Posledné hodiny dejepisu využili naši deviataci na spoznávanie histórie 2. svetovej vojny v regióne Dukla, Svidník. Slnkom zaliaty 31. májový deň nám doprial splniť všetky naplánované ciele dejepisnej exkurzie.
Našou prvou zastávkou bolo Vojenské historické múzeum vo Svidníku. Centrálna expozícia vo forme dobových autentických fotografií, predmetov žiakom sprístupnila pútavým a atraktívnym spôsobom svedectvo o ťažkých bojoch na severovýchode Slovenska v 1. a 2. svetovej vojne s akcentom na Karpatsko-dukliansku operáciu, partizánske hnutie a oslobodzovanie Slovenska. Zaujímavosťou je, že budova múzea svojím tvarom symbolicky pripomína protitankovú mínu. V parku bojovej techniky vedľa múzea pod holým nebom sa žiaci zoznámili s atraktívnymi vojenskými strojmi – tanky, húfnice, bojové lietadlá, povestná ruská Kaťuša. Hold sme vzdali takmer 9 000 sovietskym vojakom na vojnovom cintoríne v blízkosti parku, kde sa týči cca 40 m vysoký monument sovietskej armády. Je to druhý najväčší sovietsky cintorín na Slovensku. Prvenstvo si drží Cintorín ČA na michalovskom Hrádku.
Ďalším cieľom našej exkurzie bola Dukla – pamätník bitky o Dukliansky priesmyk roku 1944 a cintorín príslušníkov 1.čsl. armádneho zboru. 28 m vysoký pamätník je začlenený do vojenského cintorína, po obvode ktorého žiaci sa oboznámili s bronzovými bustami hrdinov Dukly.
K najsilnejším miestam tohto regiónu patrí Údolie smrti, kde sa odohrali najťažšie boje s masívnym nasadením tankov. Na tomto mieste sa týči najväčší nápis na Slovensku s dĺžkou takmer 10 m. Ide o slovenský rekord. Hovorí sa, že je akousi slovenskou verziou amerického nápisu Hollywood. Slnečné počasie nám umožnilo nahliadnuť aj do drevených bunkrov, posedieť si v nich…..Zážitok nadovšetko!
Putovanie podduklianskym regiónom má silnú atmosféru. Naši žiaci mali možnosť stretnúť sa zblízka s históriou a vidieť, ako ťažko bolo vybojovať slobodu svojho národa.
Mgr. Rudášová