„Dúfam, že michalovská škola sa stane najlepšou v celom okrese a že chýr bude mať taký, že ju všade poznajú.“ Úvodné slová patrili školskému inšpektorovi, ktorý hodnotil výchovno-vzdelávací proces v I. základnej škole v Michalovciach na Cintorínskej ulici (dnes ZŠ T. J. Moussona Michalovce) v 20. rokoch 20. storočia. Úspech školy sa však nedá merať len počtom tried, učební či moderných pomôcok. Skutočným meradlom jej kvality sú predovšetkým výsledky žiakov, ich vedomosti, schopnosti a úspechy, ktoré dosahujú doma aj za hranicami školy. Práve žiaci sú najlepším dôkazom práce učiteľov, podpory rodičov a snahy celej školskej komunity. Cesta k vysnívanému úspechu však bola dlhá a náročná. Nehovoriac o tom, že rovnako ako ďalšie odľahlé regióny, tak aj Zemplín po prvej i druhej svetovej vojne sužovali rôzne problémy ako napríklad nezamestnanosť, vysoká miera chudoby, negramotnosť, zlé sociálne pomery či zanedbané zdravotníctvo. V roku 1932 sa už nový inšpektor M. Dzurek do školy vrátil. Z niekoľkodňovej inšpekčnej činnosti vypracoval školský inšpektor správu, v ktorej sa dočítame, že základom „výučby nemá byť podávanie hotových myšlienok, ale deti naučiť myslieť. Deti majú prejavovať mnohostrannú činnosť, akúsi samočinnosť, skúmanie, hľadanie. V takej škole, založenej na zásadách samočinnosti a súčinnosti, ťažisko práce prechodí z učiteľov na pracujúcich žiakov. Žiak nemá byť mnohomluvnosťou učiteľovou ubitý. (...) Vyučovanie nech sa netočí len okolo slov, veci (školské pomôcky, didaktické pomôcky - pozn. autora) a nie slová, to má byť našou požiadavkou. Vyučovanie nech sa nesie výchovným smerom. Celé naše pôsobenie má byť citove založené. K výučbe treba hodne cviku, dôkladného vzdelania a súkromného štúdia.“ Ani štatistika nebola príliš lichotivá. Na konci školského roka 1937/1938 navštevovalo I. základnú školu v Michalovciach 1574 žiakov (824 chlapcov, 750 dievčat), z ktorých do vyššieho ročníka nepostúpilo 130 chlapcov a 86 dievčat. Nasledujúci školský rok 1938/1939 bol poznačený nárastom napätia v Európe a politickou krízou v Československu. V septembri 1938 sa v Mníchove stretli veľmoci (Nemecko, Taliansko, Veľká Británia, Francúzsko), kde rozhodli o odstúpení československého územia Sudety Nemcom. V októbri 1938 zase vyhlásila Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) v Žiline autonómiu. Do exilu odišiel československý prezident Edvard Beneš. Mračná nad Československom sa sťahovali a nárast extrémizmu a radikálneho nacionalizmu bolo badať v spoločnosti. Vidíme to aj na stránkach školskej kroniky. Titulnej strane školského roka 1938/1939 dominuje slovenský znak a vlajka HSĽS. Na ďalších stranách vidíme, ako sa striktne odlišovali žiaci z kresťanských a židovských rodín. Vráťme sa však opäť k číslam. V školskom roku 1938/1939 navštevovalo školu už „len“ 912 žiakov. Z celkového počtu žiakov dostalo až 113 žiakov (70 chlapcov a 43 dievčat) z kresťanských rodín známku nedostatočný. Presne 25 žiakov židovského pôvodu v danom školskom roku nepostúpilo do vyššieho ročníka. Z dnešného pohľadu sa počty žiakov, ktorí nepostúpili do vyššieho ročníka, javia ako pomerne vysoké. Treba však pripomenúť, že na výsledky žiakov mali výrazný vplyv rodinné pomery a už spomínané problémy regiónu Zemplína. Pripočítajme k tomu aj nevyhovujúce podmienky v škole. Veď celá budova školy pozostávala z 8 učební, 3 kabinetov, riaditeľne, zborovne, bytu pre správcu, bytu pre školníka a miestnosti pre Okresnú pečlivosť o mládež. Dve triedy boli dokonca na vtedajšom Sztárayho námestí (dnes Kostolné námestie) a jedna trieda na Kapušianskej ulici. Vojnové udalosti zasiahli aj Michalovce. A tak bol vyučovací proces v škole prerušený. Po oslobodení územia vtedajšieho Československa sa postupne obnovuje výchovno-vzdelávacia činnosť. V roku 1948 bola dokonca predĺžená školská dochádzka z 8 na 9 rokov. Týmto novým pomerom sa muselo prispôsobiť aj vedenie I. základnej školy. Výrazným posunom bolo zavedenie výučby anglického jazyka od 3. respektíve 5. ročníka. S vyučovaním anglického jazyka sa začalo 1. septembra 1966. Dostať sa v tej dobe do triedy s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka nebolo vôbec jednoduché. Koncom školského roka 1968/1969 sa konali v škole talentové skúšky pre žiakov 2. a 5. ročníka. Na základe ich výsledkov boli vytvorené dve triedy na nižšom stupni (III.A, III.B) a dve triedy na vyššom stupni (VI.A, VI.B) s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka (3 hodiny týždenne). Prvou vyučujúcou anglického jazyka bola p. Ivanová. Ďalšími vyučujúcimi boli p. Serugová, p. Cimráková a p. Kullová.
Toľko k dávnejšej histórii školy. Ako vidíme, tak naši predchodcovia to nemali jednoduché. Napriek skromným podmienkam pedagógovia vykonávali svoju prácu odborne s cieľom zvýšiť vzdelanostnú úroveň v samotnom meste na Zemplíne. V súčasnosti Základná škola T. J. Moussona v Michalovciach patrí medzi školy, ktoré sa môžu pochváliť výbornými výsledkami. Potvrdzujú to nielen úspechy našich žiakov v rôznych predmetových olympiádach, športových súťažiach či umeleckých aktivitách, ale aj hodnotenia odborníkov. V rebríčku škôl zostavovanom analytikmi z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) sa naša škola zaradila medzi najlepšie základné školy na Slovensku a v ostatných rokoch sa dokonca objavila aj na popredných priečkach celoslovenského poradia. V tom poslednom meraní získala škola hodnotenie 9,6, čo ju vynieslo na 1. miesto v rámci Košického samosprávneho kraja a na 2. miesto v rámci celého Slovenska.
Dôležitým ukazovateľom úrovne vzdelávania je najmä celoslovenské Testovanie 9, ktoré každoročne od roku 2004 (predtým pod názvom Monitor 9) preveruje vedomosti deviatakov zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky. Práve v tomto meraní naši žiaci pravidelne dosahujú nadpriemerné výsledky a v rámci michalovských škôl sa neraz umiestňujú na popredných miestach. Mimoriadne úspešným bol školský rok 2013/2014.
Dňa 9. júna 2014 navštívil Dušan Čaplovič Základnú školu Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach pri príležitosti vyhlásenia výsledkov Testovania 9 v školskom roku 2013/2014. Podľa zverejnených výsledkov sa škola stala najlepšou školou v Košickom kraji. Za dosiahnuté výsledky v testovaní a dlhodobo výborné výsledky vo výchovno-vzdelávacom procese získala škola značku kvality, ktorú minister symbolicky umiestnil na vchodové dvere školy. Výsledky našich deviatakov v Testovaní 9 2014 boli mimoriadne úspešné. V matematike dosiahli úspešnosť 87,8 % a v slovenskom jazyku 77,5 %. Percentuálny priemer z obidvoch predmetov – 82,65 % – bol najlepší v rámci Slovenskej republiky. Z celkového počtu 57 testovaných deviatakov dosiahlo až 21 žiakov v obidvoch predmetoch úspešnosť nad 90 %. Pre porovnanie, celoslovenský priemer bol 54,67 % z matematiky a 62,00 % zo slovenského jazyka. Tento úspech bol symbolickým potvrdením dlhoročného úsilia pedagógov školy a zároveň dôkazom, že kvalitná práca učiteľov a snaha žiakov dokážu prekonať aj historické či regionálne znevýhodnenia.
Uvedené výsledky potvrdzujú, že úsilie pedagógov, žiakov i rodičov prináša svoje ovocie. Od skromných začiatkov v medzivojnovom období, keď škola zápasila s nedostatkom priestorov, pomôcok i náročnými sociálnymi pomermi regiónu, prešla škola dlhú cestu. Dnes patrí Základná škola Teodora Jozefa Moussona v Michalovciach medzi rešpektované vzdelávacie inštitúcie, ktoré dokážu nadviazať na tradíciu kvalitného vzdelávania a zároveň reagovať na požiadavky modernej doby. Úspechy žiakov v celoslovenských meraniach, súťažiach či umeleckých a športových aktivitách sú dôkazom toho, že myšlienka vyslovená školským inšpektorom pred takmer sto rokmi sa postupne napĺňa – aby škola vynikala nielen v rámci mesta Michalovce, ale aby jej dobré meno bolo známe aj ďaleko za jeho hranicami.
Zdroje:
Školská kronika I. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.
Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra