a zavádzanie moderných technológii do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pánovi riaditeľovi držíme palce na tejto neľahkej, ale o to krajšej ceste.
Naša základná škola pod Hrádkom oslavuje v tomto školskom roku významné jubileum – 50 rokov. Za polstoročie jej existencie stáli na čele školy len štyria riaditelia, ktorí neboli len profesionálnymi pedagógmi, ale aj výraznými osobnosťami, ktoré svojím nasadením a víziou formovali nielen žiakov, ale aj pedagógov a celú školskú komunitu. Vďaka ich práci a odhodlaniu si škola udržuje svoju povesť kvalitnej a modernej výchovno-vzdelávacej inštitúcie 21. storočia, ktorá je pripravená čeliť novým výzvam aj v ďalších desaťročiach.
Zdroje:
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.
Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Dve lásky. In Zemplínske noviny, 1987, roč. 28, č. 12, s. 1.
In Extra Zemplín, 1999, roč. 6 (40), č. 12, s. 2.
Michalovská OŠR zvolená. In Extra Zemplín, 2000, roč. 7 (41), č. 19, s. 1.
Autor: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra