Fašiangy sú už síce za nami a opäť sme v našom každodennom rytme, no vráťme sa ešte aspoň na chvíľu do obdobia radosti, hudby a veselých masiek. Čas medzi sviatkom Troch kráľov a Popolcovou stredou každoročne prináša do našej ZŠ T. J. Moussona Michalovce farby, smiech a atmosféru plnú očakávania. Aj keď sa toto obdobie oficiálne skončilo, spomienky naň v nás stále živo rezonujú.
Karnevaly, školské plesy či tematické dni nie sú len príležitosťou obliecť si masku alebo slávnostné šaty. Sú predovšetkým časom stretnutí, spoločných zážitkov a budovania tradícií, ktoré si žiaci odnášajú v spomienkach ešte dlhé roky. Fašiangové podujatia spájajú mladších i starších, učiteľov aj rodičov a dokazujú, že škola nie je len miestom učenia, ale aj priestorom radosti a spolupatričnosti.
Samotná história fašiangov siaha do dávnej minulosti. Slovo fašiangy pochádza z nemeckého slova Faschang (v súčasnosti používajú Nemci na označenie fašiangov hlavne slovo der Fasching, poznámka autora), čo by sme mohli preložiť ako výčap alebo posledný nápoj, ktorý symbolizoval pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Pôvod tohto obdobia plného zábavy a dobrého jedla však siaha do antických čias, kde sa stretávame s názvami ako saturnálie, bakchanálie či liberálie. Oslava konca zimy a vítanie jari sa u nás po prvýkrát oslavuje v časoch Veľkej Moravy, teda v 9. storočí. Avšak naši predkovia tento čas nazývali slovanským pojmom mjasopust. V Českej republike sú dedinské masopustné obchôdzky a masky na Hlinecku od roku 2010 zapísané do nehmotného dedičstva UNESCO. Vráťme sa však k nám na Slovensko. Pre fašiangové obdobie sú typické sprievody, kde si ľudia obliekajú rôzne kostýmy alebo masky so zvieracími či prírodnými motívmi. Nechýbajú ani masky, ktoré majú strašidelný charakter. Ľudia verili, že práve táto maska ich ochráni pred zlými duchmi. Vo fašiangových sprievodoch často vidíme aj mužov prezlečených za ženy a naopak. Nesmie chýbať ani ľudový rozprávač, hudba, tradičné vinšovačky, piesne či riekanky.
V nasledujúcich riadkoch sa spoločne obzrieme za tým, ako sme tento výnimočný čas prežívali v našej škole, aké masky zaplnili telocvičňu, aké tóny zneli počas plesu a aké úsmevy rozžiarili tváre všetkých zúčastnených.
Ak by sme zalistovali v najstaršej kronike I. základnej školy, zistili by sme, že fašiangové obdobie sa nijako špeciálne v škole neoslavovalo. V škole si žiaci pripomínali iné významné historické udalosti a dni, ktorými sa štát snažil formovať čechoslovakistickú identitu. Spomeňme napríklad vznik Československého Červeného kríža (23. február), narodeniny prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka (7. marec), výročie narodenia pedagóga Jana Amosa Komenského (28. marec) alebo výročie úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika (4. máj). A tak sa iniciatívy chopili mestské spolky a záujmové skupiny. Dňa 1. marca 1930 „usporiadal ženský židovský spolok v prospech kuchyne pre nezamestnaných maškarnú zábavu pre deti.“ Len pre zaujímavosť, v roku 1930 pripadla Veľkonočná nedeľa na 20. apríl. A ako to vyzeralo v našom meste pred obdobím 40-dňového pôstu? Tak napríklad v roku 1933 zorganizoval Sokol v meste kabaretný večierok (31. január). Spolok s názvom Orol si zase pripravil divadelné predstavenie „Charleyho teta“ (12. február). O týždeň zase Matica slovenská pripravila pre záujemcov hudobný večierok (18. február). V závere februára Robotnícka telovýchovná jednota pripravila divadelné predstavenie s názvom Jánošík (25. február). A mohli by sme pokračovať ďalej. Vtedajší obyvateľ Michaloviec mal teda viacero možností, ako sa zabaviť či aktívne tráviť voľný čas. Problémom však bol nedostatok peňazí a zlá sociálna situácia niektorých skupín obyvateľstva.
V našom spomínaní sa posuňme ďalej do obdobia 60. a 70. rokov. Karnevaly boli súčasťou života školy. Nespájali sa však s obdobím fašiangov, ale skôr s vianočnými sviatkami. A dôvod? Ten bol celkom jednoduchý. Komunistickí predstavitelia sa snažili vytlačiť oslavu narodenia Ježiša Krista (Vianoce) z kolektívnej pamäti, a tak sa posledné dni v kalendárnom roku konali maškarné plesy či karnevaly, ktoré si možno staršia generácia pamätá ako posedenie pri jedličke. Žiaci privítali Deda Mráza, ktorý im odovzdal malé balíčky so sladkosťami, no a po niekoľkých básničkách a pesničkách sa telocvičňa základnej školy zmenila na tanečný parket, po ktorom sa premávali žiaci prezlečení za rôzne nadprirodzené bytosti, postavy z kníh, spevákov, princezné a princov či rôzne zvieratá. Neboli to len školy, ktoré organizovali tzv. zimné karnevaly. Dňa 21. marca 1970 sa v Okresnom dome detí a mládeže v Michalovciach konal Kvetinový karneval, na ktorom sa zúčastnili všetci pionieri michalovských základných škôl. Nemohla chýbať ani súťaž o najlepšiu kvetinovú masku. Medzi ocenenými bola aj žiačka I. ZDŠ (základná deväťročná škola) Šamová, ktorá zažiarila s maskou sedmokrásky. Mestský dom pionierov a mládeže v Michalovciach zasa usporadúval karneval na ľade na miestnom zimnom štadióne. Len v roku 1989 sa ho zúčastnilo viac ako 150 detí, čo svedčí o úspešnej akcii pre deti a mládež.
Presuňme sa o čosi ďalej v čase, keď sa fašiangové tradície začali v našej škole pevnejšie zapisovať do kalendára podujatí. Školský rok 2009/2010 priniesol pravú fašiangovú náladu najmä do ročníkov 1. – 2. Dňa 4. februára privítali žiakov veselo vyzdobené triedy, v ktorých sa dolaďovali posledné detaily kostýmov a masiek. Popoludní sa deti premenili na rozprávkové bytosti a školou sa niesol smiech, hudba i radostný ruch. Tanec, hry a súťaže vyvrcholili karnevalovým vláčikom, ktorý pozdravil starších spolužiakov. O deň neskôr, 5. februára, si druháci a niektorí prváci užili karneval v školskom klube detí. Fašiangy – obdobie od Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou – tak boli dôstojne a veselo ukončené hudbou, tancom a dobrou náladou.
Ani školský rok 2010/2011 nezaostal. Fašiangový karneval v ŠKD sa už stal tradičnou súčasťou februárových dní. Triedy ožili hudbou a tancom, deti sa predstavili na promenáde masiek, zasúťažili si, zaspievali známe detské piesne a nechýbala ani sladká odmena či občerstvenie. Deň pred jarnými prázdninami tak patril radosti, kreativite a spoločnému zážitku.
Postupne sa popri detských karnevaloch začali do školského života výraznejšie zapisovať aj plesy pre starších žiakov. V školskom roku 2019/2020 sa ples niesol vo výbornej atmosfére a na vysokej organizačnej úrovni. Vďaka výbornej spolupráci pedagogických zamestnancov a žiakov, slávnostne vyzdobenej školskej jedálni, kvalitnej hudbe i chutnej večeri od našich pani kuchárok prežili žiaci príjemný a veselý piatkový podvečer. K dobrej nálade prispela aj bohatá tombola a podpora sponzorov, ktorým patrí úprimná vďaka. V minulom školskom roku sme síce kvôli vysokému počtu chorých žiakov nemohli zorganizovať valentínsky ples. Ten však nahradil majáles, ktorý bol určite dôstojnou náhradou za zrušený ples. Vyvrcholením tejto tradície je aktuálny školský rok 2025/2026, v ktorom sa uskutočnil už 5. ročník valentínskeho plesu. Tento malý jubilejný míľnik potvrdzuje, že fašiangové a plesové tradície majú na našej škole svoje pevné miesto. Spájajú generácie žiakov, učiteľov i rodičov a dokazujú, že škola je nielen miestom vzdelávania, ale aj priestorom, kde vznikajú spomienky na spoločné chvíle plné radosti, hudby a priateľstva. A aby sme nezabudli na naše tradície a zvyky, žiaci si každoročne pripravujú krátke pásmo plné tanca, piesní, básní a vinšovačiek. Spoločenská miestnosť sa tak razom premení na divadelnú scénu. Aj takýmto spôsobom dbáme na to, aby súčasná mladá generácia nezabudla na zvyky našich predkov.
Fašiangy sa možno každý rok skončia polnocou pred Popolcovou stredou, no ich duch v našej škole pretrváva omnoho dlhšie. V smiechu detí, v spomienkach na prvé karnevalové masky, v elegancii plesových šiat i v spoločných fotografiách sa ukrýva niečo viac než len zábava – tradícia, ktorá nás spája. Nech už budú ďalšie ročníky akékoľvek, jedno je isté: keď sa školské chodby rozozvučia hudbou a triedy zaplnia masky, budeme vedieť, že opäť nastal čas, keď sa škola mení na miesto radosti, priateľstva a nezabudnuteľných zážitkov.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.
Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.
Kvetinový karneval. In Zemplínske noviny, 1970, roč. 11, č. 14, s. 3.
NACK, D. In Zemplínske noviny, 1989, roč. 30, č. 5, s. 2.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
