PMD-85, IQ-151 či Didaktik Alfa. Že vám tieto názvy nič nehovoria? Dnešným žiakom už pripomínajú skôr kapitolu z dejín techniky. No práve tieto mikropočítače patrili medzi prvé zariadenia používané v školách bývalého Československa. Učili sa na nich základy programovania, logického myslenia a práce s výpočtovou technikou. Už v 70. rokoch 20. storočia sa začali objavovať prvé snahy zavádzať informatickú výučbu aj v našej ZŠ T. J. Moussona Michalovce pod Hrádkom. Práve historická čiernobiela fotografia zachytáva dokonale atmosféru týchto začiatkov.
Žiaci na nej pracujú s rozmerným zariadením, ktoré si vyžadovalo trpezlivosť a technické porozumenie. V tom čase išlo o modernú didaktickú pomôcku a dôkaz, že škola reagovala na technologické zmeny v spoločnosti. Svedčí o tom aj heslo na nástenke: „Programovanie všetkých vied – predpoklad VTR (pozn. autora – vedecko-technická revolúcia).“ Zavádzanie informatiky však nebolo jednoduché – vybavenie učební modernou technikou si vyžadovalo finančné prostriedky, ktorých školy nemali nazvyš. V období socializmu sa rozvoj školského vybavenia opieral predovšetkým o štátne plánovanie a centrálne prideľovanie zdrojov – koncept partnerov či sponzorov v dnešnom zmysle slova vtedy prakticky neexistoval. Situácia sa výrazne zmenila až po roku 1989, keď sa školám otvorili nové možnosti spolupráce s externými partnermi a podporovateľmi. Významnú úlohu tak začali zohrávať rôzni podporovatelia a sponzori. Jedným z konkrétnych príkladov bola pomoc z roku 1999, keď michalovská pobočka CHZP Apollo odovzdala škole kompletné počítačové vybavenie v rámci Národného programu podpory zdravia. Vybavenie prevzala vtedajšia riaditeľka Mgr. Ľudmila Komáreková (1991 – 2004) a umožnilo ďalší rozvoj informatického vzdelávania.
Postupne sa informatika stala prirodzenou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Žiaci si už v nižších ročníkoch osvojujú prácu s počítačom, internetom, textovými a tabuľkovými aplikáciami, ale aj s modernými nástrojmi, ktoré môžu využiť v bežnom živote. Už nejde len o písanie v textovom editore alebo vytváranie prezentácií, ale aj o strihanie videí, tvorbu hudby, programovanie, robotiku, ba dokonca prácu s umelou inteligenciou. Dôležitou súčasťou výučby sa stáva aj etické a zodpovedné využívanie týchto nástrojov, najmä umelej inteligencie, aby žiaci dokázali technológie používať efektívne, bezpečne, no s rešpektom k ostatným.
Digitálne nástroje využívajú žiaci aj pri školských projektoch, prezentáciách, komunikácii, ale aj pri riešení predmetových olympiád a súťaží — napríklad Geografickej olympiády, Ligy kritického myslenia či Ekonomickej olympiády. Výsledky talentovaných žiakov školy sú pritom veľmi výrazné – napríklad žiak Samuel Brnčal bol ocenený Cenou mesta za výnimočné úspechy v oblasti informatiky v školskom roku 2014/2015, čo dokazuje, že škola dokáže podporiť individuálne nadanie a motivovať žiakov k rozvoju ich schopností.
Druhú fotografiu možno vnímať ako symbol ďalšej etapy vývoja. Zachytáva počítačovú učebňu počas súťaže Informatický bobor v školskom roku 2014/2015. Žiaci pracujú samostatne pri notebookoch a riešia úlohy rozvíjajúce informatické myslenie, logiku a schopnosť riešiť problémy. iBobor je medzinárodná informatická súťaž, ktorá testuje logické myslenie, počítačovú gramotnosť a riešenie problémov formou zaujímavých úloh. Táto súťaž vznikla v roku 2004 v Litve a postupne sa rozšírila do desiatok krajín. Naša škola sa do nej pravidelne zapája, čím podporuje záujem žiakov o informačné technológie a motivuje ich ku kreatívnemu a aktívnemu využívaniu digitálnych technológií, čo sa plne zhoduje s profilom školy a jej dôrazom na rozvoj kompetencií, ktoré sú potrebné pre život v modernom svete.
Dnešná učebňa však vyzerá opäť inak – modernizácia a rekonštrukcia v roku 2025 priniesli nové technické vybavenie a kvalitnejšie podmienky pre digitálne vzdelávanie. Pri príležitosti Medzinárodného dňa bezpečného internetu (Safer Internet Day, 10. február 2026) si zároveň uvedomujeme, že technológie neprinášajú len nové možnosti, ale aj zodpovednosť. Žiaci sa učia bezpečne používať internet, chrániť svoje súkromie, kriticky vyhodnocovať informácie a komunikovať s rešpektom v online priestore. Digitálne zručnosti tak dopĺňa digitálna gramotnosť a zodpovednosť.
Pri pohľade na obe fotografie – historickú i relatívne nedávnu – vidíme jasnú kontinuitu. Od prvých pokusov s výpočtovou technikou až po moderné digitálne vzdelávanie, robotiku alebo programovanie s pomôckami ako Bee-Bot zostáva cieľ rovnaký: pripraviť žiakov na svet, v ktorom technológie zohrávajú kľúčovú úlohu. A keď sme už pri týchto robotických včielkach Bee-Bot. Tie patria medzi obľúbené atrakcie počas dňa otvorených dverí našej školy.
Počítače sa stali neoddeliteľnou súčasťou vyučovania na ZŠ T. J. Moussona a tento vývoj je dôkazom schopnosti školy reagovať na meniace sa potreby spoločnosti a podporovať žiakov v získavaní zručností, ktoré budú nevyhnutné pre ich budúcu kariéru i každodenný život.
Zdroje:
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 2007/20008 – 2025/2026.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.
In Extra Zemplín, 1999, roč. 6 (40), č. 12, s. 2.
Internetový odkaz:
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra