Školy nie sú len miestom vzdelávania, ale aj priestorom, kde sa stretávajú generácie, myšlienky a životné príbehy. Počas svojej histórie mala I. základná škola jedinečnú príležitosť privítať množstvo významných osobností – od vojnových veteránov, cez spisovateľov a umelcov až po predstaviteľov verejného a politického života. Tieto návštevy neboli len formálnymi udalosťami, ale najmä živými stretnutiami, ktoré žiakom prinášali autentické svedectvá, inšpiráciu i hlbšie pochopenie doby, v ktorej žili. V nasledujúcich riadkoch sa preto pozrieme na niektoré z najzaujímavejších momentov, keď sa školské lavice stali miestom stretnutia s významnými osobnosťami vtedajšej doby.
Do našej školy v priebehu jej histórie zavítalo množstvo významných osobností z oblasti vedy, umenia, literatúry či športu. Práve dnes sa pozrieme bližšie na besedy alebo neformálne stretnutia významných ľudí so žiakmi na pôde I. základnej školy. Začnime v školskom roku 1975/1976, keď sa I. základná škola presťahovala z budovy na ul. Kpt. Nálepku na novú adresu na ulicu T. J. Moussona pod Hrádkom. Otázka boja proti fašizmu a uctievanie si hrdinov druhej svetovej vojny bola neustále v centre pozornosti nielen v rámci vyučovacieho predmetu dejepis, ale aj ďalších predmetov či iných organizačných foriem vzdelávania. A jednou z nich sú aj besedy. Takáto beseda sa konala v školskom roku 1975/1976 v rámci týždňa „Boja proti fašizmu“ (začiatok novembra). Organizačne ju zabezpečoval Zväz protifašistických bojovníkov (ZPB). Zúčastnili sa jej žiaci 6. ročníka, ktorí počúvali príhody a skúsenosti pána Vidricha z obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania (SNP). Vo februári 1983 sa besedy zúčastnil iný protifašistický bojovník – Michal Mikloš. Ten žiakom rozprával nielen o bojových stretoch počas druhej svetovej vojny, ale taktiež o koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Podobná akcia sa konala aj v máji 1976. Pri príležitosti ukončenia druhej svetovej vojny navštívili mesto Michalovce vojnoví veteráni, ktorých kroky smerovali na Cintorín Červenej armády (ČA). Po pietnom akte prišli aj priamo do školy, kde v spoločenskej miestnosti mladej generácii priblížili ukrutnosti druhého najväčšieho konfliktu v dejinách ľudstva. Ešte dojemnejšia udalosť sa odohrala 18. októbra 1976, keď I. základnú školu opäť navštívili hostia zo ZSSR. Medzi početnou delegáciou bola aj Simonovna Chačaturjanova s dcérou Lenou. Práve ony prišli na miesto posledného odpočinku svojho manžela a otca, majora sovietskej armády Šimona Alexandroviča Chačaturjana, ktorého hrob sa nachádza na miestnom cintoríne. Ako sa z kroniky dozvedáme, tak Š. A. Chačaturjan padol v boji 22. decembra 1944 pri Dargove. Práve boje o Dargovský priesmyk v závere roka 1944 patrili medzi tie najkrvavejšie na území dnešného Slovenska. Samotné boje o Dargovský priesmyk trvali až do januára 1945. Obdobný prípad sa odohral aj 17. marca 1986, keď „poctila našu školu vzácna návšteva. Boli to milí hostia zo Sovietskeho zväzu – lekár Jeruchimovič Jefim Alterovič so svojou manželkou profesorkou Zinovjevanou Goldinou. Prišli z ďalekého Záporožia. Jefim Alterovič po neuveriteľne dlhom hľadaní hrobu svojho otca, ktoré trvalo 41 rokov, došiel k vytúženému cieľu. Našiel ho na michalovskom cintoríne na Hrádku. Na cintorín ich sprevádzala s. uč. Tomašuľová, ktorá zároveň bola prekladateľkou i na poludňajšej besede s pioniermi 7. a 4. ročníka. Dojímavá bola scéna na cintoríne, keď Jefim Alterovič po dlhoročnom čakaní uzrel miesto, kde odpočíva jeho otec. Kľakol a bozkával mramorové schody pamätníka Červenej armády a na masový hrob položil piaď zeme zo Záporožia a rovnako vzal piaď zeme z masového hrobu, ktorú si odniesol do vlasti. Táto srdcervúca scéna sa určite každému účastníkovi vryla do pamäti. A keď už sme pri tých „osloboditeľoch”, tak nesmieme zabudnúť ani na armádneho generála Ludvíka Svobodu (1895 – 1979), ktorý počas druhej svetovej vojny velil 1. československému armádnemu zboru a v roku 1968 sa ujal funkcie prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR). Aj keď čs. prezident priamo nenavštívil I. základnú školu, žiaci, učitelia i rodičia ho mohli vidieť v auguste 1970. A ako videli túto udalosť vtedajší novinári? „Od poštového úradu až po budovu MsNV tisíce ľudí tvorí dlhý dvojrad po oboch stranách cesty. Len čo zastali autá pred MsNV, potleskom a prevolávaním na slávu vítajú Michalovčania Ludvíka Svobodu, prezidenta ČSSR, Jozefa Lenárta, člena Predsedníctva ÚV KSČS a prvého tajomníka ÚV KSS, a členov sprievodu. Dojemné sú chvíle privítania. Prezident ČSSR Ludvík Svoboda pozdravuje sa s Michalovčanmi, stiskne ruku najmladším. Tradične chlebom a soľou ho víta dvojica mladých v zemplínskom kroji, druhý ešte menší pár mu odovzdáva kvety. Vo veľkej zasadacej sieni MsNV informuje prezidenta ČSSR Ludvíka Svobodu o budovateľských výsledkoch a výstavbe okresného sídla Jozefa Hercíka, predseda MsNV....” A nám sa v školskej kronike zachovala vzácna fotografia pózujúceho prezidenta, ktorý máva zhromaždenému davu z okna MsNV. Aj počas Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva sa konali rôzne besedy a návštevy. V 70. rokoch tak zavítala do školy 11-členná delegácia zo Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorú v školskej jedálni privítal riaditeľ školy Juraj Kríž. „Žiaci predviedli prítomným hodnotný a kultúrny program. Hostia i domáci zotrvali v družnej besede dlho do večera.“ Základná škola pod Hrádkom udržiavala partnerské vzťahy s viacerými školami, a to najmä na území dnešnej Ukrajiny (Užhorod, Veľké Lazy). V písomnom kontakte však boli žiaci i učitelia I. základnej školy aj s ďalšími partnermi z Česka, Nemecka či Mongolska. Dňa 22. marca 1976 navštívil mesto Michalovce slovenský pedagóg a spolutvorca socialistického školského systému Ondrej Pavlík (1916 – 1996). Po prednáške v Kultúrnom a spoločenskom stredisku v Michalovciach (vtedy na ulici Klementa Gottwalda; dnes Masarykova ulica) na tému „Polytechnizácia – neoddeliteľná súčasť charakteru socialistickej školy“, navštívil aj I. základnú školu. Žiakom i učiteľom zanechal krátky pozdrav v školskej kronike. Mesto Michalovce je známe aj prítomnosťou stálej vojenskej posádky. Tradícia začala už začiatkom 20. storočia a v priebehu desaťročí sa miestna posádka etablovala v systéme československej a následne i slovenskej armády. Aj preto z času na čas navštívili I. základnú školu príslušníci ozbrojených síl. Bolo tomu tak aj v roku 1986, keď na pôde školy prednášal podplukovník Murdzik pionierom 5. až 8. ročníka. Celkovo sa besedy zúčastnilo 97 žiakov, ktorých otázky podľa kronikárky „nemali konca kraja“. Mladší pionieri zase diskutovali s majorom Kicom. Aj pre nich to bol zaiste zážitok vidieť uniformovaného muža priamo na školských chodbách. Neboli to len vojaci, ktorí pravidelne navštevovali školu. Žiaci I. základnej školy sa stretávali na besedách aj s miestnymi predstaviteľmi samosprávy a verejnej správy. V apríli 1979 mali žiaci možnosť pýtať sa príslušníka Verejnej bezpečnosti (VB) Juraja Koľanského, ktorý žiakom priblížil pravidlá cestnej premávky a zdôraznil najmä správanie sa cyklistov v cestnej doprave. Oveľa väčší záujem vzbudila beseda s českými hercami a vtedajšími detskými filmovými hviezdami Tomášom Holým (1968 – 1990) a Yvetou Kornovou (1961). Najmä Tomáša Holého si môžu diváci pamätať z filmov Marečku, podejte mi pero! (1974) Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977), Jak dostat tatínka do polepšovny (1978), Prázdniny pro psa (1980) a mnohých ďalších. „Herci rozprávali o svojej práci pri natáčaní filmov a o svojich pocitoch pred kamerou.“ Žiaci tak mali možnosť aspoň na malú chvíľu stretnúť svoje detské idoly a na okamih snívať o tom, čo by robili oni na mieste týchto hercov. Nemenej zaujímavé boli besedy so spisovateľmi. Z polovice novembra 1986 sa nám v školskej kronike zachoval zápis o besede s dvomi spisovateľmi z východného Slovenska – Jánom Štiavnickým (1937 – 1993) a Jurajom Andričíkom (1937 – 2017). O čosi neskôr prišli žiakom prečítať úryvky zo svojich kníh aj Peter Karpinský (1971) a Mária Koščíková. Našej škole sa nevyhýbali ani básnici Mikuláš Kasarda (1925 – 2013) a Pavel Bunčák (1915 – 2000), ktorí poetickým slovom v októbri 1987 rozozvučali spoločenskú miestnosť i triedy. V ostatnom období k nám každoročne prichádzajú historici z Ústavu pamäti národa, aby prezentovali jednak svoj vedecký výskum, ale aj vzdelávali mladú generáciu najmä v oblasti demokracie a dodržiavania ľudských práv. Za významnú udalosť možno považovať aj návštevu člena Židovskej náboženskej obce Prešov Juraja Levického, ktorý žiakom rozprával o neľahkom živote svojich rodičov počas obdobia holokaustu a následne komunizmu.
Základná škola, ktorá v súčasnosti nesie meno po významnom impresionistickom maliarovi Teodorovi Jozefovi Moussonovi (1887 – 1946), pútala pozornosť aj na v nasledujúcich rokoch. A to preto, lebo kroky viacerých ministrov školstva smerovali práve do školy na kopci pod Hrádkom. Ale o tom sme už písali. Len si pripomeňme, že školu navštívili Milan Ftáčnik (1956 – 2021), Dušan Čaplovič (1946 – 2025) či Branislav Gröhling (1974). Dňa 26. júna 2019 navštívil mesto Michalovce aj vtedajší minister školstva a súčasný prezident SR Peter Pellegrini. Jeho kroky smerovali na mestský úrad, pred ktorým ho vítali žiaci I. základnej školy – Peter Moravec, Peter Ciganoc, Ivana Gombitová a Nina Kalaninová. Historická chvíľa nadišla vo februári 2024, keď Základná škola T. J. Moussona hostila výjazdové rokovanie Vlády Slovenskej republiky na čele s vtedajším predsedom vlády Robertom Ficom, ktorého vítali primátor mesta Michalovce Miroslav Dufinec a riaditeľka základnej školy Valéria Kocúrová. Gymnastická telocvičňa sa tak zmenila na dôstojnú sálu, v ktorej premiér a ministri rokovali o sociálno-ekonomickej situácii v okresoch Michalovce a Sobrance. Medzi rovnako významné patrí aj návšteva veľvyslanca USA Vincenta Obsitnika (88) s manželkou, ktorý prišiel pozdraviť účastníkov kempu a taktiež aj členov tanečného súboru Slniečko priamo v škole na ulici T. J. Moussona. A už keď sme pritom. Pozornému oku určite neušlo to, že priezvisko amerického veľvyslanca je takmer totožné s tými, ktoré nájdeme na Zemplíne. Pravdou totiž je, že V. Obsitnik má slovenské korene. Dokonca pochádza neďalekej obce Moravany. Pripomeňme si aj návštevu dvoch tanečných súborov priamo z Petrohradu, ktoré sa 22. marca 2008 predstavili so svojím tanečným repertoárom. „Zároveň si žiaci našej školy vyskúšali svoju schopnosť dohovoriť sa po rusky. Na záver sa deti vzájomne obdarovali darčekmi a vymenili si svoje adresy.” Stretnutia s významnými osobnosťami zanechávajú v živote školy nezmazateľnú stopu. Nie sú len spomienkou zachytenou v kronikách, ale predovšetkým živým odkazom, ktorý formoval myslenie a hodnoty celých generácií žiakov. Príbehy vojnových veteránov, slová spisovateľov, zážitky umelcov či návštevy verejných činiteľov ukazujú, že škola pod Hrádkom bola vždy otvoreným miestom dialógu a stretávania sa s „veľkým svetom“. Aj vďaka týmto okamihom si môžeme uvedomiť, že skutočné vzdelávanie sa neodohráva len v učebniciach, ale aj v osobných stretnutiach, ktoré dokážu inšpirovať,poučiť a zanechať trvalý dojem.
Zdroje:
Školská kronika 1. Štátnej ľudovej školy, 1924/1925 – 1942/1943.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1969/1970 – 1974/1975.
Kronika. I. základná deväťročná škola v Michalovciach 1975/1976 – 2003/2004.
Kronika I. ZŠ 2008/2009 – 2025/2026.
Internetový zdroj: https://zsmoumi.edupage.org/
Dobová tlač
Srdečné stretnutie Zemplínčanov s prezidentom ČSSR. In Zemplínske noviny, 1970, roč. 11, č. 33, s. 1.
In Michalovčan, 2008, roč. 19, č. 18, s. 3.Autor textu: Mgr. Matúš Burda
Úprava textu: Mgr. Radoslav Sunitra
